Českí starokatolíci a luteráni zahajujú dialóg
Naša Starokatolícka cirkev v ČR sa rozhodla vstúpiť do oficiálneho ekumenického dialógu s Evanjelickou cirkvou augsburského vyznania v Českej republike (ECAV v ČR).
Členovia Synodálnej rady Starokatolíckej cirkvi v ČR, najvyššieho demokratického grémia cirkvi, boli na svojom poslednom tohtoročnom zasadnutí 12. decembra 2017 informovaní, že ECAV v ČR menovala za členov výboru Mariána Čopa (superintendent), Davida Jurecha (zástupca superintendenta) a Pavla Roubíka (systematický teológ, ETF UK v Prahe).
Starokatolícky výbor bude pracovať v zložení Pavel B. Stránský (biskup), Petr Jan Vins (kňaz a toho času generálny sekretár Ekumenickej rady cirkví v ČR) a Petr Miencil (diakon).
V nadväznosti na uzavretie plného sviatostného spoločenstva medzi starokatolíckymi cirkvami Utrechtskej únie a Švédskou cirkvou, najväčšou luteránskou cirkvou v Európe, sa jedná o veľmi zaujímavý krok na miestnej úrovni.
Osobne sa tomu veľmi teším, keďže evanjelické (luteránske) cirkvi, hoci najmä tie severské, považujem za veľmi inšpiratívne a blízke.
Luteránske cirkvi vo Švédsku, Fínsku, Nórsku či Dánsku, ktoré tak silne nezažili krivdy náboženských vojen, sú pre mňa podobne ako anglikánske cirkvi ukážkou, že byť katolík nemusí znamenať iba byť rímsky. Niektorí teológovia občas dokonca pritvrdzujú a hovoria, že byť „rímsky katolík“ je v podstate oxymoron, keďže katolicita (všeobecnosť) cirkvi stojí v protiklade s jednou (rímskou) liturgicko-teologickou tradíciou.
Vďaka odlišnému priebehu reformácie na severe tamojšie cirkvi nemali potrebu vymedzovať sa voči znakom, ktoré sú tradične považované za „katolícke“ (trojstupňový úrad, biskupský úrad v historickej apoštolskej postupnosti, západná katolícka liturgia, liturgické odevy, úcta k svätým a pod.), ako sa to stalo v našom prostredí – najmä v dôsledku tvrdej protireformácie. Išlo im skôr o vnútornú reformu teologického chápania v duchu evanjelia a evanjeliovej slobody. A v tom sú nám starokatolíkom naozaj veľmi blízke!
Hoci by sa to asi mnohým evanjelikom na Slovensku nepáčilo, aj známa historička Eva Kowalská správne poukazuje na to, že aj na našom území evanjelická cirkev v dejinách odkazovala na svoju katolicitu. Napriek tomu sa dnes bežne môžeme stretnúť s lacnými argumentami voči niektorým krokom, pretože „to je katolícke“.
Ešte vo svojej diplomovke o evanjelicko-rímskokatolíckom dialógu som sa okrem iného zaoberal aj otázkou historického episkopátu v ECAV na Slovensku, čo je z ekumenického hľadiska významná otázka. Dospel som vtedy k záveru, že pri inštalácii prvých biskupov samostatnej Slovenskej evanjelickej cirkvi a. v. Jura Janošku (1922) a Dušana Fajnora (1928) sa ich švédsky biskup Nathan Söderblom spýtal, či chcú prijať aj svätenie v tzv. historickej apoštolskej postupnosti, ktorú si Švédska cirkev uchovala aj počas reformácie. Obaja na to pristali. ECAV na Slovensku však z môjho pohľadu dodnes dostatočne teologicky nereflektovala toto gesto a hovorí o ňom skôr polohlasom.
Som preto rád, že dialóg so Švédskou cirkvou a cirkvami Utrechtskej únie podnietil aj dialóg na lokálnej úrovni. Hoci sa jedná o počtom malé cirkvi, verím, že sa tento dialóg môže stať inšpiráciou aj pre „veľkých hráčov“. 😊
Páčil sa vám tento text? Sledujte aj našu komunitu Starokatolíci v Bratislave na Facebooku a web www.starokatolici.eu.
