Denník N

Kto je George Saunders, víťaz tohtoročnej Man Bookerovej ceny

Zdroj: NY Times
Zdroj: NY Times

Nemám rád, keď sa autor dostane do povedomia len pre nejakú cenu. Iste, je to legitímny spôsob, ale všetkých čitateľov, ktorí ho poznali predtým a propagovali ho zrazu vnútorne štve, že dovtedy nikto nepočúval ich „veď som ti ho spomínal už dávno.“ Pokiaľ ide o Saundersa, tentoraz si podobne môžem šomrať ja, hoci som do titulku tiež musel dať názov ceny. Tak či onak, pozrime sa na to, čo píše, prečo píše a prečo asi dostal Man Bookerovu cenu. A ešte si predstavme jednu jeho zbierku.

Ak by som mal opísať jeho román Lincoln in the Bardo, za ktorý spomínanú cenu dostal, zrejme by som začal vetou „Ak by som mal opísať…“. Čo sa aj potvrdilo. V krátkosti však ide o smútenie Abrahama Lincolna nad smrťou svojho malého syna Willieho. Celý román. Akurát, že román rozpráva stošesťdesiatšesť umrlcov, všetci sa nachádzajú v akomsi priestore medzi životom a posmrtným životom, neveria, že zomreli, presviedčajú sa, že ešte môžu ožiť, že ide len o dočasný stav a hlavne nevedia, prečo tam sú.

Saunders prišiel na námet vtedy, keď si v archívoch prečítal, ako Lincoln po smrti syna navštevoval synovu hrobku a v náručí držal jeho telo. Román je o smútku, o viere, o živote, o smrti a tak celkovo o všetkom. A je to fakt ťažké čítanie. Ale o tom som vlastne veľmi nechcel. Na margo románu sa vyjadrili už mnohí povolanejší.

Treba totiž na rovinu povedať, že Saunders je v prvom rade poviedkár. A sám sa tým aj hrdí. Má na konte veľmi úspešné štyri zbierky poviedok, pričom v česko-slovenskom kontexte (pomlčka je zámer) existuje jediný preklad, a to český preklad zbierky Desáteho prosince. Viem, že mnohé slovenské vydavateľstva tvrdia, že poviedky sa u nás predávajú málo, no myslím si, že to je skôr mém, ktorý sa nejako uchytil a nie a nie sa ho zbaviť. Jeho román je naozaj výborný, ale podľa môjho absolútne diletantského  neliterárneho pohľadu na vec dostal cenu hlavne za doterajšiu tvorbu a azda aj za politické postoje. Čo mi neprekáža.

V poviedkach sa naozaj cíti ako doma. Z jeho textov srší ľavicové myslenie, sú neraz prešpikované štipkou fantastiky a surrealizmu, osobitým čiernym humorom, zdanlivou chladnosťou a najmä z nich srší snaha pozrieť sa na svet z pohľadu všetkých, aj tých najnegatívnejších postáv a zdôrazniť ich motiváciu, pochopiť ich myslenie. Ale poďme už konečne konkrétne, napríklad moja obľúbená zbierka s názvom In Persuasion nation.

Dalo by sa povedať, že ide až o dystopické dielo, ktoré upozorňuje na problémy späté s prehnaným vyzdvihovaním dôležitosti ekonomiky a napredovania konzumu a materializmu, o strate človeka v mašinérii systému. Ale nebojte sa, od neomarxistov má ďaleko. Zbierka je rozdelená do štyroch častí. Každá časť začína fiktívnym útržkom z tzv. Učebnice nového národa, kde sa autor pokúša ukázať prstom na nepriateľov národa (aj napriek tomu, že ide o fiktívny text, je jasné, že takéto myslenie visí vo vzduchu a čaká, kedy zasa vyjde na povrch), a následne v poviedkach k daným častiam tieto tézy spochybňuje a ukazuje ich dopad.

Napríklad poviedka Jon s prvkami vedeckej fantastiky, v ktorej rodičia posielajú svoje deti do zariadení, kde hodnotia produkty a dokážu svoje pocity vyjadrovať len prostredníctvom reklám. Však to poznáte, šľahnete si trošku pracieho prášku a zrazu ako keby ste sa ocitli na prekrásnej lúke s kvitnúcimi kvetmi a podobne. Navyše pubertiakov dopujú liekmi, ktoré im poskytujú pocit šťastia, a tak potom túžia po šťastí ako Miro Jaroš po výplate.

Trefná je aj poviedka, v ktorej istú dcéru pohryzne besný pes, následkom čoho zomrie. Obyvatelia mestečka sa s tým po banálnych peripetiách vyrovnajú tak, že vyzabíjajú všetky zvieratá v okolí, aby sa náhodou niečo podobné už nikdy nestalo. Genocída sa proste občas nejako prihodí, banalita zla je fakt.

V iných poviedkach sa ocitnete v koži propagovaného výrobku z náhodnej reklamy – predstavte si, že sa sušienka Mila vzoprie scenáristom reklám a rozhodne sa začať vlastný život – alebo v hlave jedného z protagonistov šialenej reality šou a napokon v klietke s makakmi, kde sa skúšajú vedľajšie účinky nového chemického výrobku.

V jeho príbehoch je veľa násilia, čierneho humoru, nepeknej vízie budúcnosti, ale sú predovšetkým premknuté humanizmom v najčírejšom zmysle slova. Ich antihrdinovia sa často chcú stať hrdinami a hrdinovia sa zasa nechcú stať antihrdinami, no jedným aj druhým v tom obvykle niečo zabráni. No nie vždy. Ako by povedal pán Frešo, aj snaha sa cení.

Kto je teda George Saunders? Zaslúži si cenu, cenu s názvom Človek. Vľúdny. Sám raz povedal, že jediné, čo v živote ľutuje, je málo vľúdnosti. Prečo ho čítať? Lebo je fajn. A má rád ľudí, hoci dobre vie, že vedia byť pekné svine.

Teraz najčítanejšie