Denník N

Ticho

Konečne utíchol ten nekonečný blázninec…

Vôňa kakaa sa jej dostala do nosa, typická čokoláda, má ju tak rada. Postaví sa ku kuchynskej linke, na raňajky si dá chlebík s nátierkou. Nič prevratné, jednoduchá a v podstate aj zdravá, zeleninové kombinácie sú jej celkom blízke. Natrie si dva krajce, aspoň tak rýchlo nevyhladne.

Sedí, pochutnáva si na najväčšom poklade, domáci chlebík by len tak za niečo nevymenila. Pri pomyslení na tento poklad si spomenie na detstvo, áno, v tých časoch si k nemu vytvorila vzťah. Mamička ich tak viedla, nikdy nezabudla zdôrazniť, že je to dar. Prítomnosť sa jej mieša s minulosťou, vidí veľký stôl a okolo neho niekoľko detvákov, každé z nich má v ruke skyvu chleba s masťou. Bolo ich šesť, jedno hladnejšie ako druhé, rodičia sa mali čo obracať.

Hrnček je prázdny, nezostala jej ani kvapka kakaa. Uprace, riady opláchne, poutiera, postaví sa k oknu. Pozorne sleduje dianie na ulici, brány obchodov sa zatvorili, dva dni sa nakupovať nebude. Tento okamih má najradšej, konečne utíchol ten nekonečný blázninec. Zo skrine povyťahuje oblečenie, najvyšší čas vyraziť na prechádzku. Vyberie sa priamo popri ceste, je taká tichá, len občas sa ozve zvuk pneumatík. Netrvá dlho, prechádza popri obchodnom dome, parkovisko je prázdne, len taxík zaparkovaný na zvyčajnom mieste čaká na svoju príležitosť.

Na chvíľku ju upútajú preblikávajúce svetielka, malé drobné hviezdičky dotvárajúce sviatočnú atmosféru. Prejde niekoľko metrov, obďaleč stojí vyzdobený stromček, zastane. Ulica je prázdna, nikde nikto, len ona, krása, miluje to ticho, presne takto si predstavuje Vianoce.

Teraz najčítanejšie