Denník N

Kotlebov Suja a Sujov Kotleba

O Miroslavovi Sujovi sa v poslednom čase popísalo kadečo. A hoci od volieb už uplynul nejaký ten piatok, jedna vec podľa mňa tak trochu zostala mimo pozornosti médií. Ide o to, že Miroslav Suja a jeho partia sa na predvolebných plagátoch nie veľmi priznávali k tomu za koho vlastne kandidujú.

Miroslava Suju sme síce videli na spoločnom bilboarde s Mariánom Kotlebom, ale v reklamnom časopise v súvislosti s jeho kandidatúrou nebolo o Kotlebovej ĽSNS ani zmienky. Na Sujovej bielej košeli svietil na plagáte iba znak Strany zelených.

A rovnaké to bolo aj v prípade jeho spolukandidátov, z ktorých jeden evidentne pochádza z jeho okruhu. Reč bola iba o srdciach planúcich pre Podpoľanie a jeho záchrane pre nich a generácie ich detí a prihrievanie si polievočky pripomienkou kampane „Stop zlatu!“

Dokonca ani verzia plagátu, na ktorej bol s nimi Marián Kotleba, neobsahovala pri menách troch kandidátov ani zmienku o strane Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko. Všade iba úhľadný zelený lístoček a nápis Strana zelených.

V prípade Mareka Mališa je to o to pikantnejšie, že ten pôvodne kandidoval za Stranu zelených za župana a keď sa vzdal v prospech Kotlebu, strana ho vylúčila, hoci bol dovtedy jej krajským predsedom. To mu však nebránilo vzbudzovať dojem, že za ňu kandiduje na poslanca.

A ani plagátik, pribalený k balíčku s fixkami, ktorý ako pozornosť rozdávali Sujovci v škôlke údajne aj počas moratória pred voľbami, neobsahoval ani zmienku o ĽSNS. Opäť bola reč iba o zlate.

Detvanci však minimálne v prípade Miroslova Suju vedeli koľká bije a prejavilo sa to aj na „úprave“ jedného z ich predvolebných plagátov, na čo si kotlebovci posťažovali na svojej stránke.

V oficiálnych zoznamoch však stálo čierne na bielom, že Miroslav Suja kandiduje za stranu Kotleba – ĽSNS a nie za žiadnych zelených, ako sa snažili naznačiť jeho plagáty. A hoci Suja sa akoby okúňal, ĽSNS sa k nemu a ďalším dvom kandidátom ochotne  priznávala.

Nielen na baneroch, ale aj na stretnutiach s občanmi v Detve či Lučenci.

Pána Suju, o ktorom všeličo zaujímavé napísalo Plus 7 dní a 22.8 v súvislosti s jeho a 24. 8 aj synovou autonehodou aj Topky, údajne v Detve volajú „Černákov vojak.“

Tak aspoň napísali v Plus 7 dní a pridali aj vysvetlenie pána Suju k jednej zaujímavej fotografii. Ide o fotografiu skupiny siedmych vysmiatych mužov, z ktorých viacerí sú oblečení v tričkách značiek, obľúbených najmä u pravicových extrémistov, ktorí majú na pravom predlaktí vytetovaný nápis „Aeterna Germanitas.“

Podľa vysvetlenia pána Suju to má znamenať „Večné bratstvo“ a vytetovať si to vraj dali „na počesť jedného chlapa, ktorého zrazil kamión.“ Musím sa priznať, že vysvetlenie, že toto je jediný dôvod rovnakého tetovania celej tejto partie, mi pripadá vierohodné približne tak ako tvrdenie, že Mikuláš Černák je nevinný ľudomil.

Najmä ak rovnaké tetovanie má nielen samotný Miroslav Suja a jeho partička, ale aj jeho hajlujúci syn Gabriel, ktorému bratranec Miroslav k prianiu pripojil nielen hajlujúcu postavičku a hákový kríž, ale aj známu šifru 88, ktorá znamená „Heil Hitler!“

Mladý pán Gabriel Suja sa s bratrancom dokáže zabaviť nielen na domácej pôde, ale aj na mieste kde iným ľuďom spravidla veselo nie je. A ani tu v záhlaví za nápisom „Arbeit macht frei,“ nechýba hajlujúca rúčka.

Aj pán otec, Miroslav Suja, má svoje zábavky. Napríklad pojazdné OT-éčko. Zábavka ako stvorená pre horlivého zeleného ochrancu prírody v Podpoľaní

A s tým si zábavu užíva aj syn Gabriel s kamarátmi. Jeden z nich, Marek, vedel už v roku 2014 aj „kerovať.“

Nuž a Gabriel s partiou sa rád zabáva nielen so starým vojenským transportérom, ale aj s inými militáriami. Napríklad ako členovia SBS s pištoľami a s krehkými kráskami oblečenými ako policajtky, či pri imitácii ozbrojenej lúpeže v bare.

Veľké chvíle pána Miroslava Suju, ktorý bol v uplynulom volebnom období krajským poslancom za Stranu zelených a ako Kotlebov nominant zastával funkciu podpredsedu predstavenstva Banskobystrickej regionálnej správy ciest, prišli po voľbách do orgánov samosprávnych krajov, v ktorých  Kotleba svoj úrad stratil a Suja svoj poslanecký mandát, v konečne priznanom novom drese, neobhájil.

Miroslav Suja sa na podivne zvolanom krajskom zastupiteľstve 27. novebra vzdal mandátu poslanca k 15. novembru, v čom mnohí videli účelový krok a nevyhnutnú predohru k získaniu lukratívnej funkcie. Hoci to Kotleba najskôr popieral, neskôr Suju vymenoval za generálneho riaditeľa BBRSC a.s., čím podozrenia potvrdil.

O zvláštnom bačovaní na spomínanej regionálnej správe ciest informovali Bystricoviny 21. novembra. A niekoľko zásadných blogov k téme napísal Radovan Bránik. Začal 22.11 blogom „Kotlebov zázračný strojček na peniaze.“ Pokračoval titulom „Kotlebov zázračný strojček na peniaze úplne zblízka a zvnútra.“ 29. novembra nasledoval blog „Ako duo Suja a Kotleba obišlo vôľu poslancov a zaviedlo v bystrickom kraji vlastné zákony.“ 1. decembra „Predaj techniky za 1 Euro je iba vrcholom ľadovca.“ A ságu ukončil 3. decembra blogom „Definitívna bodka za príbehom človeka, ktorému bol primalý župan a chcel stále viac.“
Radovan Bránik podrobne zmapoval šafárenie Kotlebovcov v župe, regionálnu správu ciest nevynímajúc. Jeho blogy sa rozhodne oplatí pozorne prečítať. Jednou z najväčších káuz, ktoré Bránik opisuje je uzatvorenie „kúpnej zmluvy na neupotrebiteľný majetok BBRSC/04564/2017 medzi správou ciest a firmou KALAMÁR s.r.o. za 1 Euro.“ Keďže je známe, že lepšie je raz vidieť, ako stokrát počuť, pozrime sa na autá a stroje, ktoré boli podľa Bránika súčasťou popísanej operácie, v ktorej podľa neho hrali prvé husle Suja s Kotlebom. Máte dojem, že vyzerajú ako šrot hodný predaja za 1 Euro?

Na záver iba malá úvaha. Ako vidieť, nie všetko zlato treba prácne dolovať kdesi v útrobách Podpoľania. Kto sa vyzná a vie ako na to, nájde svoju zlatú baňu aj inde.

Teraz najčítanejšie

Ján Benčík

Nakoľko mi nie sú ľahostajné pomery na Slovensku, píšem na webe Denníka N blogy o tom, čo považujem za nebezpečné. Píšem o konšpirátoroch, kremeľských trolloch, pravicových aj ľavicových antiliberálnych extrémistoch. Niektorí ľudia ma za to majú úprimne radi, iní ma rovnako úprimne nenávidia. A niektorí sa mi dokonca vyhrážajú. Beriem to ako niečo, čo súvisí s tým, čo robím.