Pohostenie

Zvonček vyzváňa ako divý, ale za dverami je ticho, žiadny ruch. Eva pozrie do kabelky, keby sa dlho nič nedialo, skúsi to mobilným telefónom, snáď zareaguje. Ešte nikdy sa to nestalo, ani keď neboli dohodnuté, trocha prekvapivé. Postáva pred dverami, obzerá sa po susedových dverách, pri rohožke je poukladaných niekoľko párov papúč. Celkom šikovná informácia pre zlodejov, okamžite tipujú, že majitelia nie sú doma.

Pomaličky sa jej zmocňuje nervozita, na nič podobné u Vlasty nie je zvyknutá. Prejde k oknu na schodišti, pri dome je veľké detské ihrisko, je prázdne, dnešné počasie vonkajším aktivitám veľmi nepraje. Ani si nevšimla, dvere sú otvorené, priateľkina hlava zvedavo vykúka. „Jéj, Evi, prepáč to čakanie, ale pracovný ošiaľ ma celkom pohltil.“ Neváha, nasmeruje svoje kroky do bytu, usmieva sa, nechce pôsobiť nepríjemne, ale aj tak nechápe. Zhodí zo seba bundu, vyzuje topánky. „Čo to máš na sebe?“ „To pozeráš, čo? Chystám nejaké dobroty.“ Až teraz jej zapne, je to zástera žltej farby vpredu zdobená motívmi ovocia a zeleniny.“Nevedela som, že si aj do kuchyne,“ zvolí odľahčený štýl komunikácie. „Tak poď, nasleduj ma a nechaj sa presvedčiť.“

S nedôverou v tvári vojde do jej kuchynského kráľovstva, na prvý pohľad jej do očí udrie množstvo doplnkov, naberačky všetkých možných druhov. Vlasta sa vráti ku sporáku, na pomalom plameni čosi vytrvalo mieša, po chvíľke hrniec postaví na kuchynskú linku. Okolo nej niekoľko maličkých nádobiek s nápismi, koreničky, začína dochucovanie. Otvorí prvú, druhú, tretiu, pri štvrtej sa už Eva čuduje. „Ešte nestačí?“ „Neblázni, toto je najdôležitejšia časť varenia, koreniny musia byť.“ Koreničky nestačili, horčica, kečup, sójová omáčka, teraz už skutočne nechápe. Všetko do jedného jedla? Ona by s tým vystačila aspoň na dva týždne.

„Mám chuť na kávu,“ nechá sa počuť. Je to pravda a odpútať priateľku od varenia by tiež nebolo na škodu. „Neblázni, aj tá bude, ale až po obede,“ zruší jej plány. „Nie som hladná,“ snaživo hľadá výhovorky, potrebuje dosiahnuť svoje. Nedarí sa jej, Vlasta sa nechce dať odradiť, potrebuje predviesť svoje kulinárske umenie. Škoda, myslela si, že dnes to bude príjemná návšteva, nemá rada, keď ju nútia jesť.