Denník N

Sedem udalostí, ktoré hýbali Európou v roku 2017

Rok 2017 nebol pre EÚ tak turbulentný, ako krízové roky 2015 a 2016 (utečenecká kríza) alebo roky 2010 a 2012 (zachraňovanie Grécka), kedy sa museli naprávať prehrešky z minulosti, najmä flagrantné porušovanie vlastných pravidiel a dohôd. Rok 2017 teda nebol venovaný haseniu, ale budúcnosti. Spísal som sedem udalostí, ktoré považujem za najdôležitejšie v tomto roku.

  1. CETA

Úvodom roka bola uzavretá obchodná dohoda medzi Európu a Kanadou, ktorá je vnímaná ako najkomplexnejšia obchodná dohoda, akú kedy EÚ uzavrela a má slúžiť ako vzor pre obchodné dohody s inými, napríklad s Novým Zélandom, či Austráliou. Dohodu musia ešte ratifikovať členské štáty EÚ a časť týkajúca sa ochrany investícií je predmetom posudzovania Súdnym dvorom EÚ.

  1. Hlbšia integrácia EÚ

Začiatkom marca predstavil predseda Európskej komisie takzvanú Bielu knihu s piatimi scenármi možného vývoja EÚ. Mala o tom prebiehať diskusia, no skutočnosť je taká, že Junker tlačí na hlbšiu integráciu všetkých krajín (banková únia, obranná únia, európska prokuratúra, prerozdelenie migrantov, spoločná azylová politika, európsky minister financií a pod.). Aby Junkcer nevyzeral ako utopista, pomohol mu aktuálne bývalý predseda Europarlamentu a terajší predseda nemeckých socialistov šialeným návrhom vytvoriť Spojené štáty európske a komu sa nepáči má EÚ opustiť a hneď ten Juncker vyzerá ako umiernený triezvy chlapík.

  1. Brexit

V marci oznámila Veľká Británia odchod z EÚ (presne povedané aktivovala článok 50), čím začali dvojročné rokovania o dohode o vystúpení. Briti a osobitne premiérka Theresa May sú v oslabenej pozícii, lebo jej strana dopadla v predčasných (a zbytočných) voľbách zle. Každopádne rokovania, ktoré môžu trvať maximálne dva roky prebiehajú a ak do marca 2019 nedôjde k dohode nasleduje takzvaný tvrdý brexit.

  1. Smernica o vyslaných zamestnancoch

Krajiny západnej Európy sú za spoločný trh pokiaľ majú z toho výhody. V opačnom prípade veľmi rýchlo zabúdajú na voľný pohyb tovarov, služieb, kapitálu a osôb. Pri novele smernice o vyslaných zamestnancoch ide o voľný pohyb osôb, ktorý má byť regulovaný tak, že slovenskí zamestnávatelia, najmä autodopravcovia prídu o konkurenčnú výhodu. Na papieri vyzerajú požiadavky hostiteľských štátov „férovo“, v skutočnosti sa majú na vyslaných zamestnancov vzťahovať rozsiahle a neúmerné požiadavky. Na jesennom stretnutí s francúzskym prezidentom Macronom Fico zradil slovenských autodopravcov a v postoji k tejto smernici otočil (vyše roka bola slovenská vláda proti). Mimochodom komisia už dva roky nekoná vo veci diskriminácie našich autodopravcov Nemeckom, Francúzskom a Rakúskom. V tejto veci som nedávno písal komisárke pre dopravu Violette Bulc, aby pristupovala ku všetkým členským štátom rovnako.

  1. Politika uvoľňovania peňazí

Na jeseň oznámila Európska centrálna banka, že znižuje sumu, za ktorú mesačne vykúpi verejný dlh štátov eurozóny zo 60 miliárd eur na 30 miliárd eur. Mesačne! To je trošičku dobrá správa, naďalej však celkový vykúpený verejný dlh (inými slovami tlačenie peňazí) rastie. Tento dlh vykupuje v rozpore s článkom 123 európskej ústavy už dva roky a za túto dobu vykúpila dlhopisy za viac ako 2 bilióny eur.

  1. Migranti

Za rok 2017 prišlo do EÚ ilegálne asi len tretina migrantov (cca 180 tisíc) oproti roku 2016. To znie ako dobrá správa, ale nie je, lebo 180 tisíc je hrozivé číslo a čísla minulé roky boli katastrofou. K poklesu dochádza najmä pod silným tlakom domáceho obyvateľstva postihnutých krajín a dôvodom sú uzavretie macedónsko-gréckej hranice, dohoda s Tureckom, spolupráca s líbyjskou pobrežnou hliadkou a posilnenie európskej agentúry na ochranu vonkajších hraníc (Frontex).

Koncom roka prišiel predseda komisie Juncker so skvelým nápadom prerozdeľovať migrantov povinne v krízových situáciách a dobrovoľne v nekrízových. To je asi ako povinnosť odhrnúť sneh, ak napadne a ak nenapadne, je odhŕňanie snehu dobrovoľné. O dva dni (14.12.) sa bude o tomto návrhu rokovať na stretnutí lídrov členských krajín. Zatiaľ je na stole aj možnosť, ktorú odobril výbor europarlamentu, že kvóty budú platiť stále, nie iba v krízových situáciách.

  1. Parlamentné voľby v členských krajinách

Vzletným plánom veľkých Európanov stoja v ceste najmä tajné, všeobecné, slobodné a demokratické voľby. Ľudia ako na potvoru si zvolia koho chcú. Tak sa stalo aj v roku 2017, voľby boli v piatich členských krajinách.

V Holandsku sa udržali pri moci liberál Mark Rutte, lebo na poslednú chvíľu pritvrdil proti migrantom. Napriek tomu Gert Wilders s jasnou proti migrantskou pozíciou rástol a skončil druhý v poradí. Vo Francúzsku pohorela Marine LePen, lebo kampaň prepálila s vystúpením z EÚ. Zvolený bol proeurópan Emanuel Macron, ktorého popularita medzičasom výrazne klesla. V Nemecku dopadli voľby s najhorším výsledkom od roku 1949 pre Merkelovej CDU a socialistov SPD, čo bol jasný odkaz od voličov, že si migrantov neželajú. Vláda je však v nedohľadne, lebo stroskotali rokovania o takzvanej Jamaika koalícii (CDU, liberáli FDP a Zelení). Pravdepodobne bude pokračovať doterajšia veľká koalícia CDU a SPD alebo dôjde k novým voľbám. V Rakúsku a Čechách zvíťazili strany, ktoré migrantov jednoznačne odmietajú. Veľmi dôležité budú voľby v Taliansku v prvej polovici budúceho roka.

Toľko k najdôležitejším európskym témam tohto roku. Na záver si dovolím všetkým tým, ktorí dočítali do konca popriať pokojné sviatky, veselé Vianoce a ŠNR.

Teraz najčítanejšie

Richard Sulik

Záleží mi na tejto krajine. Lebo tu chcem žiť, lebo sem patrím. Nechcem aby moje deti opustili Slovensko, ako moji rodičia v 1980. Preto som v politike, preto spravím všetko, aby Slovensko bolo lepšou krajinou pre život. Máme na to. Máme skvelých ľudí, krásnu krajinu, mier a ak bude veci verejné spravovať lepšie, bude tu radosť žiť.