Prečo Progresívne Slovensko?
Cítim sa byť reprezentantom generácie, ktorá mala to šťastie čerpať z výdobytkov porevolučného usporiadania československej a potom slovenskej spoločnosti. Generácie, ktorá chápe svet ako prepojený celok, kde už nie je možné pre malých hráčov hrať sa na svojom malom piesočku a nedbať na ostatných. Mnohí využili príležitosti otvorených hraníc, študovali či pracovali v zahraničí a nadobudnuté skúsenosti si priniesli naspäť domov.
Táto moja generácia vidí len jeden možný scenár pre Slovensko – stať sa dobre spravovanou krajinou v silnej a zjednotenej Európe. Krajinou, ktorá vie prebrať svoj podiel zodpovednosti za úspech celku a ktorá sa len nevezie, ale naopak – aktívne k tomuto úspechu prispieva. Kríza elít a zmätenie más, ktoré sa skoncentrovali v udalostiach ako zvolenie Donalda Trumpa za amerického prezidenta alebo vystúpenie Veľkej Británie z Únie nám ukázali, že pre formovanie našej budúcnosti sú globálne výzvy dôležité rovnako ako tie domáce.
Voľby v Maďarsku, Poľsku aj Českej republike zas ukázali, že liberálnu demokraciu v srdci Európy nemožno ešte stále brať za istú súčasť našich životov. Populizmus, ľudácke maniere v rôznych národných variáciách a aktívne šírená nenávistná propaganda nahlodávajú samotnú podstatu demokracie v našich krajinách.
Vnímam, že moja generácia chce týmto tlakom vzdorovať a hľadá pre túto svoju túžbu politické zastúpenie. A mal som množstvo signálov, že u súčasnej politickej reprezentácie, vrátane strany, ktorú som pred rokmi spoluzakladal, takéto zastúpenie nevidí.
Novovznikajúce hnutie Progresívne Slovensko teda bolo pre mňa logicky prvým partnerom na oslovenie. Vidím v ňom šancu na reštart slovenskej politiky. Miesto, kde ľudia vyznávajúci skutočnú slobodu a solidaritu s každým nebudú musieť robiť kompromisy. Kde sa myslí na šancu pre každého a politika sa robí v rámcoch širších ako hľadenie na špičku vlastného nosa.
Trvalo mesiac, kým sme sa na spolupráci dohodli. Stretol som sa s dobrovoľníkmi, členmi správnej rady, musel som zodpovedať množstvo aj nepríjemných otázok. A mnohé som tiež kládol – chcel som vedieť, či to každý myslí vážne, čítal som víziu aj stanovy, pýtal som sa na zámery spojené s budovaním štruktúr.
A mám výborný pocit – našiel som partiu skvelých ľudí od Bratislavy po Osadné, od Brna po Birmingham. Množstvo odborníkov, ktorí už teraz dávajú dohromady špičkový program. A hlavne túžbu po takom Slovensku, ktoré nielen umožní dnešným mladým aj starým vo svojej vlasti ostať, ale pritiahne späť aj tých, ktorí ju opustili.