Čaro minimalizmu… alebo keď menej, je viac…

Skúste sa spomienkami vrátiť do detstva. Nepotrebovali sme toho veľa. Nie je to tak dávno, ako si mnohí myslia. A nie je to minulosť. Keď ste naposledy vyrazili na dovolenku, koľko vecí ste zo sebou zobrali a koľko z nich naozaj potrebovali? Ja viem, jar, leto, jeseň, zima… Krátke, dlhé, teplé, ľahké, s ramienkami… Ale dovolenka sa odohrala v určitom období a aj keby sme počet vecí vynásobili 4x, je to oveľa menej, než máme. Na dovolenke nám to pripomína viacero vecí. Izba je zariadená v minimalistickom duchu. Máme sa z čoho napiť, ale nemáme desiatky pohárov. Máme jeden druh mydla a keď ho minieme, dostaneme druhé. Žiadne zásoby na tretiu svetovú…

Čo je naozaj dôležité…

Ak by Vás v noci zobudil požiarny hlásič a vy by ste stihli pred požiarom zachrániť len tri veci. Ktoré by to boli? Máme určité priority. Niektoré veci sú pre nás dôležitejšie, než iné.

Skutočnosť je taká, že veci možno rozdeliť prakticky do troch kategórií: užitočné, okrasné a citové. Užitočné – pravidelne ich používame a uľahčujú nám život. Okrasné – skrášľujú náš priestor. A citové – spájajú sa s nimi naše emócie. Vo všetkých troch kategóriach môžeme rozlíšiť viac a menej. Vec môže byť užitočná, ale ak ju používame málo, alebo vôbec, nie je nevyhnutná. Len zaberá miesto. Vec môže byť krásna, ale ak je odložená niekde bokom, nemôže vyniknúť. Na druhej strane, ak máte v izbe 5 obrazov, priestor je presýtený a účinok toho pekného ostáva bokom. Ide do stratena. A emócie? Predmet nám môže emóciu pripomenúť, ale tá emócia je v nás, v našich spomienkach. A tie nám nikto nevezme…

Skúste si znovu prezrieť miestnosť v ktorej sa práve nachádzate. Koľko vecí v tej miestnosti naozaj potrebujete? Menej, než by Vám pôvodne napadlo…

Sme viac, preto túžime…

Žijeme v spoločnosti ktorá sa nás snaží presvedčiť, že naša identita je spojená s tým, koľko toho vlastníme. Čím viac toho vlastníme, tým lepšie by sme sa mali cítiť. Ale tak to nie je. Naša identita nijako nesúvisí s tým, čo vlastníme. Človek nie je predmetom, ale osobou. Preto jeho hodnota nie je spojená s tým, čo vlastní, ale s tým, kým je. Nemusíme vlastniť, aby sme boli. A ani značkové veci to nezachránia. To čím sa obkopujeme môže vydávať svedectvo o bohatstve (máme na to), ale nič to nehovorí o tom, či sme vnútorne bohatí. Môžete vlastniť veci, ale nedokážete vlastniť čas. Ten plynie. A nič z vecí si na konci so sebou nezoberiete. Veci tu po Vás ostanú a nič nepovedia o Vás. To čo pretrvá je odkaz, svedectvo, zážitok, prežitý okamih, jednoducho okamih, kedy sme žili a milovali. Žiadna vec toto nedokáže nahradiť. Koľko vecí v našom okolí nám pripomína minulosť. Hovoria o tom, ako sme žili. Ale my potrebujeme žiť tu a teraz. A snívať.

Hľadať pokoj

Vlastniť niečo, je nesmierne stresujúce. Musíte na to zarobiť . Musíte to kúpiť. Naučiť sa to ovládať. A starať sa o to. Stres kúpou neopadne. Práve naopak. Kupujeme veci, ktoré nepotrebujeme. Často robíme veci, ktoré nechceme, aby sme si mohli kúpiť, čo nechceme. Ale aj keď to chceme, vrchol blaženosti prichádza často pri kúpe a krátko po nej. A hneď vyprchá. Je toto tá spokojnosť, pre ktorú potom niekoľko hodín pracujeme. Pre tak malý okamih… Toľko námahy, pre tak málo. Koľko času obetujeme, pre tak málo… Pre niečo, čo vlastne ani nepotrebujeme…

Vedieť vychutnať

Čaro minimalizmu nie je v nedostatku. Ale v schopnosti vedieť oceniť.

Často túžime vlastniť, pretože sa porovnávame s inými. A tak nikdy nemáme dosť, pretože vždy bude mať niekto viac. Často túžime po niečom, pretože nevieme doceniť to, čo máme. Ak by sme vedeli, nemali by sme potrebu túžiť po niečom inom. A to čo máme, za to nie sme vďační. Berieme to ako samozrejmosť a tak si to nevážime. Často to doceníme, až keď to stratíme.

Ako sa brániť pred zmätkom

Veci v našom živote sa neobjavia len tak. Nevkrádajú sa do našich domov pod rúškom noci. Spravidla prichádzajú do našich domovov dvoma cestami – nákupom a darovaním. Prvý spôsob je pomerne bežný, Niečo nám padne do oka a nestihne z neho vypadnúť a tak to prinesieme domov. Pomoc je pomerne ľahká – chodiť do obchodu so zoznamom a keď už nám niečo padne do ruky – poriadne si premyslieť, či to naozaj potrebujeme. O tom, či to potrebujeme nerozhoduje cena (to že to je v akcií), ale to, či to potrebujeme. Ak to nepotrebujeme, cena nie je podstatná – tá vec je zbytočná. Druhý spôsob je náročnejší. Tu a tam niečo dostaneme. Málokedy je to praktické a väčšinou nás z toho bolia oči. Ak dar nevezmeme, môžeme niekoho uraziť. A to nechceme. Je praktické snažiť sa usmerniť niekoho, aby nám dal to, čo potrebujeme. V opačnom prípade, buď nám to zaprace priestor, alebo budeme musieť hľadať spôsob, ako sa toho zbaviť. Slušnosť káže dar prijať, ale nič nehovorí o jeho ponechaní. Možno ten predmet nie je užitočný, možno nie je pekný a ani emócia spojená s ním nie je tak silná, aby všetko prekonala. Nemusíte si predmet nechať, ale nikdy ho nevyhadzujte. To že nepomôže Vám, neznamená, že nemôže pomôcť iným. Buď ho predajte, alebo darujte. Naša Zem nie je nafukovacia, nemáme k dispozícií nevyčerpateľné zdroje surovín. Ak niečo nepotrebujete, dajte tomu šancu na druhý život…

Cesta k jednoduchosti

Žiť neznamená vlastniť. Bohatstvo samo o sebe nie je zárukou, či garanciou šťastia. Pretože majetok sám o sebe, nedokáže naplniť. Môžeme mať málo, ale ak si povieme, že máme dosť, budeme šťastnejší než ten, čo má viac a pritom hovorí, že ešte stále má málo.

Ak naplníme svoje potreby. Máme dosť. Ak sa riadime očakávaním, potom nikdy nebudeme mať dosť. Stále budeme túžiť, miesto toho aby sme vychutnali. Vychutnať znamená doceniť. Túžiť znamená obracať svoj pohľad do budúcnosti.

Pre človeka je dôležité uspokojenie základných potrieb. Všetko ostatné je navyše. A hlavne, po uspokojení základných potrieb, schopnosť nasýtiť a potešiť, klesá. A tak mať viac a viac už nikam nevedie. Byť vďačný je cestou k spokojnosti a k schopnosti doceniť to, čo máme.

.

Každý rok sa náhlime za darčekmi. Ale podstata je niekde inde. Dar daný z lásky. Kreativita je viac, ako cena. A s pribúdajúcim vekom :) sa do popredia dostáva čas prežitý s tými, ktorým mám rád. Byť spolu je viac, než mať… Čas prežitý s ľuďmi, ktorých mám rád, to je dar cennejší, než ten zabalený. Možno dostanete niečo, po čom ste netúžili, ale niekto Vám ho dal preto, že na Vás myslel…

-th-

Francine Jay. Keď začala písať blogy o minimalizme, netušila že vyvolajú tak veľký záujem. Nasledovali stĺpčeky v Chicago Tribune či v Guardian a množstvo kníh. Dnes vedie kurzy pre ľudí – ako zjednodušiť svoj život… Kniha Radost z mála, sa stala podkladom pre tento článok.

Zdroj fotografie:

www.beliefnet.com