Denník N

Budúcnosť galaxie je podľa Posledného Jediho feministická, progresívna a tak trocha rozporuplná

The Last Jedi ukázal budúcnosť značky Star Wars, s ktorou sa nie každý dokáže stotožniť.

Pozor, článok vyzrádza dej k filmu The Last Jedi!

The Last Jedi je ôsma časť medzihviezdnej ságy Star Wars (ak nerátame spin-off Rouge One, animovaný film a seriál Clone Wars a desiatky kníh, komixov a videohier) a bez zbytočného otáľania treba povedať, že ide o mimoriadne vydarený svižný, akčný film s najestetickejším vizuálom spomedzi Star Wars filmov. Kvalite filmu však uberá rozporuplná hlavná dejová línia, nevýrazný soundtrack a miestami silený humor.

The Last Jedi je originálnejší ako The Force Awakens, uhladenejší ako Rouge One a kvalitnejší ako druhá trilógia (jediné svetlé miesta tejto trilógie sú súboj medzi Obi-Wan Kenobim, Qui Gon Ginnom a Darth Maulom  a jej nevyčerpateľná inšpirácia pre memes )

Ohlasy fanúšikov však nie tak pozitívne ako sa predpokladalo a sú oveľa viac rozporuplnejšie ako pri The Force Awakens. A znova, rovnako ako pri The Force Awakens je kritika buď konštruktívna, alebo sa obmedzí na hnidopišstvo, či politicky podmienenú kritiku. To však nemôže byť prekvapivé, lebo nová Star Wars trilógia má jasný politicko-spoločenský podtón, a hlavne tento nový filmový prírastok do rodiny Hviezdnych vojen prezentuje svoje ideály ešte sebavedomejšie ako  The Force Awakens.

Poslední Jedi sa opiera o dve hlavné myšlienkové témy, a to feminizmus a progresivizmus, pričom obe sú úzko späté. Vo filme sú prítomné ešte dve ďalšie vedľajšie témy. Jednou z nich je etnicky rôznorodé obsadenie hlavných postáv, kvôli čomu si nová trilógia vyslúžila množstvo kritiky. Tejto kritike si myslím nie je potrebné sa vyjadrovať, stačí iba poznamenať, že nová trilógia je obsadená kvalitnými hercami s uveriteľnými hereckými výkonmi, čo vo svete Hviezdnych vojen nie je častý úkaz.
Druhá téma sa ukáže približne v polovici filmu, kedy sa The Last Jedi transformuje na veľmi neohrabanú a prvoplánovú kritiku kapitalizmu, ktorá zo všetkých ideových smeroch najviac vyčnieva z filmu a sérii by prospelo, ak by od nej úplne upustila.

Disney ako jedna z  najväčších mediálnych spoločností na svete aktívne reaguje na súčasné spoločenské trendy, najviac na rastúce povedomie feminizmu, z čoho dôvodu hlavné úlohy vo filme preberajú ženy. Už The Force Awakens príjemne prekvapili hlavnou predstaviteľkou a Jyn Erso, hlavná tvár Rouge One, bola dokonca o niečo uveriteľnejšou a ľudskejšou postavou ako Rey. Zatiaľ čo tieto dva spomínané filmy aktívne presadzovali túto myšlienku (a nemožno zabúdať na pôvodnú trilógiu a očarujúcu Leiu Organu/Skywalker), tak The Last Jedi sa vybral po viac alegorickej ceste. V jednej z vrcholných častí filmu, kedy je Poe Dameron len okamih od vykonania svojho vzbúreneckého plánu je doslova odstrelený z veliteľského mostíka, len aby veliteľské miesto obsadili Leia Organa a admirálka Amilyn Holdo. To, aký symbolický a ideový nádych má táto scéna netreba nijako zvlášť vysvetľovať. Na obranu Poe Damerona sa však nedá nereagovať, že spôsob komunikácie a velenia aký zvolila admirálka Amilyn Holdo si len pýtal vzburu.

The Last Jedi je však film zo všetkého najviac založený progresívne a vyhranený voči tradíciám. V zložení hereckého obsadenia sa vyhraňuje voči tradičnému hereckému obsadeniu.  Striedavé preberanie velenia na lodi a feministický nádych film je príkladom progresívnosti filmu.
Postava Lukea Skywalkera, ktorý sa z optimistického mladého rytiera premenil na kajúcneho starca skrývajúceho sa pred lúčmi všetkých sĺnk v galaxii je zasa príklad vyhranenia sa voči tradíciám smerom k filmovému univerzu. Jeho rozhodnutie ukončiť Rád Jediov, podporované takou autoritou ako Majster Yoda je ďalšou ukážkou anti-tradicionalistických myšlienok filmu. Rád Jediov fungoval v Galaktickej republike ako náboženská a myšlienková autorita. Jediovia sa vnímali ako strážcovia galaktického mieru, čo je pozícia užívajúca veľkú autoritu a autonómiu osobných rozhodnutí, nehovoriac o tom, že rád bol vysoko elitným spolkom. Voči tejto forme autority, či už vo svete Hviezdnych vojen, alebo v tom našom nudnom svete bez svetelných mečov, sa film celkom jasne vyhraňuje.
Film sa v poslednej tretine vyhraňuje ako proti tradíciám v rámci filmu, tak i tradičnému divákovi. Akcentovanie zabudnutia Rádu Jediov, Galaktickej republiky, rebelského odboja naznačuje, že svet Hviezdnych vojen si našiel novú cestu, po ktorej bude aj naďalej kráčať, čo je zároveň jasný odkaz divákom, príliš lipnúcim na pôvodnej trilógii.

Na záver treba pripomenúť, že The Last Jedi je film zo série, ktorá v maximálnej možnej miere ťaží zo svojej mainstreamovej pozície, a preto ak sa tento film (a väčšina ďalších mainstreamových filmov) snaží o nejakú formu spoločenskej kritiky, tak ide len o kĺzanie po povrchu. Kombinácia progresívnych a anti-tradicionalistických myšlienok s celosvetovou popularitou Hviezdnych vojen však stačia na to aby The Last Jedi patril k divácky najrozporuplnejším filmom tejto série. A ako film naznačuje, Hviezdne vojny a dianie v nich vstupujú do novej fázy, ktorá bude medzi širokou diváckou verejnosťou stále vzbudzovať rozporuplné debaty, či už s otvoreným, alebo skrytým politickým podtónom. A je myslím veľmi dobrá pridaná hodnota sci-fi filmu.

Ďalšie moje texty a vlastnú tvorbu nájdete tu.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie