Katolícky biskup Bober a RTVS pokazili Vianoce nenávistným listom proti menšine gayov, toto si všetci platíme
Šťastné a veselé nám všetkým na Slovensku zaželal v priamom prenose na Dvojke RTVS košický arcibiskup Bernard Bober prostredníctvom svojho najnovšieho pastierskeho listu, ktorý sa pokojne dá nazvať kondenzovanou nenávisťou voči menšine gayov. Ako gay v registrovanom partnerstve to s mojim partnerom berieme aj trochu osobne. Katolícka cirkev by asi na obhajobu povedala, že by sme nemali, že ide o akúsi „filozofickú“ otázku. Vlastne má pravdu, slovenskí biskupi za desaťročia už dostatočne dehumanizovali komunitu gayov na úroveň potravinového reťazca zvieracej ríše. Horšie, ale je, že na pastierske listy chrliace stále viac nenávisti si už katolíci po celej krajine pomaly zvykli a dáva im priestor vo vysielacom čase RTVS, ktorú platíme všetci. A teda ju platíme aj my, proti ktorým RTVS túto nenávisť šíri. Nehovoriac o tom, že RTVS má zákonnú povinnosť odvysielať aj stanovisko druhej strany, obzvlášť ak Bober adoruje referendum a vyzýva na účasť v ňom. Takže katolícke kostoly oficiálne odštartovali kampaň referendovej nenávisti. Bober operoval pojmami voči komunite gejov ako „neľudské právo“, „pod rúškom odstraňovania diskriminácie otvárajú dvere bezbrehej svojvôli“, „Zoči-voči týmto ohrozeniam chcem upriamiť vašu pozornosť na blížiace sa referendum o ochrane manželstva a rodiny. Je to chvályhodná iniciatíva“.
Vianočná nádielka biskupa Bobera
Čo nám teda hneď počas najkrajších sviatkov roka tento biskup nadelil? „Žiaľ, vo viacerých krajinách dostala táto zvrátená teória aj právne zastrešenie. Dvaja muži, alebo dve ženy už dokonca nemajú problém osvojiť si cudzie dieťa a dosiahnuť i spoločenské uznanie, akoby boli skutočnou rodinou. Aj u nás sa stupňuje tlak na reálne nastolenie tejto praxe. Najnovšie sa cez tzv. Celoštátnu stratégiu ochrany a podpory ľudských práv, pod rúškom ľudských práv a odstraňovania diskriminácie otvárajú dvere bezbrehej svojvôli, ktorá odporuje zdravému rozumu. … (Dieťa) je vnímané iba ako predmet neobmedzených a zvrátených práv či nárokov každého, kto po ňom zatúži. Toto je neľudské právo! Dokedy sa budú vynakladať nemalé finančné prostriedky na podporu takýchto protispoločenských stratégií a ideológií? … Spoločnosť môže bezpochyby žiť a prežiť bez homosexuálnych párov a partnerstiev. Prestane sa však úspešne rozvíjať, ak sa ženy a muži neotvoria pre deti a ak rodičia nepreberú za to zodpovednosť počas celého svojho života… Zoči-voči týmto ohrozeniam chcem upriamiť vašu pozornosť na blížiace sa referendum o ochrane manželstva a rodiny. Je to chvályhodná iniciatíva. … S bolesťou pozorujem, ako niektoré mienkotvorné médiá bagatelizujú túto tému a pripisujú Cirkvi úmysel ovládať ľudí svoju doktrínou.“
Odluka katolicizmu u nás od Vatikánu
Toto všetko robí slovenská katolícka cirkev a jej establišment v čase, keď z Vatikánu prichádzajú signály zmeny „politiky“. V tlačovej službe Konferencie biskupov Slovenska sa však o nej nedočítate. A ak aj áno, samozrejme v kontexte (áno majú takú službu VKontexte, kde vysvetľujú, že pápež František to tak nemyslel). Čím ďalej tým viac však morálne spráchnivelí slovenskí biskupi, ktorí dokázali vyobcovať biskupa Bezáka, liberálnejších teológov a ešte aj zakrývať škandály ich skutočného otca, arcibiskupa Sokola – je dobré mať na pamäti o akú cirkev na Slovensku ide, keď vykladá slová Františka, ktoré si on sám ani nemôže prečítať. Aj samo počínanie Františka a jeho vyjadrenia jasne naznačujú, že na Slovensku máme už nejaký čas odluku cirkvi od Vatikánu, cirkvi, ktorá čerpá svoje talking points aj z ruskej propagandy, aj za cenu nekresťanského klamania veriacich v kostoloch – z východu od nás (Vatikán je smerom na Západ…), kde došlo k zaujímavému prepojeniu bývalých pracovníkov KGB, biskupa Kirilla a prezidenta Putina.
Z Vatikánu sú teda už dlhšie vysielané signály zmierenia voči gayom. Pápež František už dávno vyhlásil: „Kto som ja, aby som súdil gayov“. Tento rok získali v Ríme prevahu biskupi volajúci po zmierlivom prístupe voči komunite. Pápež František varoval po synode, kde v návrhu sa hovorilo, že „homosexuáli majú dary a kvality, ktoré môžu ponúknuť kresťanskej komunite“, pred „nepriateľskou hostilitou, keď sa niekto uzatvára do písaného slova a nechce sa nechať prekvapiť Bohom“. Napriek tomu, že dve tretiny biskupov Františka nepodporili (zaujímavé by bolo vedieť, či s africkými biskupmi – kde je prenasledovanie gayov miestnou cirkvou priamo či nepriamo podporované – hlasovali aj tí naši), väčšina cirkevných hodnostárov hlasovala za slová otvorenosti podporené Františkom. A čo ďalej, pápež František si uvedomuje novú reality rodiny a ako správny služobník Boha myslí na deti aj v týchto rodinách, píše agentúra AFP, podľa neho by mala cirkev prehodnotiť pozície a „neočkovať týchto ľudí proti viere“. Ale určite nám to dá slovenský katolícky establišment opäť do kontextu. Veď taký Bober iste vie lepšie čo hovorí pápež, než taký Ondrášik.
Nenávisť u katolíkov na Západe už nie je normou, u nás je
Naša cirkev si stále neuvedomila, že už pomaly nie je v platnosti nenávisť voči našej komunite, ktorá sa živila za dvoch predchádzajúcich pápežov. Na pripomienku, v roku 1992 napríklad Kongregácia pre doktrínu viery na čele s dnešným pápežom emeritom Benediktom XVI., vtedy ultrakonzervatívnym kardinálom Josephom Ratzingerom, napísala „diskriminácia gayov v istých oblastiach, ako je výber adoptívnych rodičov či pestúnov alebo pri prijímaní učiteľov, trénerov, či vojakov, nie je nespravodlivá“. To, že ide o dvadsať rokov starý dokument si u nás katolícky establišment asi nevšimol. Ale zapadá to do ich rétoriky, keď vždy odkážu na pár slov v katechizme, kde hovoria o akomsi svojom odpore pred „nespravodlivou diskrimináciou“ gayov. Nechápu, že diskriminácia nemôže byť spravodlivá.
Ale katolícka cirkev vo svete prináša aj dobré správy, škoda, že tá naša je priehršť tých zlých. Symbolom katolicizmu v americkej univerzitnej sfére je nepochybne Univerzita Notre Dame, ktorá otvára náruč gayom – hádajte aký je názor Katolíckej univerzity, kde je veľkým kancelárom práve biskup Bober, tiež by ma to zaujímalo. „Pretože univerzita si váži LGBTQ študentov v našej komunite, váži si všetkých svojich študentov a naša škola je zaviazaná posilňovať atmosféru vítania a vzájomného rešpektu, ktorého základom je katolícka misia,“ povedal vo videu športový riaditeľ Notre Dame Jack Swabrick.
Katolícka univerzita, ktorá sa zmieta v strašných korupciou zaváňajúcich škandáloch, však žije z našich finančných prostriedkov, keďže ide o verejnú vysokú školu. A teda aj tých od gejov. A rovnako z takých žije aj RTVS, ktorá má zákonnú povinnosť dať priestor obom názorovým stranám (a nech mi nikto nehovorí, že komentár Bobera nie je názorový útvar, hoci aj sám o sebe veľmi nízkej kvality). A vlastne rovnako z takých žije celý establišment katolíckej cirkvi u nás.
Právo na lásku, vziať si partnera (my sme kvôli tomu museli ujsť na obrad do Británie), založiť si takto rodinu, nie je žiadne privilégium a v ničom nerozkladá spoločnosť (krajiny Západu sú toho najlepším dôkazom ako najfunkčnejšie modely živej demokracie). Nie je to privilégium, je to ľudské právo. Aby som upravil komentár Rickyho Gervaisa, privilégium je keď niekto nemusí platiť dane resp. sa na jeho podnikanie musia skladať všetci bez rozdielu, aj tí, proti ktorým ten podnik aktívne šíri nenávisť – tak ako napríklad establišment slovenskej katolíckej cirkvi.
