Denník N

Knihomoľské chuťovky 2017

Výber toho najlepšieho literárneho podľa môjho gusta

Ďalší rok sa pomaly, ale isto chýli ku koncu a mne nezostáva nič iné, len si zrekapitulovať všetky knihy, ku ktorým sa mi od januára podarilo dostať. Rok 2017 bol pre mňa rokom, kedy som sa nechala vtiahnuť do fantasy sveta, ktorému som kedysi až tak veľmi neholdovala. Neviem, či to bolo pobláznením kvôli poslednej sérii Hry o tróny, ale hltala som jednu fantasy knižku za druhou a doma ma ešte čaká Zaklínač, na ktorého som ešte nepočula jediné zlé slovo.

Takisto som sa tak trochu zamilovala aj do Artfóra a ich dizajnových obálok, napr. do Antihrdinu, Šumu času a Pytliakových žien. Vždy som si zastávala názor, že dôležitejší je obsah knihy než obálka, ale takto vyšperkované skvosty ma vždy presvedčia, aby som prehodnotila či nemám súdiť knihu podľa obalu.

Času bolo tento rok na čítanie menej, ale aj tak som sa popri iných povinnostiach zamilovala práve do nasledujúcej elity, ktoré si našli cestu k môjmu srdcu. Študentské časy skončili, nastúpila tvrdá realita plného úväzku, no nech sa deje, čo sa deje, kníh sa nevzdám! :) Hlavne keď každá z nich vo mne vždy zanechá kúsok seba…

The Long Song – Andrea Levy

Čakám na kamošku v St. Germaine, mám polovybitý telefon a nudím sa, lebo som pre zmenu došla príliš skoro. Pohľadom zablúdim k policiam plným kníh a inštinktívne siahnem po krikľavo žltom paperbacku s menom autorky, o ktorej som nikdy nepočula. Dámy a páni, tomuto sa hovorí láska na prvý pohľad. Príbeh o otrokárskej spoločnosti na Jamajke a o ich prechode na systém bez otroctva. Nemohla som sa odtrhnúť a samozrejme som tam tú knihu nemohla nechať len tak. Presviedčanie čašníčiek sa vyplatilo a získala som ju na výmenu za inú knižku. Vďaka ti Germaine za tento úžasný barter! Príbeh o sile žien, ktoré sa museli naučiť žiť s bielymi pánmi a ako nakoniec prežiť v slobodnej krajine. Autorka má jamajské korene a štýl taký pútavý, že si hneď začnete robiť prieskum o histórii otroctva na tomto ostrove. Určite si zoženiem od nej aj Small IslandSix Stories and an Essay.

Vyhnání Gerty Schnirch & Žitkovské bohyneKateřina Tučková

Tučková je mojím vzorom. Mladá spisovateľka, ktorá si dáva neskutočne záležať na historických faktoch a pritom vie z tých dejín vytiahnuť tie najväčšie zaujímavosti a naservírovať ich čitateľom ako svetové delikatesy. Dej týchto dvoch kníh sa odohráva v Čechách, ale pri čítaní máte pocit, že by sa z nich pokojne dali urobiť úspešné hollywoodske filmy. Dôraz na detaily, silné ženské hrdinky, odhaľovanie zákutí dejín a neskutočné vtiahnutie do deja robia z tejto autorky spisovateľku svetového formátu a smekám klobúk pred jej precíznosťou. Síce som dlho odolávala Žítkovským bohyniam, hneď po prečítaní som musela zohnať aj Vyhnání Gerty Schnirch. Teším sa na hocičo ďalšie, čo vyjde z jej pera a hlavne na Bielu vodu o internovaných mníškach!

Pytliakove ženy – Claude Pujade-Renaud

Ako som minulý rok  písala, veľmi ma zaujala Sylvia Plathová so svojím románom Sklenený zvon. Pytliakove ženy prinášajú pohľad na jej manželstvo s básnikom Tedom Hughesom a ako skĺbili spolunažívanie v jednej domácnosti s písaním. Plathová ma neprestáva fascinovať a v tejto knižke nájdete zdokumentovaný jej boj s depresiou, s ktorou celý život bojovala. Čo oceňujem, je objektívne riešené rozprávanie – Sylviu spoznávame z pohľadu viacerých ľudí z jej okolia.

Fablehaven – Brandon Mull

Fantasy pre mladších čitateľov a oddychovka pre môj prepracovaný mozog. Veľmi milý príbeh o súrodencoch Sorensonových, ktorí sa dozvedia, že ich starí rodičia sú strážcami Čarolesa plného rôznych prízrakov, víl a kentaurov. Slovenský preklad sa vydaril a naozaj sa to ľahko číta, pokiaľ si nechcete lámať hlavu nad komplikovanou zápletkou dospeláckych fantasy sérii. Čo by som rada vytkla vydavateľstvu Fortuna Libri, je to, že druhý diel Východ Večernice je v slovenčine absolútne nezohnateľný, či už v kníhkupectvách alebo z druhej ruky (som ochotná zapredať aj dušu, keby bol niekto ochotný sa jej vzdať). Celá séria by sa krásne vynímala na poličke a ten jediný chýbajúci diel je tam ako päsť na oko. Zle vypočítaná tlač, či?

Meno vetra – Patrick Rothfuss

Moje fantasy obdobie pokračovalo Menom vetra a aj jeho pokračovaním Strachom múdreho muža. Kvothe a jeho zážitky z Univerzity sú originálnym konceptom a aj napriek hrúbke kníh sa čítajú naozaj ľahko. Slovenská verzia dala určite kvôli nomenklatúre prekladateľovi Michalovi Jedinákovi zabrať, ale v konečnom dôsledku odviedol fantastickú prácu. Určite si chcem oba romány ešte raz prečítať aj v angličtine!

Všetci mocní Kremľa – Michail Zygar

Na túto Absyntovku som už jednu recenziu písala pre Knižnú revue, ale názor na ňu som ani po vyše polroku nezmenila. Zygar aspoň trochu poodhalil nepochopiteľnosť Ruska, posvietil si na okolnosti nástupu k moci Vladimíra Putina a neskôr aj na jeho prerod na vodcu národa. Mňa ako absolventku štúdia ruštiny vždy fascinovala mystifikácia a kult osobnosti, a preto mi táto knižka pomohla pochopiť súvislosti politickej kariéry tohto ruského prezidenta. Odporúčam všetkými desiatimi ;)

Tieň vetra – Carlos Ruiz Zafón

A aby toho vetra v knihách nebolo málo, konečne som sa dostala k Zafónovému Tieňu vetra, ktorý je jednoducho geniálny. Dej sa točí okolo kníh, takže si ju každý knihomoľ zamiluje a zatúži navštíviť Cintorín zabudnutých kníh. Opisy Barcelony dopomáhajú k vykresleniu atmosféry akejsi španielskej verzie Majstra a Margaréty a mňa skrz naskrz očarili.

Osem vytrvalých – Ján Štrasser

Musím sa priznať, o slovenskej literatúre toho viem veľmi málo a o tej súčasnej ešte duplom menej. Preto sa v poslednej dobe snažím sledovať súťaže Anasoft Litera a Poviedka, aby som nabrala aspoň aký-taký prehľad o menách, ktoré hýbu slovenskou literatúrou dneška. Presne z rovnakého dôvodu som siahla aj po rozhovoroch Jána Štrassera s ôsmimi mužmi, ktorí sa odhodlali venovať sa vydavateľskému biznisu na Slovensku. Nielenže sme sa dozvedela kto je kto a na čo sa pri vydávaní zameriavajú, ale dostala som aj tipy na ďalšie čítanie, napríklad Kniha o cintoríne od Samka Tále. Určite Osem vytrvalých odporúčam každému, kto sa raz chce vrhnúť do vôd či už vydávania, alebo písania literatúry. Písať je pekné, ale byť vydaný je ešte krajšie :)

Povinný bonus: God’s Stepchildren – Sarah Gertrude Millin

Toto dielo bolo mojím povinným čítaním po niekoľko posledných dní a musím povedať, že ma dosť zaujalo. Je to sága jednej rodiny v Južnej Afrike a zobrazuje vzťahy medzi kolonistami a kmeňmi. Ústrednou témou je rasa a hlavne farba pokožky, čím belšia, tým si človeka viac cenili. Rasové predsudky vopred odsudzovali deti na život v podradnejších podmienkach a predurčovali ich na druhoradé šance na prácu či manželstvo. Pre mňa úplne nepochopiteľné, no v dobe publikácie (1924) takéto zmýšľanie bolo bohužiaľ bežnou realitou pre túto krajinu. V budúcnosti by som sa chcela venovať juhoafrickej literatúry hlavne z posledných rokov, aby som si mohla porovnať, ako a či sa zobrazovanie rasy zmenilo.

To by bolo odo mňa čo sa týka odporúčaní všetko. Je toho pomenej a mňa už teraz hryzú výčitky svedomia, že som si na čítanie nenašla viac času. Nuž, aspoň mám čo dať do mojich novoročných predsavzatí J

Prajem krásne sviatky s kopou kníh a dúfam, že som Vás aspoň trošku inšpirovala!

Lenka

Teraz najčítanejšie