Denník N

Pozieme sa rodine do očí?

Názory pána Chromíka sú myslím jasné skoro celému Slovensku. Spoločne, aj s alianciou za rodinu, sa so skalopevnou pravidelnosťou vždy ozvú pri príležitosti, kedy sa jednej menšine podarí trochu zviditeľniť, či si uchmatnú nejaký priestor vo verejnom diskurze. Naposledy to bolo keď sa LGBTI aktivisti stretli s prezidentom slovenskej republiky, Rakúsko uzákonilo ústavným súdom manželstvá pre všetky páry, či Austrália tak spravila po ľudovom hlasovaní. Tento článok však nebude o nich. naopak ma už dlho zaujalo, čo si vlastne taká AzR pod tou rodinou predstavuje. Aký je vlastne, podľa nich, život tých bežných slovenských mužov a žien, ktorým sa tak oháňaju.

Impulz vznikol po prečítaní rozhovoru, ktorý ma znovu donútil zamyslieť sa nad tým, že čo si vlastne ľudia, čo tak radi poukazujú na menšinové fenomény, predstavujú pod pojmom rodina. Aká je vlastne rodina na slovensku, aká je tá najbežnejšia formy a ako ľudia k témam pristupujú. Už po nedávnych vyjadreniach z konferencie „za rodinu“, som žasol nad tým, ako sa pro-rodinné hnutie stáva one-man show a ako sa niektorí ľudia cítia ako jediný povolaný viesť stádo do bezpečia, hoci sa ich o to reálne nikto neprosil. Realita toho, ako ľudia žijú a zakladajú vzťahy, či napokon rodiny, je tu očividne druhoradá.  Manifestovanie akýchkoľvek „rodinných hodnôt“, čokoľvek si pod tým môžeme predstavovať,  vôbec neznamená, že ľudia podľa nich reálne aj žijú.

„Najsilnejší argument pred niekoľkými desaťročiami pre legalizáciu rozvodov bol tento: Ako to ovplyvní vaše manželstvo, rozvediete sa kvôli tomu?“

Len na úvod, porovnávať rozvody a zväzky pre rovnakopohlavné páry je z vecného pohľadu nezmysel a nefunguje, ako v prípade iných podobných prirovnaní. Oveľa viac, akoby reálne ilustrovali situáciu, len podvedome podsúvajú citovo zafarbené negatíva. Podstatné je ale, že vyjadrenia ľudí, ktoré naznačujú, že prijatie rozvodov do legislatívy sú chyba, hoci s dobrým úmyslom, treba podrobiť vážnej kritike. Môžeme sa baviť o tom, že žijeme v dobe, kedy sa ľudia rozvádzajú prirýchlo (s tým sa ľahko stotožním aj ja), ale nikto nemôže poprieť, že mnohé vzťahy sa rozišli z racionálnych dôvodov. Nemusíme ani hovoriť o čoraz pálčivejšej téme domáceho násilia, či iných extrémnych situácií. Predstavme si, aké je to žiť v manželstve, kde sa stratí dôvera, rešpekt a hodnoty, s ktorými partneri do manželstva vstupovali. Keď zlyhá mediácia a manželia sa hádajú, ubližujú si napríklad neverou. Desivá predstava je pre mňa, keď niekto považuje za úspech manželstvo, ktoré je spolu len pre zákony, hoci jeho obsah vyprchal. Dnes pritom stávajú prípady, a je ich čoraz viac, kedy ľudia nájdu spoločných partnerov, tvoria nové rodiny znova aj po rozchodoch a žijú šťastne. Máme čoraz viac ľudí, ktorí sa vedia rozísť civilizovane. Tejto téme určite nesluší polarizovanie a zľahčovanie vážnosti rozvodov, ale spochybňovať takú vec, ako civilizovaný občiansky rozvod je jednoducho ignorantské. A argumentovať deťmi, ktoré v týchto zväzkoch rovnako trpia, dvojnásobne.

Navyše žijeme v spoločnosti, ktorá rozoznáva cirkevné zväzky a rešpektuje pravidlá cirkvi. Napriek tomu si niektorí ľudia vyžadujú, aby sme sa znova všetci prispôsobili jednému videniu. Prečo? To že nám stúpa percento rozvedených párov je téma na vážnu diskusiu. Nestačí však len prázdne moralizovať, ale hľadať za tým racionálnu príčinu, ktorá asi nie je v religióznych mystériách o kultúre smrti. Žijeme v oveľa viac emancipovanej spoločnosti, kde ľudia už nie sú závislý od tradícií a zvykov ako v minulosti, ale majú oveľa väčšiu slobodu, s ktorou zase prichádza aj istá nutnosť zodpovednosti, ktorá možno v ľuďoch chýba. A toto je niečo, čo sa nedá vynútiť zastrašovaním o zlyhaní spoločnosti, či nejakými formami citového vydierania, ktoré pôsobia presne opačne, ale len pokorou. Otázka, prečo nám zlyhávajú zdravé vzťahy, asi nie je o ne/dostupnej legislatíve a ani by ňou byť nemala .

„Rodina je od slova rodiť.“

Ak by aj skutočne toto bola, čo konkrétne dokazuje slovenský základ tohoto slova? V angličtine slovo family sa ponáša oveľa viac na familiar, nemčine obdobne Familie. Slovo rodina v slovenčine oveľa bližšie evokuje rod, ktorý vzniká buď zväzkom, alebo pokrvne. V minulosti sa pritom jednalo o zväzok, ktorý zabezpečoval prežitie, či obživu, ošetroval sa ním majetok či dokonca bol prostriedkom boja o moc. Niečo také patetické, ako celoživotná romantická láska, sme vynašli až z napredovaním spoločnosti a zabezpečením základných potrieb, slobôd a práv občanov. Ľudia odrazu dostali slobodu partnera si vybrať, nielen na základe chromozómov, nátlaku rodičov, či príslušnosti k spoločenskej vrstve, ale celoživotných hodnôt, spôsobu života, vzájomnom porozumení. A v tomto je paradoxné ako ľudia, čo majú slobodu vybrať si vlastného partnera, podľa svojich predstáv a majú to šťastie, že toho ideálneho našli a všetci im to prajeme, idú pranierovať ostatných za situácie, ktoré oni v živote nikdy nezažili, nezažijú a nevedia si ich predstaviť.

Priznám sa, že sa nechcem moc zamotať do definícií, čo je rodina, lebo dnes je ich neúrekom, sú pomerne široké. Myslím si ale, že viac ako definície, individuálne predstavu o tomto pojme najviac ovplyvňuje naša vlastná skúsenosť, teda rodina, aká nás vychovala, či rodiny, aké vidíme okolo seba. Rodina je pre mňa oveľa viac o vzťahoch a výchove a dôvere. Je to zázemie, výchova a bezpečie.  Stačí uviesť príklad tínedžerov, ktorí splodia dieťa omylom. Ak ho dajú na adopciu, sú stále rodinou? Biologické väzby sú a boli vždy dôležité, nedajú sa poprieť, ale to znamená to, že mimo tohoto rámca rodiny neexistujú? Opäť nedokážem len žasnúť nad tým, že ľudia čo o sebe tvrdia že zastávajú hodnoty, stabilitu, napokon aj tak končia v argumentácií pri nejakom krížení buniek. Rodina je viac ako toto. Akoby táto schopnosť nebola daná nám všetkým automaticky, bez ohľadu na to, akí sme, či nie sme rodičmi. A zákon s tým nespraví nič manželstvo, ani rodina nie je poukážkou na to, aby človek mohol rodiť deti, či mať sex, ale o tom už nižšie. Rodina je teda hlavne funkčná sociálna jednotka a spor o ňu by sa nemal zakladať na slovíčkarčení.

„Sexuálna revolúcia priniesla devalváciu sexu na úroveň poobedňajšej kávy. Myslela si, že zvyšuje význam sexu, ale znížila ho do prachu.“

Tu si pomôžem trochu mňa výstižnejším, hoci nepodpísaným citátom Aliancie za rodinu z diskusie o sexe mladistvých: „Sex je veľmi vzácnou vecou. Má byť prejavom lásky. Naše telo nie je vec, ale sme to my sami. Keď hovoríte o tom, ako môžu mať deti sex, divím sa, zas ja. Buď je sex vzácny, alebo je to vec s minimálnou hodnotou. Pre mňa to vždy bude prejav lásky, ktorá vydrží, je verná a vie sa obetovať. Len takáto láska je schopná prijať dieťa. Vo veku, kde si môžu byť dvaja ľudia istí takouto láskou a pripravenosťou na výchovu detí môžu uzatvoriť manželstvo a mať sex, lebo potom nebude sex iba lož, ktorým vravím telom, ako strašne ľúbim, ale pritom to vôbec tak nemyslím a myslím hlavne na vlastné uspokojenie.“

Rovnaké hodnoty dnes zastáva malá menšina ľudí. Dnes jasne vidíme, že majorita spoločnosti sex nevedie len v manželstve a vôbec nie len s úmyslom plodiť deti. V živote by ma nenapadlo povedať, že ľudia, čo vyznávajú podobné konzervatívne hodnoty, sú divní či nesprávni, práve naopak. Každý má žiť, tak ako mu je to prirodzené, podľa výchovy, náboženského presvedčenia a akýkoľvek inej špecifikácie. To však platí len o živote našom vlastnom a nie ostatných. Jednoducho si nalejme čistého vína, sex len bez úmyslu plodenia deti, nie je len z princípu lož, sebectvo, nie je to nič negatívne, nie je to o len sebauspokojovaní, na to slúžia iné metódy. Ani samotné manželstvo neznamená, že sex je z lásky, pravdivý, opodstatnený, ani nesebecký. Manželstvo nie je pečiatkou na to, aby sme mohli mať „dobrý“ ani „správny“ sex.

Nemôžem si pomôcť, ale pre mňa predstava rodiny, z vyššie uvedených vyjadrení, je ako pre 10% ľudí na Slovensku. Nepáči sa mi plytké moralizovanie, či predstavovanie charizmatických kazateľov, ako Kuffa, ktorý si na tejto budujú kult osobnosti. Verím, že ľudia sú schopní aj niečoho iného, ako papagájovania vlastných dojmov, bez hlbšieho pochopenie rodín, či vzťahov dneška. Že ľudia nežijú partnerský život len po svadbe, podľa jednej určenej predstavy a nie je za tým, nič dekadentné, ani rozvrátené. Naopak je to celkom prirodzené a reflektuje to spoločnosť. Otázka teda je, či miesto poukazovania na sústavné menšinové záležitosti, sme ochotní konfrontovať sa s realitou každodenného života celkom normálnych slovenských heterosexuálov.

 

Teraz najčítanejšie

Martin Hajšo

Mám 33 rokov, pracujem ako grafik a žijem v Prahe. Zaujíma ma kultúra, životné prostredie a spoločenské témy.