Denník N

Filmy roka 2017

Aj tohto roku sa spoločnosťou prehnali mnohé kontroverzie. Vo filmoch sa tak častejšie ako obvykle vyskytli témy LGBT, násilia, morálky i hľadania samého seba. Mohli sme tak nahliadnuť do vnútorného sveta jednotlivých postáv a naučiť sa empaticky vnímať ich problémy, pochopiť čím si prechádzajú.

Štvorec, r. Ruben Östlund (The square)

Snímka o sile vlastného ega, ktoré sa v priamom prenose láme a stáva zraniteľným. Hlavnou postavou filmu Štvorec je Villmar, majiteľ galérie, ktorý sa považuje za perfektného, bezchybného a úspešného človeka. Doteraz mu táto hra vychádzala, no život nie je vždy jednoduchý. Villmar sa ocitá v nečakanej situácii a kývne na šialený nápad, ktorý ho potopí na úplne dno. Až tu sa Villmar pozerá do zrkadla a uvedomuje si kým sa v živote stal. Nevie sa postarať o vlastné deti, ospravedlniť sa za svoje chyby a priznať si; „Som len človek.“ Výborná hudba, herecké výkony a až komická bizarnosť robia film originálnym a len ťažko zabudnuteľným.

https://www.youtube.com/watch?v=zKDPrpJEGBY

Zabitie posvätného jeleňa, r. Yorgos Lanthimos ( The Killing of a Sacred Deer)

Lekár je človek, ktorý sa počas svojej kariéry čas od času musí vyrovnávať so smrťou pacienta. Steven, kardiológ, v minulosti spravil chybu kvôli ktorej sa takéto nešťastie udialo. Je s ňou síce dávno vyrovnaný, no niekto koho sa táto smrť týka stratou stále trpí. Bolesť tohto človeka prerastie do utrpenia meniace sa v posadnutosť bez štipky empatie. Steven činí najťažšie rozhodnutie svojho života. Prelomí sa jeho konštantná racionalita a chlad? Film Zabitie svätého jeleňa sa z trilleru mení na krutú frašku, ktorá vzbudzuje smútok, no i napätie a neočakávaný smiech. Snímka tak napriek náročnosti neskĺzava do očakávaného pocitu nechuti.

Thelma, r. Joachim Trier

„Film popierajúci akékoľvek zákony logiky“. To je asi najlepší popis snímky Thelma, mýticko-dramatickom príbehu o mladom dievčati žijúcom vo svete lží. Jej príchodom na univerzitu sa však pravda odkrýva a Thelma musí situáciu nečakane riešiť. Nie je to však jednoduché. Thelma vyrastá v silne náboženskej rodine, nemá skúsenosti s vonkajším svetom, na prvý pohľad sa zamiluje do svojej spolužiačky, no svoje túžby musí skrývať. Jej podvedomie je však silnejšie a vyúsťuje do nepríjemných až nadprirodzených udalostí. Uznávaný režisér Joachim Trier (Reprise, Oslo 31. August) však odkrýva podstatu snímky len pred pozornými divákmi. No ak sa budete pozerať s otvorenými očami, čaká vás extatický zážitok plný prekvapení, pod ktorým sa skrýva smutný príbeh plný utrpenia a šialenstva. Piesne od excelentných speváčok Susanne Sundfør, Agnes Obel Chelsea Wolfe, ktoré tvoria sprievodnú hudbu filmu sú len bonusom.

Skúška dospelosti, r. Cristian Mungiu (Bacalaureat)

Režisér Cristian Mingiu je autorom asi najlepšej rumunskej snímky vôbec s názvom 4 mesiace, 3 týždne a 2 dni pojednávajúcej o ilegálnom vykonaní interrupcie v ére rumunského totalitarizmu. No Mingiuovi v tvorbe nejde o zobrazenie kontroverzných tém, ale o problematiku rumunského režimu a zobrazenie stavu krajiny. Rovnaký postup volí i v najnovšom filme Skúška dospelosti. Mladé dospievajúce dievča má namierené na jednu z najlepších univerzít sveta. Jej otec je rád, že vypadne z krajiny, keďže za svoje progresívne názory čelí útokom. Jedného dňa sa plán zrúti. Otec je zrazu nútený spraviť všetko preto, aby sa dievča na univerzitu dostalo. Výborné herecké výkony, ponurá atmosféra, dlhé zábery vytvárajúce akurátnu dávku napätia. Nový Cristian Mungiu, treba vidieť.

Matka!, r. Darren Aronofsky (Mother!)

Režisér Darren Aronofsky sa od tínedžerskej drámy Requiem za sen posunul o triedu vpred. Matka! sa tak stáva náročnou artovou snímkou, ktorá nie je pre každého. Jej príbeh je veľmi komplexný, vyžaduje si neustále spájanie súvislostí a následné premýšľanie nad ich dôsledkami. Jedine tak si divák dokáže z príbehu odniesť čosi viac ako úplný chaos. Na sled udalostí sa je najlepšie pozerať ako na metaforu spoločnosti, ktorá sa cyklí v neustálom utrpení. Toto utrpenie je neuveriteľne bolestné, prináša nám totiž pohľad na nás samých. No my, ľudia sme vďaka daru slobody schopní činov krásnych i diabolských. A taký je aj príbeh Matky!. Kamera je sa sústredí najmä na tváre hlavných predstaviteľov, čím necháva priestor hlavnej hrdinke filmu (matka), výborne stvárnenej herečkou Jennifer Lawrence. Konečne tak presviedča o svojom hereckom talente, za ktorým zaostáva i jej filmový partner Javier Bardem. Nuž a rada na záver: film dopozerajte do úplného konca záverečných titulkov. Môže Vám čosi prezradiť.

Ingrid Goes West, r. Matt Spicer 

Ingrid goes west je jedna z mála komédií, ktoré dokážu nenútene rozosmiať, pobaviť, ale aj zreflektovať stav dnešnej doby. Snímka pojednáva o negatívnych účinkoch sociálnych sietí na (mladých) ľudí hľadajúcich vlastnú identitu. Touto zraniteľnou osôbkou je v tomto prípade Ingrid, mladá dievčina prenasledujúca rôzne obete Instagramu. Áno, prenasledujúca, a to doslova (poznáte fenomén stalkingu?). Ingrid má dokonca aj profesionálnu výbavu – pukance na dlhé chvíle, ďalekohľad, hŕbu peňazí a hlavne, smartfón. Obete si hľadá náhodou, sú nimi zväčša úspešné a pekné ženy s množstvom likeov a followerov. Nuž a hneď ako sa zjaví v ceste nový objav, zábava sa začína!

Dvojitý milenec, r. François Ozon (L’amant double)

Film Dvojitý milenec oceňovaného režiséra Françoisa Ozona nie je jeho najlepším výtvorom, no svojou temnou atmosférou, útržkovitosťou rozprávania a excelentnou prácou scénografov pôsobí jedinečne. Banálna, možno až klišé zápletka psychiatra zamilovaného do svojej pacientky sa vo filme nečakane mení na boj proti sadistickým silám. Je smutné, že práve tu sa odkrývajú nedostatky snímky. Dvojitý milenec totiž miestami pôsobí nátlakovo, akoby sa nám snažil svoje posolstvo priam vnútiť. Napriek tomuto explicitnému tlaku na emócie diváka však film zostáva vynikajúcim zážitkom o nie úplne realisticky vyobrazených, no predsa príťažlivých témach z oblasti psychiatrie.

Šialene šťastná, r. Paolo Virzì (La pazza gioia)

Excelentná komédia z prostredia „blázinca“, ktorá búra všetky predsudky o týchto inštitúciách. Dve pacientky chcú byť šťastné a veria, že útekom sa ich problémy vyriešia. Jedného dňa sa im naskytne príležitosť. Vydávajú sa na dlhú cestu plnú poučení, sklamaní a výziev. Spoznávajú dar priateľstva, náročnosť života „tam vonku“. Jedinečný príbeh plný poučení je liekom na zahriatie do teplých chmúrnych dní (nielen) pre trpiacich.

Berlin Syndrome, r. Cate Shortland

Rok 2017 sa niesol aj v znamení feministických tém, ktorými sa inšpirovala aj snímka Berlin syndrome. Domáce násilie patrí medzi viac-menej známe termíny, no nie každý vie čo si pod ním v praxi predstaviť. Po pozretí filmu divák získa pomerne realistickú predstavu (áno, naozaj realistickú!). Jeden minulosťou zlomený človek posadnutý patologickou vášňou, náhodná obeť a príbeh sa odvíja ako po masle. K tomu excelentné herecké výkony, temná atmosféra spustnutej budovy a divák nevie pustiť z obrazovky oči. Nuž a ponaučenie filmu? Nič v našich životoch by sme nemali brať ako samozrejmosť, ani jedno z jeho najvzácnejších privilégií – slobodu.

Personal shopper, r. Olivier Assayas

Mladá žena, Maureen, sa vyrovnáva sa so smrťou svojho brata presťahovaním do jeho domu. Má nezáživnú prácu, no verí, že brat jej po smrti musí niečo odovzdať. Táto jeho správa sa však mení v každodennú nočnú moru odvíjajúcu sa pred Maureenými očami. Snímka však nie je len o odkaze, pojednáva o dôležitých témach zmyslu života, nadprirodzených javov a existencii po smrti. Tieto otázky sú však komplikované a Maureen na ne nie je úplne pripravená.

Flákači, r. Eliza Hittman (Beach rats)

Naturalistická snímka sústreďujúca sa na každodenný život tínedžerov z chudobných pomerov, ktorí sa flákajú a experimentujú s drogami. Hľadáčik kamery je upriamený na jedného z nich, Frankieho. Čímsi sa v partii líši, bojuje so svojou sexuálnou orientáciou a vyrovnáva sa s komplikovanou rodinnou situáciou. Film vyniká najmä svojou prirodzenosťou, ktorá je v istých momentoch až zarážajúco ľudská. Takto vyzerá bežný život, ukazuje nám film Beach rats.

Za pozornosť stojí tiež /Honorable mention/:

Unrest, r. Jennifer Brea

Dokumentárny film o boji so syndrómom chronickej únavy a sile partnerskej lásky. Dovtedy usmievavá krásna žena dokončujúca svoje postgraduálne vzdelanie na Harvarde sa pod vplyvom ochorenia mení na ľudskú mŕtvolu prežívajúcu nekonečné utrpenie. Film zobrazuje neuveriteľné množstvo úsilia, ktoré je človek schopný vynaložiť na záchranu vlastného života.

Oklamaný, r. Sofia Coppola (The Beguiled)

Snímka o dôvere, sklamaniach a esenciálnej potrebe lásky.

Hudba vo filme (Soundtrack):

Good time, Hudba: Daniel Lopatin

Foto: grafika, Klára Kusá (archív)

Teraz najčítanejšie

Klára Kusá

Som človek, druh kultúrno-umelecký, dve nohy, dve ruky, vlasov tak akurát, myšlienok priveľa, racionality primálo. Cieľom môjho blogu je šírenie osvety v oblasti duševného zdravia. Svoje ťažkosti sa zároveň snažím ukazovať vo svetle pozitívnom, svetle inakosti a daru. Občas si odskočím aj do kultúrno-umeleckých vôd či tém, ktoré sa ma bytostne dotýkajú.