Sociálne siete a realita.
Pamätám si, ako začali jazdiť v lete autobusy do Juhoslávie. Nadránom v Rijeke a stopom po pobreží. Naspäť batoh plný platní, ktoré mi financovali nasledujúcu cestu. Neskôr som naháňal ten istý obsah na CD-čkach, dnes mám väčšinu archívu v 24-bitových súboroch na harddisku. Police plné platní, neskôr CD, dnes malá krabica na stole vedľa notebooku. Prečo o tom píšem? Pretože to, čo nepodlieha zmenám, je obsah. Hudba, ktorú mám rád a ktorú počúvam.
Môžete uzavrieť obchodnú zmluvu v ktorúkoľvek dennú či nočnú hodinu, virtualita končí v okamihu, keď máte prísť s kamiónom na konkrétne miesto nakládky, v konkrétnom čase. Všetky tie navigačné a kontrolné systémy sú len užitočným doplnkom k reálnej preprave naloženého tovaru.
Sociálne siete sú svetom pozitívnej odozvy, kde počet lajkov nahrádza debatu a schopnosť argumentovať. Vyrovnávať sa s názormi a pocitmi tých druhých. Svetom, kde sa pravda zamieňa s popularitou. A základom je zaujať, vzbudiť záujem. Záujem priťahuje a predáva. Najznámejší youtuberi zarábajú milióny, online porno je dnes ziskovejšie ako celý Hollywood.
Sociálne siete dnes zapĺňajú parlamentné lavice. Problém môže nastať vtedy, keď technológiu získania si pozornosti voličov treba pretaviť do argumentačnej kvality v parlamentných debatách. Pri zachovaní základnej štábnej kultúry. Lebo parlament nie je manéž ani miesto, kde sa točia klipy pre zvyšovanie vlastnej popularity. Teda nemal by byť.
Dnes začína byť problém zložiť väčšinové koalície, ktoré by mali ambíciu vládnuť a dohodnúť na všetkých bodoch spoločného vládneho programu. Uvedomelá potreba mocných korigovať neuvedomelé rozhodnutia všeľudových hlasovaní. A niekedy priam sizyfovská úloha zladiť generačné potreby voličských základní. Tí, ktorí to dokázali, dnes vládnu.
Na téme veľkej migrácie sa dnes láme jednota Európy. A čo tie malé (lokálne) migrácie, ktorých prejavom je zvyčajne dopravný chaos? Čo s nimi? Lebo tie nám otravujú ten každodenný nefejsbukový život asi najviac. Čo nám poradia sociálne siete, prípadne ich favoriti v politike?
Je otázne, či pracovitosť poslancov máme hodnotiť počtom podaných návrhov alebo počtom tých prijatých. Lebo nekvalitný a neprijatý návrh (hoci vedený dobrým úmyslom) môže byť aj o mrhaní časom. Tých druhých.
Lebo veď mocenská štruktúra štátu ma svoje pozície. A obsadiť ich je pre víťazov povinnosť a pre porazených budúca výzva. Čo tam po predpokladoch a spätnej väzbe? Dnes na parlament stačí zhoda so známym menom, prítomnosť na obrazovke, pozornosť médií. Zvoliteľné miesto na kandidátke s dominantným lídrom. Na vrcholového (lokálneho) politika dnes netreba (takmer) žiadne kvalifikačné predpoklady. Skúste ale na čelo firmy postaviť fešnú celebritku …
Ozývajú sa hlasy, že stačilo. Poďme sa baviť o obsahu. Vráťme politike dôstojnosť. Vypnúť sociálne siete zrejme stačiť nebude.
