Denník N

Stred

Dnes som si zaumienil schladiť rozpálené dno mítingovej konfrontácie, vrátiť národ do skutočnosti a prispieť k mieru na Zemi. Hor sa do tlmenia vášní, všetky vedú do pekla. Škodlivé sú vášne ako také, je jedno či sú nacionalistické, fašistické, nacistické, antisemitské, antiruské, antiukrajinské, antislovenské, futbalové, hokejové, hráčske … a tak donekonečna, vždy je to o tom istom. Úloha rozdúchaných vášní je vyviesť systém z rovnováhy a riadiť podľa potreby. Vedie to do skazy, systém sa vyčerpá. Vojny niekto musí odpochodovať.

Cesta do pekla je dláždená dobrými úmyslami. Akýkoľvek agitátor je nebezpečný tvor, spravidla konajúci zlo. Nemám ich rád. Plamenné reči o tom, čo máme robiť, s čím sa máme stotožniť a koho záujmy máme hájiť je lepšie pustiť jedným uchom dnu a druhým von. Spomeňte si na Ceausesca, už pred druhou vojnou ho polícia v Rumunsku viedla ako nebezpečného agitátora. Skončil ako toaletný papier. Poslúžil a bol vyradený. Tvrdiac že treba zachovat kritický odstup od rečí na mítingoch sa dostávam sa do nezávideniahodnej situácie, v ktorej budem pre vodcov jednej skupiny posledný zradca a nepriateľ, a pre vodcov druhej skupiny tiež posledný zradca a nepriateľ. Veď pravda je len jedna. Tá ich. Oduševnené budovateľské reči som počúval celú mladosť, potom prišla realita a teraz to zmenilo znamienko. Ľudia ktorí nás agitovali pre komunizmus dnes už vlastnia výnosné korytá alebo agitujú pre neznášanlivosť, integráciu, práva a kadečo iné, pokiaľ ešte nevlastnia tie korytá ale majú na ne zálusk. Agitátori sú z jedného cesta, nechránení bezmenní ľudia ako my sú pre nich biomasa, ktorej rukami je možné viesť vojny, nabaľovať sa alebo sa len ukájať. Hoci len nad tým, že tí chudáci nemajú už skoro ani čo jesť a núti ich to ponižovať sa.

Slovensko je približne v zemepisnom strede Európy. Stred závisí od merania, viacerým vychádza inde. Naši ho namerali niekde okolo Krahúl pri Kremnici. Zemepisne sa Európsky kontinent rozprestiera od Atlantiku po Ural, v Turecku po Istanbul, po našom Carihrad. Podobne je to s mentalitou obyvateľstva. Prevažuje u nás slovanská populácia, výborne pomiešaná s ugrofínskymi, germánskymi, semitskými a inými génmi. Žili sme tisíc rokov s Maďarmi a nemáme sa prečo hanbiť sa za to. Maďarskí panovníci boli aj naši panovníci a za nich naši chlapi kládli životy v boji s Turkami, Mongolmi, Nemcami, Švédmi, Poliakmi, Rusmi atď. V hre mocností po prvej časti veľkej vojny sme dostali spoločný štát s Čechmi, v ktorom vládli Česi. Nevedeli sme si ho vážiť a keď časť národa prepadla vášniam, ostatní sme svojim trestuhodným mlčaním súhlasili s rozdelením nášho štátu. Tak, či onak, tisíc rokov sme boli súčasťou väčších štátnych útvarov a to sa nedá ignorovať. Kde sme boli tých tisíc rokov? Presne v tom istom smutnokrásnom strede Európy, ako sme dnes. Presne v tom istom strede, ktorý si kedy tedy uchmatla nejaká veľmoc, podľa toho kto mal viac sily. My sme boli tu a dá boh aj budeme, pokiaľ sa nenecháme vyprovokovať k tomu, aby sme sa s výskaním a búchaním do pŕs pridávali na niekoho stranu. Stačí menej kričať, ignorovať agitátorov. Nech si ďakujú za účasť svojim ovečkám. Všimnite si, že každý z tých veľkých útvarov sa rozpadol vplyvom agitátorov, ale našimi rukami, a čo čert nechcel, vždy vtedy keď už bol ako tak stabilný a ľudia začínali žiť ako ľudia a nie ako otroci. A s tým rozpadom vždy odišiel náš priemysel, školy, kultúra. Ďakujem, mám dosť agitátorov.

Tak pozor na nich.

Teraz najčítanejšie

Rudolf Drábek

Naši predkovia si nezaslúžia, aby sme na nich zabudli. Slovania, Nemci, Maďari, Židia a aj iní vytvorili našu kultúru. Prečo by sme sa mali niekomu ospravedlňovať alebo kajať za to, že existujeme? Chráňme si život, vieru, vzdelanie. Bráňme spravodlivosť a poriadok. Nech tu po nás ostane niečo dobré, aby naše deti mohli byť na nás hrdé. Národ potrebuje každého, jeho prácu, jeho angažovanosť. Nečakajte na inštrukcie.