Denník N

Bloooumajte!

Zapĺňa sa mailová schránka.. zvoní telefón – raz či nechcem ponožky, inokedy produkty z banky. Zdá sa, že idú zase po mne! Sú tu.. Vianoce.. (-: Na uliciach kopu ľudí. Náhlia sa. Vraj za nákupmi. Vystúpim na Poštovej… vrazí do mňa žena demolačného typu. Demolátorka sa rúti s taškami na električku a spolu so sebou valcuje aj niekoľko človečín…

Mám chuť jej to vrátiť naspäť. Len čo mi zmizla bolesť lakťa z nadmerného kreslenia – vrazí mi doňho táto ježibaba?

Počkaaaaaať.. Moje podvedomie ju nazvalo ježibabou…? Tak to teda nie…. Akoby v mojom podvedomí sedela kontrolórka a zapisovala. Za slovo ježibaba – 10 bodov dole, žiacku knižku podvedomia prosím! A už sa to tam zapisuje. Za myšlienku o ježibabe musíš urobiť to a to. A je to tam. Máte úlohu….

Fuuuj! Kontrolórka, už zmizni! Kto to ma stále počúvať ??? To by sme mali… Kontrolórka vyšle signál a ja ako zvyčajne kontrolujem „stav emócií“.. Hm.. začínam byť ako „oni“… No do kelu! Som už ako .. oni..  Tí nepríjemne náhliaci sa ľudia. Podvedomie odráža hnev.

Zovšadiaľ sa však rúti silno pozitívna hudba rolničiek a Santov a Christmas time je vraj tu.. No mondie! Už by mohli zahrať niečo skutočné. Také trochu aj smutné. Melancholické. Nostalgické. Iba pre mňaaaaaaaaaa!!! Prosím… Hĺbku.. aspoň náznak drámy!  Jeden… malinkýýý nostalgický kus malej drámky pre mňa na čumenie do prázdna… Fu. Hneď by mi bolo lepšie! Tak podrámiť! To je niečo! Potom si dajte zas Tichú noc…  Musíme byť zakaždým pozitívni..? Fuj! Koho to baví.. Veď nie sme roboti! To ako keď máte sračku a tvárite sa, že ju nemáte. Sračka. A zas je tu tá kontrolórka. Píše si to. Slovo „sračka“ sa nepíše do médií…

No ale.. Fakt sa zamyslite. Keď to na Vás príde s pani Sračkou… – verte, vtedy Vám to dlho nevydrží.. Chvíľku budete mať úsmev. No potom.. v dosť kratkom čase musíte ísť na toaletu. Táto spoločnosť si nechce často priznať, že má občas sračku. A zakaždým iba spozitívňuje. A možno tú sračku potrebuje. Tak ľudia potláčajú emócie a keď ešte „nebloumajú“ – je to tu! Katastrofa!

No dobre, nazvime to česky, tam to pôsobí slušnejšie. Je to  „průjem“.. Aspoň myslím, že na u je gulička. Prečo češi majú v jazyku aj guličku a slováci iba dĺžne a mäkčene? No dobre, my máme zase ä… To len taká úvaha…. naspäť k téme. Kontrolórka si zase píše – strata koncentrácie. 11 bodov mínus.. (-: Sorry.. naspäť k téme..

Táto spoločnosť chce byť silne pozitívna. Na Vianoce iba veselé piesne! A hneď na to však čo sa nestane? Stretnete tie otrávené ksichty. Otravujete ich svojou existenciou. A tu nastáva rozkol. Paradox! Úplne Vás to zmätie.. Rolničky + otrávenosť = ??? Ha! A teraz buďte múdri! Aký je výsledok? Premýšľajúci smajlík…. alebo smajlík s rovnými ústami …? (-: Ok… Hneď spomaľujem. Obzerám sa… breathing.. vedomý nadych a výdych. Ako hovorieva Feng: „Vydržať.. sám so sebou..“ Fuuu… Tak to by sme mali….

Vchádzam do kaviarne.. hneď sa uvoľňuje stolík. V kaviarni čítam, učím sa jazyky,.. ale aj pracujem… Pozorujem svet. Ochutnávam koláče. Čaje. Ľudí.  Žijem tu svoj príbeh. Je to čas iba pre mňa. Schôdzka s kreativitou. Ako hovorí Jarda Dušek „bloumání“…. a ja milujem bloumať!

Sem tam treba počumieť do prázdna a svet je hneď jasnejší. Má iné farby! Problémom ľudí je to, že nemajú čas na „bloumání“. Kto nedume a nečumí sem tam do prázdna, zachváti ho čochvíľa panika.

Ženy sa pri výzve „mamiiiiiiii“ menia na levice a muži pri „ociiiiiiiiiiiiiii“ nepríčetne prehĺtajú svoj hnev. Chcú dopiť svoju kávičku, prečítať čo to z mobilu… a ono to nejde ani za svet.. Detiská otravujú.. Zas a zas.. stále niečo chcú… Piánko! Nádych. Výdych. Bloumanie zas príde! Musí!

Minule som stretla na plavárni muža. Chcel bloumať. Tak trochu inak.. s mobilom. Veď viete. Bezcieľne surfovanie.. A tie jeho deti stále: „Ociii.. ešte si nebol vo vode… však čumieť do mobilu môžeš aj doma.. “ Ociiii však prehovoril trochu nervózne: „No to práve nemôžem, kvôli mame….  tak čuš a plááávaj, lebo na budúce nikam nepôjdeme!!!!!“ A bolo! (-:

Tak vidíte. Čas pre seba jednoducho  všetci potrebujeme… Môžme byť v hocijakých rolách, ale tak či onak  „bloumať“  potrebujeme.

Môžme mať hocijaké kostýmy – robiť učiteľku alebo pokladníčku a či byť riaditeľom Vesmíru – ale bloumať sa jednoducho musí!

Kto „nebloumá“ – ochorie… Verte, že z nedostatku bloumania vznikajú rôzne patálie. Je to vlastne tak jednoduché!!! Duša, keď nemá vzlet a možnosť tvoriť a mať čas splietať rôzne kreácie – ona sa postupne zabarikadúvava. To je ale slovo! To som si dala!

No a prídete k lekárovi: a on sa Vás samozrejme nespýta „bloumali ste? Dostatočne? Mali ste čas na raňajky, na svoju kávu a rituál..? Stihli ste prečítať stať z obľúbenej knihy? Otvoriť internet v mobile..? Zaspievať v sprche obľúbený song..?“  Nie… to sa Vás fakt lekár nikdy nespýta. Lekár totiž  možno sám nemá čas „bloumať“… (-:

Namiesto toho sa Vás spýta: „Jedli ste?“ A zas dokola! Zas tie isté katastrofické otázky. No nič… Dávku bloumania si jednoducho musíte ukradnúť! Je pre všetkých životne dôležitá. Od nej sa odvíja Váš život! No naozaj! Inak sa niektorí ľudia menia na zvery. A to nie je sebeckosť.. To je zdravie! Ak nie je čas nazvyš – duša plače. Nielen to. Ona sa normálne začne po čase dusiť. A začnete sa cítiť fakt divne… Rada skúmam zdravie, .. aj mechanizmy, ktoré v sebe máme… zaujíma ma, prečo niektorí ľudia sú schopní zmeny a iní nie…? Prečo si niektorí ľudia sú schopní všimnúť, aké divné vzorce ich ovládajú a iní nie…? Je to moja celoživotná štúdia (-:

Naozaj, odkedy nepracujem v školstve, skúmam rôzne veci. A zapisujem ich do textov. Nebyť mojej absurdnej skúsenosti v školstve, kde som zažila rôzne podivnosti,.. asi by dnes nevznikla  učebnica klavíra pre deti v úplne inom formáte. Tešte sa, detiská!!! Aj nedetiská!!! Moja misia sa ešte len začala! Piesne sú uz dokončenééé! A vznikajú ďalšie……………

Tak súdim… že 6.6.2016… bol môj šťastný deň. Vtedy som oficiálne dala na papier moju výpoveď……. V tom období sa to nezdalo … ale teraz vidím, že to bol super nápad! Trochu som pobloumala a prišla na to, čo ma napĺňa. Tak skutočne! Nie tak ako by malo, či mohlo…… alebo by sa patrilo… veď viete…

Všetko zlé je na niečo dobré…..

Majte sa…

A bloumajte….

Možno sa zakradnú do Vašej gebuli nové nápady na zmenu…..

Užite si sviatočný čas….. (bez ježibabov a ježibáb)

Ufónica Kity………

 

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Katarína Lorenčíková

Katarína Lorenčíková

Majka z Gurunu, večná ufónica... hľadačka pokladov v nevšedných všednostiach... Skladateľka, hudobníčka, textárka, speváčka, cirkušantka života.. Našu music nájdeš na www.zabie-pierko.com O mne? Dočítaš sa viac na mojom webe: www.vwala.sk Život je ako tanec! Namaľuj si svoj obraz života.. namaľuj si sny..... Vesmír nie je až taký krutý, aby všetkým splnil ich priania (-: