Denník N

Šesť poznámok zo šiestich semestrov ekonómie

Na niektoré otázky sa dá odpovedať aj bez Marxov a Hayekov. Ľudia si zaslúžia odpovede.

* Toto malé osobné objavovanie Ameriky nezahŕňa patenty na pravdu. Budú to fakty. Šesť poznámok. Ak to neuznáte za poznámky, tak aspoň takých šesť silných pocitov. A ak ani pocity nie, tak neviem.

1.Obed zadarmo neexistuje.

Ak by som si mohol zapamätať iba jednu vec, zapamätám si túto Friedmanovu vetu s obedom. Prísť k niečomu len tak je lákavá, no fiktívna predstava. V skutočnosti celé dni nerobíme nič  iné, ako zamieňame jednu vec za druhú. Svoj čas za peniaze. Peniaze za jedlo. Čas strávený spaním za čas nestrávený čítaním alebo pozeraním filmov. A takto. Nech si to zaškatuľkujeme akokoľvek, nákladov sa zbaviť nedá.

Teda dá.

cynickaobluda.dennikn.sk
Cynická obluda

Celá sranda týchto neexistujúcich obedov zadarmo je ale v tom, že náklady nemusí vždy platiť ten, kto inkasuje. Napríklad darčeky. Na narodeniny dostanem knihy, svetre a čokolády ja, ale zaplatia za ne gratulanti.

Ďalší príklad, štát. Náklady, ktoré by som inak musel znášať sám, sa vďaka štátu elegantne rozpustia v dave. Jednou rukou mi vláda peniaze najprv vezme a druhou mi za ne kúpi, čo uzná za vhodné: jazdu vlakom, podzemné garáže, Black Hawky, hocičo. Len to nebude zadarmo.

2. Plynulé premostenie: hodnoty tvoria ľudia, nie vlády.

Táto pekne znejúca veta o hodnotách znamená približne toto: štát bohatstvo nevytvára, štát bohatstvo prerozdeľuje. Hociktorá vláda môže sľúbiť, že zainvestuje/podporí/vybuduje/postaví, a niektoré to môžu i naozaj urobiť, no vždy pôjde len o výdavky štátu na úkor súkromných. Každé euro, ktoré minie (vzletnejšie: preinvestuje) štát, by minuli domácnosti a firmy, ak by ich cez dane neodovzdali štátu. Jednoduchá logika.

K hodnotám. Stáva sa, že v duchu hesla Načo by sme predávali sliepku, keď môžeme predávať vajcia? dostane nejaký vizionár podnikateľský nápad. Konkrétne podnikateľský nápad pre vládu , pretože slovo StartUp tento vizionár spravidla buď vôbec nepozná alebo netuší, ako sa číta. Štát sa potom púšťa do podnikania v energetike, doprave alebo médiách, prípadne v čomkoľvek inom, čo tomuto vizionárovi napadne. Dopadne to pritom zakaždým rovnako. Oproti konkurencii je štát buď drahší alebo nekvalitnejší alebo to, čo predáva, vôbec nie je dostať. Alebo všetko dokopy.

SME

Taká podpoznámka: Ak Richer/Tomanová/Tojejedno povie, že štát vďaka dotáciám vytvoril 58394074321 pracovných miest, nestal sa zázrak. Ak by namiesto štátnych dotácii ostali tieto peniaze medzi ľuďmi, stalo by sa niečo podobné. Len by to nikto tak pekne nezrátal.

3. Čo sa nedá zrátať, to sa dá vypočítať.

(Toto zistenie je úžasné a desivé zároveň, a hlavne desivé a vlastne iba desivé.)

S hardcore prístupom a silnejším žalúdkom sa dá vyrátať všetko. Na jednom zo seminárov sme takto počítali približnú hodnotu ľudského života, konkrétne hodnotu života amerického traktoristu, pretože hodnota ľudského života sa líši od človeka k človeku. Najmä podľa vzťahu k riziku. Podľa veľkosti strachu. Podľa toho, koľko investujeme do svojej bezpečnosti. Strachoprdi vedú podľa neoklasickej teórie pomerne drahé životy.

4. Keď sa na tému trh rozprávam s dôchodcom, cítim sa previnilo.

Presvedčiť starú mamu, že medzi slovami slobodný trh a satanizmus existuje rozdiel, je niečo podobné, ako jej vysvetliť, že nie som hladný. (Podobný pocit sa dostavuje aj pri nezamestnaných a mamičkách na materskej.  Tomuto pocitu možno nerozumiem, no vždy sa tak cítim, čo si budeme hovoriť.)

To, že prirodzená tvorba cien so zákonmi dopytu a ponuky regulujú svet lepšie ako všetci vizionári a všetky ústredné výbory, je tak zrejmé ako rozdiel medzi Severnou a Južnou Kóreou. Byť hrdinom socialistickej práce je iste super, ale bonboniéra s kyticou nie sú trh.  Orava nie je Samsung a Trabant nie je Mercedes.

vyznamenani.net
vyznamenani.net

Voľný trh : nevoľný trh – desať : nula. Z pohľadu blahobytu nie je o čom.  Ale druhá vec.

Spravodlivosť. Ak sa dá o niečom pri voľnom trhu hádať, tak je to spravodlivosť. Pretože prvý zádrhel: čo je to spravodlivosť? Ak je spravodlivosť rovnosť, tak voľný trh bohvieako spravodlivý  nie je a ak je spravodlivosť to, čo si pod spravodlivosťou zhruba vybavujem ja, tak ani deťom s postihnutím a slobodným matkám nebude voľný trh veľa platný.

Voľný trh : štát – nie je to debakel.

5. Cesta do pekla je dláždená dobrými úmyslami.

Minimálna mzda, príklad za všetky. Na prvé počutie to znie lákavo: zdvihneme minimálnu mzdu a pomôžeme najchudobnejším. Lenže.

Tak ako existujú tí, pre ktorých vyššia mzda znamená vyššiu výplatu, tak existujú ľudia, pre ktorých toto lenže znamená žiadnu výplatu. Ak štát predpíše, že pod 400 eur sa robiť nebude, tak sa pod 400 eur robiť nebude. Darmo bude nezamestnaný, nekvalifikovaný, neskúsený ne-ne-ne- robotník ochotný nastúpiť za 350 a darmo by ho aj niekto za 350 do roboty zobral, pracovať sa nebude. Ale na prvé počutie to znelo lákavo.

Číselný apendix pod čiarou: minimálna mzda je oproti nám v Česku o 50 eur nižšia. Priemerná mzda je rovnaká, nezamestnanosť u nás dvojnásobná. S číslami nepreháňam.

6. Ekonómii som najlepšie rozumel po prvom semestri.

Toto je opäť Friedman.

Teraz najčítanejšie