Komu patrí Jeruzalem, pán Šebej?

Pán Šebej,

považujem za potrebné odpovedať na Váš text o Jeruzaleme.

Dúfam, že moja odpoveď pomôže vytvoriť aj na Slovensku potrebnú diskusiu o tejto téme.

V texte sa odvolávate na Daniela Pipesa. Odborník na Blízky východ Pipes je známy svojimi protimuslimskými názormi. Podporil napríklad Geerta Wildersa, zvažoval spoluprácu s belgickou krajne pravicovou stranou Vlaams Belang. Je odporcom vzniku palestínskeho štátu. To len na okraj.

Je škandalózne, že ako predseda zahraničnopolitického výboru NR SR zobrazujete otázku Jeruzalema ako náboženskú záležitosť.

Izraelsko-palestínsky, izraelsko-arabský konflikt nie je a nikdy nebol náboženského charakteru, hoci na oboch stranách sú skupiny, ktoré sa usilujú ho takto vykresliť.

Je škandalózne, že prepájate židovskú náboženskú tradíciu so Štátom Izrael. Slová „Židia“ a „Izrael“ zamieňate ako synonymá. Moderný Izrael nie je reprezentantom Židov vo svete. Dôležitosť Jeruzalema pre Židov v ich náboženskej tradícii nijako nesúvisí s Izraelom. Milióny Židov po celom svete Izrael vôbec nezaujíma alebo sú proti jeho politike. Napriek tomu je Jeruzalem pre nich dôležitý.

Odvodzovanie politického nároku na Jeruzalem od veku náboženskej tradície je z viacerých hľadísk pomýlené.

Buddhistom, hinduistom, šintoistom, animistom alebo ateistom môžu byť židovské, kresťanské či muslimské sväté knihy ukradnuté. Preto sa pri hodnotení a riešení medzinárodných konfliktov svet – viac či menej úspešne – riadi medzinárodným právom a nie tým, ktoré náboženstvo je staršie, lepšie, srdcu bližšie.

Je škandalózne, že znevažujete muslimskú vieru a muslimské náboženské cítenie, keď opakovane tvrdíte, že muslimovia sa o Jeruzalem zaujímajú z politických dôvodov a nie pre vieru. Prečo spochybňujete dôležitosť Jeruzalema v muslimskej náboženskej tradícii? Kto rozhoduje o tom, ktorá viera sa má odzrkadliť v politických nárokoch a ktorá viera nie je skutočná viera, ale iba politický blud?

Veľmi sa mýlite, keď píšete, že „Palestínčania, povzbudzovaní takmer všetkými lídrami arabských a islamských krajín, o Jeruzaleme s Izraelom odmietajú vôbec diskutovať.“ Mnohí arabskí „lídri“ (rozumej tyrani a diktátori) považujú Izrael za svoj vzor aj za spojenca v boji proti Iránu. Dobre to vystihol Omar Robert Hamilton tu. Stránka novín Mada Masr, kde text vyšiel, býva v Egypte z politických dôvodov blokovaná.

Pred pár dňami Izrael navštívila bahrajnská delegácia. Pozvánku na návštevu dostal aj saudskoarabský korunný princ.  Z jeho dielne pochádza nový návrh na mierovú dohodu. Stručne – Palestínčania sa vzdajú hlavného mesta v Jeruzaleme, izraelské osady ostanú tam, kde sú a Palestínčania sa vzdajú práva utečencov na návrat. Arabské vlády, predovšetkým v Zálive majú záujem o normalizáciu vzťahov s Izraelom bez ohľadu na palestínsku otázku. Odmieta to verejnosť.

V texte si mýlite aj muslimov s Arabmi. Arabi sú aj židovskej viery, aj kresťania, aj muslimovia, aj ateisti. Komu patrí patrí Jeruzalem? Komu celý? Komu kúsok? Komu nič?

Myšlienka, že pre Židov a kresťanov Jeruzalem oprávnene niečo znamená a muslimovia sa oň zaujímajú len preto, aby iným urobili napriek, je v rozpore s oficiálnym postojom MZV SR. Protirečí medzinárodnému právu a je v úplnom protiklade s rezolúciami OSN a medzinárodným konsenzom o štatúte Jeruzalema.

Ak ste sledovali zasadenie BR OSN, viete, že všetky štáty sa vo svojej kritike Donalda Trumpa odvolávali na medzinárodné právo a príslušné rezolúcie OSN. Izraelský veľvyslanec Danon ako jediný riešil Jeruzalem pred 3000 rokmi. Z hľadiska medzinárodného práva a dnešnej politickej situácie je úplne bezpredmetné, kto žil alebo nežil v Jeruzaleme pred 3000 rokmi. Je jedno, kto mal v stredoveku v Jeruzaleme štát. Je jedno, či bol Jeruzalem v roku 1600 čistý alebo špinavý.

Všetkým, ktorých zaujíma aktuálna situácia v Jeruzaleme, odporúčam článok Dr. Yonatana Mendela – venuje sa aj spomínanému jordánskemu postoju k Jeruzalemu.

Máme Vášmu blogu rozumieť tak, že pokladáte – v rozpore s postojmi SR, EÚ a OSN – Jeruzalem za mesto pre Židov a zahraničných kresťanských turistov? Palestínski kresťania aj palestínski muslimovia majú veľmi obmedzený prístup do Jeruzalema.

Máme Vášmu blogu rozumieť tak, že súhlasíte s Trumpovým rozhodnutím, ktoré je v rozpore ešte aj s oficiálnym postojom jeho vlastného ministerstva zahraničných vecí? Konečný štatút Jeruzalema, jeho presné hranice a rozdelenie majú byť predmetom rokovania medzi Štátom Izrael a Štátom Palestína. Keďže sa ministerstvo drží tohto postoja, nevie – napriek uznaniu Jeruzalema za hlavné mesto Izraela – povedať, kde Jeruzalem je. Fantastické video na ťažký deň.

A je tu ďalšia vec. Ak sa Izrael riadi približne tým, čo píšete vo svojom blogu, je na mieste nazývať ho apartheidným štátom. Ak politické práva závisia od toho, či je človek Žid, kresťan, muslim alebo ateista, štát nie je demokratický. Štát Izrael kresťanov a muslimov na svojom území pokladá za menejcenných občanov. Na okupovaných územiach odopiera Palestínčanom občianstvo a volebné právo, pretože nie sú Židia. Konkrétne v Jeruzaleme je stanovený cieľ udržať židovskú väčšinu (v pomere 60:40). To je možné len za cenu násilia a odopierania práv. Od roku 1967 prišlo takmer 15 000 Palestínčanov v Jeruzaleme o povolenie na pobyt – to je etnická čistka.

Čo má byť posolstvom Vášho blogu, Vášho staršieho zamyslenia, ktoré bez zmeny uverejňujete? Kresťania a muslimovia tvoria polovicu obyvateľov na územiach ovládaných Izraelom. Ako má v zmysle Vášho blogu vyzerať ich účasť na verejnom živote? Židovskú identitu Štát Izrael využíva nie na rozvíjanie humanistických židovských tradícii, ale ako prostriedok na vylúčenie Nežidov zo spoločnosti a ich diskrimináciu. Rozsah – aj odopieranie – občianskych práv závisia od etnickej, náboženskej príslušnosti človeka.

Komu alebo čomu má pomôcť Váš blog, keď naznačujete, že postoje „Arabov“ a muslimov k Jeruzalemu sú vlastne výsledkom politickej kalkulácie a psychológie más? Predpokladám, že politické práva na Slovensku nechcete občanom udeľovať na základe veku ich náboženskej tradície. Pretože o to v Jeruzaleme ide – nie o apokalyptický stret civilizácii, ale o politické práva a vplyv.

Chcete racionálnu debatu? Tá existuje, nech sa páči – dovolím si návrhy len trošku upraviť (úplne v duchu už prebiehajúcej diskusie). Otázku Jeruzalema vyrieši:

• koniec izraelskej okupácie arabských území
• úplné zrovnoprávnenie Židov a Nežidov v Izraeli a na okupovaných územiach
• rešpektovanie práva palestínskych utečencov na návrat v zmysle rezolúcii OSN, umožnenie návratu pre Židov z arabských krajín, ktorí boli nútení odísť + ospravedlnenie, odškodnenie v maximálnej možnej miere

Človek Jozef Mak nemusí mať tisícročnú históriu na to, aby nebolo oprávnené vyhnať ho z domu, a deklarácia o ľudských právach hovorí o neodňateľnosti a nedeliteľnosti, zato nič o súperení, o ktorom Jozefovi Makovi či Faraónovi sa píše v akej náboženskej tradícii.