Denník N

Zažili ste už adventné roráty?

K adventu patria úplne neodmysliteľne. Navštevoval som ich už počas štúdia v Bratislave, Prahe a teraz po prvýkrát aj v Trnave. Včasný budík, ranná tma a zima, kostol osvetlený len svetlom stoviek sviec.

Hoci je dnes sobota, rozhodol som sa privstať si. Budík mi zvonil už niečo po 5:00 – a toto sebatrýznenie bolo úmyselné. Vybral som sa totiž po prvýkrát na rorátnu omšu o 6:00 v kostole sv. Jakuba v Trnave: Príjemná atmosféra bohoslužby ešte za tmy len pri svetle sviec, vynikajúca kázeň (!) a bohaté spoločné raňajky v refektári.

Predstavený kláštora na základe biblických textov hovoril o Božom vyvolení. To podľa jeho slov nikdy nemôže stáť na exkluzivizme a vylučovaní iných. Božie vyvolenie je vyvolením pre službu a pomoc druhým.

Ako kresťania, žiaľ, máme tiež potrebu vylučovať iných. Stačí sa pozrieť len na eucharistiu, ktorá je síce označovaná za sviatosť jednoty a spojenia, no stala sa aj prostriedkom pre obmedzovanie a útlak iných. Kým Ježiš podával pri večeri chlieb a kalich aj Judášovi, o ktorom vedel, že ho zradí, a Petrovi, o ktorom vedel, že ho zaprie, my sa snažíme niektorých ľudí vylučovať od prijímania na základe našich vlastných kritérií.

Snaha vytvoriť z eucharistie exkluzivistickú sviatosť len pre vyvolených a dokonalých z nej paradoxne robí niečo, čím ani zďaleka nie je. Aj rímsky biskup František hovorí o tom, že eucharistia nie je odmenou za dokonalosť. Je naopak liekom a posilou pre slabých a hriešnikov.

Božie vyvolenie nás nemá uzatvárať pred svetom, ale otvárať pre iných a pre službu, ktorá robí svet okolo nás lepším miestom pre život.

Po spoločných raňajkách v refektári kláštora som vychádzal do mesta, ktoré sa len pomaly prebúdzalo do nového dňa. Ja som však odchádzal spokojný s pocitom, že sa mi dnes privstať naozaj oplatilo.

…a trocha histórie pre vysvetlenie

Roráty sú liturgicko-hudobné ranné mariánske omše, ktoré sa slávia v advente.

Tradícia rorátnych svätých omší siaha do čias vlády Karola IV., ktorý zaviedol tradíciu celoročného slávenia tzv. votívnych omší k Panne Márii. Votívne omše majú špeciálne tematické zameranie, ktoré nesleduje modlitby daného liturgického dňa či obdobia, ale má svoje vlastné predpísané biblické texty i modlitby.

Na to nadviazala tradícia špeciálnych adventných omší, ktoré sa slávili ešte za tmy na prelome noci a dňa. Svoj názov získali podľa úvodného latinského spevu (introitu„Rorate coeli desuper et nubes pluant iustum“ („Rosu dajte nebesá zhora a oblaky nech lejú spravodlivosť“, (Iz 45,8)).

Veľkej obľube sa tešili najmä v utrakvistickom prostredí, teda v českej cirkvi, ktorá v duchu tradície Jána Husa zápasila za prijímanie „pod obojím“ (latinsky „sub utraque speciae“, odtiaľ pojem utrakvisti), teda posväteného chleba i vína. Práve v tomto prostredí tak vznikla jedinečná forma bohoslužby, ktorá nemá v európskom prostredí obdobu. (Mimochodom – k tradícii českej cirkvi pod obojím sa v súčasnosti hlási moja vlastná Starokatolická církev v ČR).

Zatiaľ sa mi nepodarilo dopátrať, ako a kedy sa táto tradícia dostala na územie Slovenska, no som rád, že sa tak stalo.

Článok o rorátnych omšiach v Bratislave ste mohli pred pár dňami nájsť aj na stránka denníka SME.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Martin Kováč

Kňaz Starokatolíckej cirkvi v ČR s poverením pre službu na Slovensku, doktorand teológie na EBF UK v Bratislave a ETF UK v Prahe a člen Spoločnosti pre otvorené kresťanstvo 21. storočia (ok21). Venujem sa najmä novozákonnej teológii, dejinám raného judaizmu vo vzťahu k rodiacemu sa „kresťanstvu“, vybraným témam z ekumenickej teológie, ako aj hľadaniu stvárnenia kresťanstva v 21. storočí. Od roku 2014 som šťastne ženatý a máme jedno dieťa. Patrím tiež medzi zakladajúcich členov Progresívneho Slovenska.