Podala som trestné oznámenie. Hľadanie vinníka však Jožkovi nepomôže

Krátka rekapitulácia

Jožko bol ústavné dieťa, to však neznamená, že žil v ústave. V piaty deň svojho života bol umiestnený do profesionálnej rodiny pani Katky, ktorá sa oňho príkladne starala. Keď mal chlapček päť rokov, ich vzájomný vzťah bol taký silný a citové puto také pevné, že si Katka a jej rodina povedali, že Jožka chcú navždy. Ľúbia ho a on ľúbi ich. Je už veľký a celý život bol v ich rodine. Preto by bolo najlepšie pre všetkých, no najmä pre Jožka, aby s nimi zostal. Katka a jej manžel svoj úmysel oznámili detskému domovu.

Detský domov sa zachoval podivuhodne. Poslal Katku vyčerpať si dovolenku, no keď sa po dovolenke vrátila, oznámili jej, že Jožka premiestnili do inej profesionálnej rodiny. A že ho idú pripravovať na medzištátnu adopciu. Predstavte si dieťa v predškolskom veku, ktoré niekto preloží ako vrece zemiakov a s vysvetlením, že „mamka Katka sa už o neho nemôže starať“.

Zhrození sa vybrali na svoj úrad, kde podali žiadosť o pestúnstvo. Úradníčka ich žiadosť však neprijala a povedala, že do pestúnstva si ho zobrať nemôžu, lebo chlapca poznajú. Šialený dôvod, navyše v rozpore so zákonom, ktorý hovorí, že každý, kto splní zákonné predpoklady, môže zažiadať o dieťa. Túto nezmyselnú požiadavku ale rešpektovali a podali na súd žiadosť o zverenie Jožka do náhradnej osobnej starostlivosti.

Napísali  na Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže (CIPC), ktoré má na starosti adopcie detí do zahraničia. Pre istotu sa tam vybrali aj osobne, aby sa ubezpečili, že CIPC vyradí Jožka z evidencie, čo im riaditeľka prisľúbila a ubezpečila ich, že môžu byť pokojní, pretože je začiatok decembra a isto sa nič až do januára neudeje, lebo ona nič nepodnikne a súdy majú prázdniny, takže sa k tomu môžu vrátiť po Novom roku.

Opak bol pravdou. Zostali v šoku, keď sa dozvedeli, že dieťa bolo 5.1. zverené do predosvojiteľskej starostlivosti žiadateľom z Malty a hneď tam aj odletelo. Bez rozlúčky, bez vysvetlenia, bez rešpektovania jeho najlepšieho záujmu.

Šokujúce zistenia a perfídne konanie štátnych orgánov

Katka s manželom sa po nahliadnutí do spisu dozvedeli, že proces prebehol neuveriteľne expresne. Svoj záujem o malého Jožka oznámili detskému domovu v októbri. V novembri podávali žiadosť o jeho zverenie na príslušnom úrade. Následne sa stretli s riaditeľkou CIPC. Teda všetkých kompetentných riadne a včas informovali. Tým však podľa všetkého spôsobili hektické konanie úradov, ktoré smerovali proti záujmu dieťaťa.

1. Ignorovanie názoru dieťaťa
Za necelý mesiac sa Jožkovi v živote stalo to, že bol odtrhnutý od svojej rodiny, ktorú miloval, bol umiestnený v inej profesionálnej rodine, ktorú nepoznal a odtiaľ aj odletel na Maltu s ľuďmi, ktorých nemal šancu ani len spoznať. Zo spisu vyplýva, že keď zisťovali názor dieťaťa, Jožko sa opakovane vyjadroval, že nechce odletieť na Maltu, že chce zostať doma, že sa veľmi bojí.
Jeho názor bol ignorovaný. Pričom dieťa v predškolskom veku je už natoľko zrelé, že si vie uvedomiť dôsledky toho, čo sa okolo neho deje. Ak máte doma malého prváčika, viete si isto predstaviť, čo musel prežívať Jožko, keď sa mu celý dovtedajší život zrútil ako domček z karát.

2. Zámerne neprerušili konanie o adopcii
K veci sa pre médiá za Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny vyjadrila p. riaditeľka Mária Marcinová, v zmysle, že ak nie je v procese medzištátneho osvojenia sprostredkované stretnutie so zahraničnými žiadateľmi a ak neprebieha žiadne súdne konanie, tak sa v takomto prípade nemalo pokračovať v procese medzištátneho osvojenia.
Pracovníčky príslušného UPSVR napriek svojej vedomosti o závažných skutočnostiach nepodnikli žiadne kroky k tomu, aby bol proces medzištátneho osvojenia prerušený. Naopak, aktívne spolupracovali s CIPC na tom, aby bol Jožko osvojený do zahraničia bez ohľadu na to, že na Slovensku je vhodná rodina, ktorá má záujem ho prijať.

3. Porušili zákony aj medzinárodné dohovory
Neriadili sa ani platným zákonom 305/2005 o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele, ktorý v § 44 hovorí o tom, že k procesu medzištátneho osvojenia sa prikročí „Ak nemožno dieťaťu, ktoré je na základe rozhodnutia súdu osvojiteľné, sprostredkovať nadviazanie osobného vzťahu medzi ním a žiadateľom na území Slovenskej republiky“.

Štátne orgány nedodržiavali Dohovor o ochrane detí a spolupráci pri medzištátnych osvojeniach (380/2001), ktorý v prvom odseku hovorí, že cieľom dohovoru je, aby sa medzištátne osvojenia uskutočňovali výhradne v najlepšom záujme dieťaťa a pri rešpektovaní jeho základných práv priznaných medzinárodným právom.

Článok 4 Dohovoru upravuje podmienky medzištátneho osvojenia. V zmysle Dohovoru štátne orgány nepostupovali, nakoľko v rozpore s Čl. 4 písm. b) nebolo v najlepšom záujme zverenie dieťaťa do zahraničia, nakoľko mala oň záujem rodina na Slovensku. Dohovor bol porušený aj v písm. d) – dieťa nedalo súhlas k osvojeniu, poradenstvo spočívalo v tom, že dieťa bolo zavádzané s tým, že „mama Katka sa už oňho nemôže starať“, v bode 2 – želania a názory dieťaťa neboli zohľadnené.
Z Dohovoru ďalej vyplýva, že CIPC mal schvaľovaciu právomoc a napriek prekážkam, ktoré bránili v pokračovaní procesu medzištátneho osvojenia vydal k tomu pozitívne stanovisko.

Porušili aj Zákon o rodine, ktorý v Čl. 5 hovorí: „Záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú.“

4. Verejné vyjadrenia kompetentných
Riaditeľka CIPC Andrea Císarová sa pre médiá opakovane dehonestujúco vyjadrovala o pani Katke. Podsúvala jej finančné záujmy, ktoré ju mali motivovať ku konaniu. Dehonestujúco sa vyjadrovala o dieťati, ktoré nenazývala menom ale slovným spojením „malý rómsky chlapček“. Vo svojom liste právnemu zástupcovi dokonca uviedla, že medzištátne osvojenie sprostredkúva CIPC výhradne rómskym deťom.
Pre reportáž RTVS sa vyjadrovala aj Komisárka pre deti Viera Tomanová, ktorá verejne klamala, zavádzala, príp. nemala o prípade informácie. Z toho vyplýva, že ak táto osoba vstúpila akýmkoľvek spôsobom do konania, existujú dôvodné obavy, že podávala štátnym orgánom a súdom nepravdivé a neúplne informácie.

5. List podpredsedníčky súdu

JUDr. Mária Blahovská – podpredsedníčka Okresného súdu Spišská Nová Ves v odpovedi na otázky novinárov uviedla, že v súdnom konaní, v ktorom sa rozhodovalo o predosvojiteľskej starostlivosti maltských žiadateľov nikto „nesignalizoval, že by bolo možné umiestnenie dieťaťa do vhodnej rodiny na Slovensku.“ Naopak, prítomná sociálna pracovníčka v úlohe kolízneho opatrovníka pred súdom predniesla, že maloletý je po celý svoj život umiestnený v ústavnej starostlivosti a profesionálni rodičia neprejavili záujem o prijatie dieťaťa do NRS.

Z toho vyplýva, že kolízny opatrovník v tomto prípade príslušný UPSVR, podal súdu klamlivé a zavádzajúce informácie. Súd sa o vyjadrenia kolízneho opatrovníka opiera zásadnou mierou, pretože predpokladá, že kolízny opatrovník si plní svoje zákonné povinnosti, situáciu pred konaním dôsledne prešetril. Jeho úlohou je chrániť práva a právom chránené záujmy maloletého. Sudca sa taktiež prirodzene spolieha na to, že kolízny opatrovník nebude krivo svedčiť a podá súdu všetky relevantné informácie, ktoré môžu mať vplyv na rozhodnutie súdu.

Z obsahu listu JUDr. Blahovskej vyplýva, že súd nebol zo strany kolízneho opatrovníka a ani zo strany CIPC upovedomený o rozhodujúcich skutočnostiach. A to napriek tomu, že oba štátne orgány disponovali informáciou o tom, že slovenská rodina, ktorá má na k maloletému hlboký citový vzťah a medzi dieťaťom a žiadateľmi sú pevné väzby, má zažiadané o zverenie dieťaťa do starostlivosti. Súd nebol informovaný ani o opakovaných stretnutiach Katkinej rodiny na CIPC a UPSVR, ani o jej písomných vyjadreniach, v ktorých sprostredkovala štátnym orgánom informácie o tom, že má záujem prijať dieťa a že urobila v tejto veci všetky potrebné kroky.

Z dôvodu manipulovania s dôkazmi a zamlčiavania závažných skutočností zo strany verejných činiteľov prišlo k rozhodnutiu súdu, ktorý má pre malého Jožka, Katkinu rodinu a rovnako aj žiadateľov z Malty vážne následky v podobe právnej neistoty, pretŕhania vzťahov a psychickej traumy na strane dieťaťa i všetkých žiadateľov.

Preto som podala na Generálnu prokuratúru trestné oznámenie o podozreniach týkajúcich sa spáchania trestných činov krivej výpovede a krivej prísahy,  zneužívania právomoci verejného činiteľa a marenia úlohy verejným činiteľom.

Hľadanie vinníka Jožkovi rodinu nevráti

Jožko bude na Malte už skoro rok. No súd ešte o adopcii nerozhodol. Ale nerozhodol ani o návrhu Katkinej rodiny o zverení dieťaťa do ich starostlivosti. Nevzdávajú sa. Lebo vedia, že vaše dieťa na vás po roku len tak jednoducho nezabudne. Z postadopčných správ vedia, že Jožko za nimi plače a aj im ide puknúť srdce žiaľom.

Zlyhaním štátnych orgánov prišiel Jožko o rodinu a rodina o Jožka.
Dôsledky takéhoto kroku môžu zanechať na psychike dieťaťa nezmazateľné stopy, pretože niekoľkomesačné mesačné fyzické odlúčenie šesťročného dieťaťa od materskej osoby neznamená jeho úplne psychické odlúčenie a vzhľadom na budovanie jeho vzťahovej väzby môže mať na jeho psychiku a ďalší život vážne následky. Renomovaný odborníci z oblasti psychológie na základe opakovaných výskumov sa jednotne a bezo sporu vyjadrujú o tom, že poruchy pripútania alebo attachmentu vedú k vážnym poruchám správania.

Z odbornej literatúry:
„Vzťahová väzba – neviditeľné emocionálne puto, ktoré špecificky spája dvoch ľudí (napr. matka a dieťa). Pri aktivovaní systému vzťahovej väzby (napr. odlúčením) býva emocionálna bolesť z odlúčenia porovnateľná s bolesťou fyzickou. Táto väzba nie je ľubovoľne nahraditeľná cudzou osobou.“

“ Ak neistý štýl vzťahovej väzby pretrváva, aj keď dieťa získalo nové skúsenosti so starostlivými a citlivými rodičmi, tak sa tento fixovaný štýl vzťahovej väzby nazýva porucha vzťahovej väzby. Poruchy attachmentu:
– chronické nekonštruktívne rigidné nemenné vzorce správania
– spôsobujú ťažkosti vo fungovaní dieťaťa
– môžu spôsobiť oneskorenie alebo narušenie vývinu.“

„Takéto deti v situácii odlúčenia reagujú tak, že síce kvôli odlúčeniu od matky plačú a protestujú, pri jej návrate snáď aj bežia k nej, ale na pol ceste zostanú stáť, otočia sa a bežia späť, zmeravejú, dostanú záchvat zlosti, čiže prejavujú protirečivé správanie. Niekedy napr. bez toho, aby to dávalo zmysel, opakujú stále tie isté pohyby, niekedy sa javia, akoby „odišli“. Takéto stavy tranzu sú veľmi nápadné. Je to pozorovateľné najmä vtedy, keď majú potrebu vzťahovej väzby, napr. pri odlúčení, keď sa boja.“

„Všetko, čo súvisí s telesnou a emocionálnou blízkosťou sa zvlášť dobre ukladá a konsoliduje v pamäti. Patria k tomu pachy, dotyky, hlas, pohľady, telesné pocity. Tieto skúsenosti sa ukladajú do implicitnej pamäti, ktorá je neprístupná vedomému vybavovaniu spomienok, a tie sa tu ukladajú na úrovni pocitov, sú silne previazané na fyziologické procesy v tele a ľahko sa aktivujú pri istých kľúčových vnemoch. Hoci spomienka na celú udalosť sa mohla odohrať v prvých rokoch života, a teda nie je prístupná vedomiu, spúšťa v človeku určité telové pocity (tie sa dajú merať zmenou na úrovni vegetatívneho nervového systému) a emócie.“

K problematike porúch pripútania a ich dôsledkov sú dostupné mnohé vedecké publikácie zahraničných aj domácich autorov. Okrem následkov vyplývajúcich z pretrhnutia najdôležitejšej väzby v živote dieťaťa, je zrejmé, že dieťa bolo dôsledkom necitlivého konania štátnych orgánov traumatizované, čo na jeho psychike môže rovnako zanechať trvalé následky.

Takže opäť. Štátne orgány, ktorých zákonnou povinnosťou je chrániť najlepší záujem dieťaťa a postupovať vždy v súlade s týmto cieľom, sa zásadným spôsobom spreneverili svojmu poslaniu a svojim úlohám a povinnostiam vyplývajúcim zo zákona.

Ktovie, ako zvládne Jožko svoje prvé Vianoce pod maltským stromčekom? Isto bude myslieť na všetky tie predošlé. Na mamku a otca, ktorí ho vychovali a ktorí mu bez jediného slova vysvetlenia zmizli zo života. Možno sa bude hnevať. Možno bude smútiť. Ale rozprávať sa o tom nebude mať s kým. Rozprávať sa v cudzom jazyku, s cudzími ľuďmi o svojej rodine, o ktorej nie je v papieroch žiaden záznam… Neuskutočniteľné pre dospelého, nie to pre malé, slabé, sklamané dieťa.

Natália Blahová