BLOG
INEKO
INEKO
1 723

Demokracia priniesla výsledky, stále však máme čo doháňať

Za posledných 25 rokov komunizmu sa nám život v priemere nepredlžoval, za prvých 25 rokov demokracie stúpol o 5,8 roka

Demokracia nám priniesla dlhší život, rýchlejší ekonomický rast, menej chudoby a viac blahobytu. Napriek tomu existuje na Slovensku podľa rôznych prieskumov 16-27 % ľudí, ktorí by demokraciu zamenili za autoritatívny režim a 27-29 %, ktorí by sa chceli vrátiť do čias spred roka 1989. V tomto blogu na pár číslach ukážeme, že by to nebola dobrá voľba.

Pozrime sa najskôr na dĺžku života. V roku 1989 sa ľudia na Slovensku dožívali v priemere 71,2 roka. Presne toľko sa dožívali aj v roku 1964. Za posledných 25 rokov komunizmu sa nám teda život v priemere nepredlžoval. Po nežnej revolúcii vek dožitia začal postupne rásť a v roku 2014 dosiahol 77 rokov. Za prvých 25 rokov demokracie tak stúpol o 5,8 roka. Podobný vývoj je zreteľný aj v iných postkomunistických štátoch EÚ.

Pre porovnanie, v demokratickom Belgicku sa v roku 1964 dožívali v priemere 67,8 roka, teda menej ako v rovnakom čase u nás. V roku 1989 nás už predstihli, keď sa im život predĺžil na 72,3 roka a v roku 2014 na 78,8 roka. Podobne poskočilo Švajčiarsko zo 72,2 roka v roku 1964 na 77,7 v roku 1989 a 83,3 v roku 2014.

Zdroj: Eurostat

Ak sa pozrieme na vývoj ekonomiky, výsledkom komunizmu bolo hlboké zaostávanie za Západom. V roku 1995 dosahovala naša ekonomika v prepočte na obyvateľa a po zohľadnení cenových rozdielov 41 % priemeru starých 15 členov EÚ. Po páde železnej opony sme však postupne začali Západ dobiehať a v roku 2014 sme sa podľa Eurostatu dostali na úroveň 71 %. Podobne rástli aj iné postkomunistické štáty EÚ.

Práve postkomunistické štáty, ktoré neboli členmi Sovietskeho zväzu, sú podľa nedávnej dánskej štúdie jasným príkladom, keď sloboda a dodržiavanie ľudských práv zvyšujú ekonomický rast. Pozitívny vplyv slobody na ekonomiku už dávnejšie predpokladali viaceré teoretické štúdie, dánski ekonómovia to však teraz dokázali na tvrdých dátach. Na modeli 167 krajín z celého sveta a údajoch z rokov 1981 až 2011 ukázali, že existuje významná pozitívna kauzálna súvislosť medzi slobodami a rastom. Nevidno ju však krátkodobo ani strednodobo, zavedenie slobôd zvyšuje rast až v dlhodobom horizonte 10-15 rokov. Kľúčové sú pritom slobody slova, zhromažďovania a združovania, ako aj právo voliť a byť volený vo férovej súťaži.

Autori tiež ukazujú, že slobody posilňujú rast prostredníctvom ekonomických faktorov ako napríklad rast obchodu, produktivity a investícií, ale aj prostredníctvom lepšej správy vecí verejných, najmä kontroly korupcie a efektívnejšej vlády.

Zaujímavé tiež je, že autori nenašli opačnú súvislosť, vyšší rast teda podľa nich nevedie k posilneniu slobôd. Odmietajú preto politikmi často používanú tézu vyslovenú bývalým premiérom Singapuru Lee Kuan Yew. Podľa tejto tézy existuje optimálna rovnováha (trade-off) medzi slobodami a ekonomickým rastom, a preto môže byť popieranie slobôd za istých okolností ekonomicky prospešné.

Pri pohľade na priemerné čísla o dĺžke života či ekonomickom raste by niekto mohol namietať, že sa z nich rovnako netešia všetci občania. Iste je to pravda, čísla o priemere neukazujú celú skutočnosť. Demokracia ale prináša aj zásadné zníženie miery chudoby a zlepšenie materiálnych ukazovateľov. V rokoch 2005 až 2015 napríklad podľa Eurostatu na Slovensku klesol podiel ľudí:

  • ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením z 32% na 18,1%,
  • ktorí svoj zdravotný stav označili za skôr zlý z 11,8 % na 6,7 %,
  • ktorí si aspoň raz ročne nemôžu dovoliť týždňovú dovolenku mimo domova z 59,2 % na 44,9 %,
  • ktorí nie sú schopní čeliť nepredvídateľným finančným výdavkom z 59,3 % na 37,9 %,
  • ktorí si nemôžu dovoliť osobné auto z 28,5 % na 12 %.

Podobných ukazovateľov sú desiatky a okrem absolútneho zlepšenia vypovedajú aj o približovaní sa k priemeru EÚ a to vo všetkých štátoch V4. Tieto čísla sú dôkazom, že november 1989 bol prelomovým zlomom k lepšiemu. Nesmieme však zaspať na vavrínoch. Posledné roky totiž ukazujú, že naše dobiehanie Západu merané výkonnosťou ekonomiky sa od roku 2014 zastavilo. Zavedenie základných slobôd a následné reformy priniesli ovocie, ich potenciál sa však, zdá sa, vyčerpáva.

Jednou z príčin je iste stav našej demokracie, ktorá má ďaleko od dokonalosti. Zneužívanie moci viditeľné v zmanipulovaných tendroch, chabých inštitúciách, plytvaní verejnými zdrojmi, či selektívnej podpore vybraných podnikateľov, určite brzdí ďalší rast. Rovnako tiež populizmus, ktorého dôsledkom je zanedbávanie reforiem v podnikateľskom prostredí, školstve alebo zdravotníctve. Na nespokojnosť určite máme dôvody, nesmie nás však viesť k odmietaniu demokracie, ale naopak, k snahe o jej vylepšenie.

Peter Goliaš, riaditeľ INEKO

Ak vám záleží na pevnejšom ukotvení demokracie v strednej Európe, aby mocní nezneužívali svoju moc a pracovali vo verejnom záujme, pridajte sa k deklarácii na podporu demokracie.

Ak sa Vám aktivity a činnosť inštitútu INEKO zdajú prínosné, budeme radi, ak nás podporíte v našej ďalšej práci. Ďakujeme.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Aj priestor pre blogerov Denníka N vznikol vďaka vám. Predplaťte si nás a podporte našu snahu o kvalitnú žurnalistiku.

Pridajte sa k predplatiteľom

Dnes na DenníkN.sk

INEKO je mimovládna nezisková organizácia, ktorá podporuje ekonomické a sociálne reformy s cieľom odstraňovať prekážky dlhodobého pozitívneho vývoja slovenskej ekonomiky a spoločnosti.

Blogy

|