BLOG
Peter Koupil
Peter Koupil
2 690

Kam sa podela ľudskosť?

Nie je aj egoizmus vecou ľudskou? Je predsa normálne, že každý v prvom rade pozerá sám na seba, až potom na tých druhých.

Často sa pýtame, kam sa podela ľudskosť, prečo sme k sebe takí zlí, nevšímaví, staráme sa o seba a chceme, nech sa takisto každý postará sám o seba.

Je však tento náš prístup neľudský? Nie je aj tento egoizmus vecou ľudskou? Je predsa normálne, že každý v prvom rade pozerá sám na seba, až potom na tých druhých. Dôležité však je, ako veľmi sa staráme o seba a kde je tá hranica, za ktorou sa začíname pozerať aj na druhých.

Napriek tomu, že nás všeobecne málo zaujíma šťastie druhých, že sa na seba dostatočne neusmievame, že jeden druhého nepočúvame a nechápeme ho, verím tomu, že každý z nás má v sebe veľa dobra, aj keď ho často nedáva najavo. Verím tomu, že za každým činom je nenaplnená pozitívna potreba.

Tento rok som však mal možnosť vidieť, že veľa z nás sa naozaj zaujíma o to, ako sa majú druhí, často celkom neznámi ľudia. Videl som niekoľko pozitívnych príkladov, že veľa ľudí sa ešte stále dokáže a chce zaujímať o druhých. Že pomáhať iným neznamená byť nejakým „hipisákom, slniečkárom, človekom bez vlastného života“. Je to stále časťou nás všetkých, je to stále naša ľudskosť.

Dokonca väčšina z nás naozaj chce pomáhať druhým, len nevie, ako.

To, čo mi dáva nádej, že pozitívna ľudskosť v nás ešte stále existuje, je niekoľko ľudí, ktorých poznám a ktorí sa zaujímajú aj o druhých, nie len o seba.

Počas vianočných sviatkov títo ľudia robili niečo, čo nie je všeobecne obvyklé, ale ukazuje to, že stále má zmysel zaujímať sa o druhých. Väčšinou boli pozrieť tých, ktorí si vybrali zamestnanie, kde sa pracuje aj cez sviatky, boli im zaželať šťastné a veselé sviatky, prípadne im priniesli aj nejaké doma napečené koláče.

Prekonali svoje osobné pohodlie v čase, keď chce väčšina z nás doma oddychovať so svojou rodinou a potešili tých, ktorí s rodinou v tomto období nemôžu byť.

Rád spomeniem niekoľkých z nich, pretože si zaslúžia moju úctu a obdiv.

Milan, Petra, Michal, Zolo v Martine navštívili s domácimi koláčikmi okresné riaditeľstvo policajného zboru.

Marian s dcérou boli popriať šťastné a veselé sviatky v Považskej Bystrici sestričkám na paliatívnom oddelení, hasičom a policajtom mestskej polície s vlastnoručným poďakovaním za ich celoročnú prácu, čokoládou a ďalšími darčekmi.

Jaroslav z Kežmarku stihol „obehnúť“ hasičov, interné oddelenie, nemocnice, mestskú políciu.

Marek s manželkou navštívili v Humennom miestny hasičský zbor.

Ivan a Richard boli v Štúrove pozrieť zamestnancov pohotovosti a polície.

Richard bol zároveň s bratom Filipom odniesť dobroty pre miestny zvierací útulok.

Michal, Anna, Samuel navštívili Rooseveltovu nemocnicu v Banskej Bystrici.

Jakub dal s kamarátom dokopy čajové pečivo pre policajtov na Námestí hraničiarov v Bratislavskej Petržalke.

Tento rok ma zaujal aj jeden celoslovenský projekt, nazvaný Vianočný zázrak https://www.facebook.com/vianocnyzazrak/, do ktorého sa zapojila aj moja priateľka. Dôchodcovia zo zariadení pre seniorov uviedli, čo by si priali pod stromček a ktokoľvek si mohol vybrať, ktoré želanie splní. Často sa jednalo o malé, užitočné veci, ako kozmetické potreby, vitamíny, dokonca aj kávu a zákusok. Nikomu tu neposielate peniaze, jednoducho kúpite to, čo si daný senior želal, zabalíte a pošlete. Ak chcete, môžete ešte niečo pridať, prípadne napísať osobné venovanie, alebo sprievodný list. Mojej priateľke dokonca prišiel list od jednej pani, kde sa jej poďakovala za darček a uviedla, že krížovka, ktorá bola v balíčku pridaná, potešila ešte ďalšiu pani zo zariadenia.

Ak je teda niekto väčší introvert a necíti sa na osobné návštevy cudzích ľudí, ale chce priamo potešiť konkrétnu osobu, tento projekt je na to ako stvorený.

Toto všetko nehovorí iba o tom, že pár ľudí sa rozhodlo zaujímať sa o druhých, ale že dobré a pozitívne veci sa môžu rozširovať ďalej. To je na tom to najpozitívnejšie a dáva mi to najväčšiu nádej, že robiť dobré a pozitívne veci má zmysel. Niektorí z týchto ľudí totiž zažili aj „vyčítavé“ reakcie, že o tom nevedeli a že nabudúce sa chcú tiež pridať.

Verím, že ešte stále dokážeme byť pozitívne ľudskí k druhým a že to dokážeme aj počas roka, nie iba počas vianočných sviatkov.

Niekedy stačí maličkosť, úsmev, malý darček. Inokedy by sme mohli robiť aj tie veľmi ťažké veci, ako je počúvanie, pochopenie a neodsudzovanie.

Samozrejme, mnou spomenutí ľudia sú iba niektorí, čo niečo podobné urobili a o množstve podobných činov ani neviem.

 

Viete aj vy o niekom, kto počas týchto Vianoc potešil niekoho neznámeho, zapojil sa do pomoci druhým, alebo niečo také urobil aj počas roka?

 

 

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Aj priestor pre blogerov Denníka N vznikol vďaka vám. Predplaťte si nás a podporte našu snahu o kvalitnú žurnalistiku.

Pridajte sa k predplatiteľom

Dnes na DenníkN.sk

„Učiť sa nevidieť seba je nutné, aby sme mohli vidieť mnoho vecí.“ Friedrich Nietzsche

Blogy

|