Denník N

Psychiatri by sa nemali vyjadrovať k Trumpovmu duševnému zdraviu

Ani k duševnému zdraviu iných politikov.

Chápem, ako nás niekedy môžu rozčuľovať vyjadrenia nesympatických politických predstaviteľov, ako nás môže vytáčať ich konanie či nekonanie v rôznych záležitostiach. Ale nikdy by sme nemali skĺznuť do verejného diagnostikovania známych osôb a do nech už akokoľvek motivovaného zapáleného lovu na ich psychologické a psychiatrické symptómy, tobôž nie do ich publikovania.

Psychiater Allan Frances sa na twitteri nedávno vyjadril, že osobnostné črty vznikajú spolovice na základe biologickej predispozície a spolovice na základe výchovy. Trumpov narcizmus svetovej triedy začal podľa neho veľmi skoro a je veľmi hlboký (Trump’s world class narcissism started very early and runs very deep).

V tomto roku vznikla knižka Nebezpečný prípad Donalda Trumpa (The Dangerous Case of Donald Trump), kde sa 27 profesionálov v oblasti duševného zdravia vyjadruje k tomu, či americký prezident trpí alebo netrpí nejakou psychickou poruchou. V predhovore knižky si môžeme okrem iného prečítať: „Spoločne s našimi spoluautormi upozorňujeme na to, že niekomu tak duševne nestabilnému ako je pán Trump jednoducho nemožno zveriť právomoci prezidenta.“ V knihe sa objavujú mnohé nebezpečné a kategorické vyhlásenia, napríklad že Trumpove sociopatické charakteristiky sú nepopierateľné (ide najmä o nedostatočné pocity viny, nedostatok empatie alebo vedomé manipulovanie z jeho strany), že trpí narcistickou poruchou osobnosti a má grandiózne myšlienkové obsahy, alebo dokonca – čo píše známy známy autor Standfordského väzenského experimentu Philip Zimbardo – že Trump je impulzívna, nezrelá a nekompetentná osoba, ktorá keď sa dostane k moci, môže skĺznuť do role tyrana.

Iste, ak by mal v spoločnosti získať privysokú pozíciu niekto, kto pôsobí deštruktívne a môže ju viesť k záhube, mali by sme sa ozvať. Vyššia etika podľa mňa pripúšťa, aby sme sa ozvali aj ako odborná spoločnosť. Ale niečo iné je vyjadriť obavy z nekompetentnosti, formulovať postrehy o nedemokratickosti jednania toho-ktorého politika alebo kriticky búšiť do jeho prešľapov, a niečo iné je oháňať sa psychiatrickými termínmi a diagnózami. Osobne to považujem za nezdravú psychiatrizáciu v spoločnosti a politike, a dokonca aj za zneužitie psychiatrie v prospech istého politického pohľadu. Navyše, takéto vyjadrenia otvorene stigmatizujú pacientov s duševnými poruchami, keď ich vyhlasujú za nebezpečných a nekompetentných. Funkcia prezidenta sa predsa nevylučuje s duševnou poruchou. Abraham Lincoln trpel depresiou a aký dobrý to bol prezident!

Americký psychiater Jeffrey A. Lieberman považuje špekulácie o duševnom stave Donalda Trumpa za veľmi nebezpečné a okrem toho, že ich vníma ako neetické – ak sú verejné – ich kritizuje aj pre devalváciu samotnej psychiatrie, ktorú v sebe inherentne nesú. Zo serióznej medicíny sa stávajú výkriky na trhovisku, podfarbené emóciami, a to psychiatrom rozhodne nesvedčí.

Keby mal u nás získať moc nový Hitler, určite by sa nás história pýtala: prečo ste ho zvolili a dláždili mu cestu k úspechu? Čo ste nevideli, čo je zač? Táto otázka by však nesmerovala priamo na psychiatrov v zmysle: prečo ste ho na diaľku nediagnostikovali a nezavreli do blázninca? Mierila by totiž na celú našu spoločnosť.

Ak som aj Allana Francesa na začiatku uviedol v menej priaznivom svetle, teraz to určite napravím, keďže napísal knihu Súmrak amerického duševného zdravia (Twilight of American Sanity: A Psychiatrist Analyzes the Age of Trump), v ktorej sa vyhýba Trumpovej psychiatrizácii, a naopak, vyhodnocuje zdravie americkej – ale pokojne by sme mohli povedať že aj tej našej – spoločnosti.

„Tým, že Trumpa nazývame bláznom, sa môžeme vyhnúť konfrontácii s bláznovstvom našej spoločnosti…Nemôžeme očakávať, že zmeníme Trumpa, ale musíme sa snažiť vyvrátiť spoločenské bludy, ktoré ho vytvorili.“ Nie Trump je chorý, ale spoločnosť, ktorá si ho zvolila za prezidenta.

Donald Trump nie je psychiatrický problém, ani prípadom pre psychoanalytika. Donald Trump je diagnózou spoločnosti, ktorej sme súčasťou. Je to obrovský politický problém, čo je podstatne horšie, ako keby šlo len o nemoc. Tá je totiž prístupná k liečbe.

Teraz najčítanejšie

Michal Patarák

Putujem psychickými krajinami a stále hľadám odpoveď na otázku, kým to vlastne sme. Dlhodobo sa snažím o to, aby ľudia chápali, čo sú duševné poruchy, že sú liečiteľné a že sa s nimi dá zmysluplne žiť. Na predsudky voči psychiatrii idem kladivom, k dušiam sa však približujem potichu a bosý.