Denník N

Chaplinove celovečerné filmy od najhoršieho po najlepší

Chaplin pri filmovom štúdiu.
Chaplin pri filmovom štúdiu.

Vyčarúval úsmevy na tvári a označili ho za komunistu. Aj taký bol Sir Charles Spencer Chaplin.

Chaplin sa narodil 16. apríla 1889 v Londýne v štvrti Walworth len štyri dni pred Adolfom Hitlerom, kvôli ktorému sa na ľudí s chaplinovskými fúzikmi dodnes pozeráme s pozdvihnutými obrvami. Žil v chudobnej štvrti s rozvedenou matkou a otec mu zomrel v 37 rokoch na následky silného alkoholizmu, takže o ideálnom detstve sa hovoriť nedá, práve naopak.

Prvýkrát sa na scéne objavil náhodou, presne ako vo svojej komédii Cirkus. Súhrou okolností sa ocitol na pódiu vaudevillu, kde spievala jeho matka a svojou pohotovosťou okamžite rozosmial celú sálu. Vtedy si päťročný Charlie uvedomil, že sa chce stať hercom. Prvé kroky však smerovali k divadlu, s ktorým cestoval po celom Anglicku, no osud ho napokon zavial do Severnej Ameriky, kde so známou spoločnosťou Karno pantomímou ohuroval kritikov.

Najväčší zlom v kariére nastal v roku 1921 filmom Kid. Započal ním tak svoju éru celovečerných filmov, na ktoré sa v tomto rebríčku zameriame.

Sophia Lorenová a Marlon Brando.
Sophia Lorenová a Marlon Brando.
  1. Grófka z Hongkongu (1967)

Posledný Chaplinov film v našom rebríčku a aj v jeho kariére je nie veľmi známa romantická komédia s hviezdnym obsadením – Marlon Brando a Sophia Lorenová. Hoci vôbec nejde o zlý film, v rámci Chaplinovej kariéry pripadá príliš nevýrazný, akoby zaspal dobu. Na fakte, že sa Chaplin s filmom rozlúčil jedinou farebnou snímkou je čosi poetické, no na jeho údajných vtedajších manieroch už nie. Brando vo svojej biografii označil Chaplina za najdespotickejšieho režiséra, s akým kedy pracoval, čo filmu asi nepomohlo.

Ani tentoraz sa film nezaobišiel bez obľúbenej Chaplinovej témy, spoločenskej kritiky. Všetci na palube parníka patria k smotánke a jediné, čo nenávidia, je komunizmus. Film má kopec neverbálnych gagov, zopár vydarených a zopár ani nie a možno ho považovať za dôstojnú rozlúčku s veľkou kariérou. Samotný Chaplin si v ňom zahral len malú rolu lodného stevarda.

Chaplin vo svojej poslednej hlavnej filmovej úlohe.
Chaplin vo svojej poslednej hlavnej filmovej úlohe.

10. Kráľ v New Yorku (1957)

Kráľ v New Yorku vznikol v časoch, keď Chaplina za éry McCarthizmu úplne zavrhli a jeho film sa tak dostal do amerických kín až neskôr. Chaplin si v ňom zahral Shahdova, kráľa fiktívnej európskej krajiny, ktorú zachvátila istá nepríjemnosť – revolúcia.

Už po premiére v Anglicku sa v USA objavili správy, že ide o trpký, cynický a antiamerický film. Nie je to však celkom pravda. Iste, Chaplin v ňom veľmi trefne kritizuje spoločnosť a najmä spomínaný bezhlavý McCarthizmus, ale tne skôr láskavo, s humorom. V konečnom dôsledku navyše film vyznieva veľmi optimisticky, na konci kráľ vraví postave malého chlapca, že „toto šialenstvo nebude trvať večne a netreba zúfať“. Je závideniahodné, že Chaplin si udržal vtip a ľahkosť aj v jeho predposlednom filme, najmä vzhľadom na to, ako sa k nemu americká spoločnosť zachovala.

Najnechaplinovská Chaplinovka.
Najnechaplinovská Chaplinovka.
  1. Parížska maitressa (1923)

Asi najmenej Chaplinovský film. Nielen preto, že si v ňom strihol len malú rolu, ale hlavne použitými prostriedkami na dosiahnutie pointy. Tým vôbec nechceme povedať, že by išlo o zlý film. Chaplin sa tu opäť snaží politicky realizovať, vo filme zobrazuje skazenú parížsku noblesu a jej morálku a jej problémy zaobaľuje do milostnej tragédie, no vo všeobecnosti bez vtipu a originality.

Podobne ako vo svojich neskorších filmoch sa snaží poukázať na zhubný vplyv istých spoločenských čŕt, no Chaplin akoby sa bál využiť to, v čom vynikal a natočil prakticky priemernú drámu s humanistickým odkazom. Podobné témy sa mu neskôr podarilo spracovať omnoho jadrnejšie. Zaujímavosťou je, že pred premiérou v kinách divákov upozorňovali, že film Chaplin len napísal a zrežíroval a že v ňom nehrá.

Slávna scéna s jedením topánky.
Slávna scéna s jedením topánky.
  1. Zlaté opojenie (1925)

Natáčanie Zlatého opojenia bola poriadna drina. Podmienky Chaplinovi vôbec nepriali, jeho dokončenie mu trvalo jeden a pol roka. Pôvodnú hlavnú hrdinku museli vymeniť, keďže otehotnela práve s Chaplinom a ten si stihol začať aféru aj s herečkou, ktorá ju nahradila. Natáčanie v Sierre nešlo podľa predstáv, Charlie ochorel a väčšina filmu sa neskôr dotočila v hollywoodskych štúdiách. Natočilo sa dvadsaťsedemkrát viac materiálu, ako sa do filmu zmestilo a sám Chaplin ho aj neskôr nanovo zostrihal.

Napriek všetkým problémom však film získal úspech. Koniec koncov, slávna scéna, v ktorej Chaplinov tulák vyvára a konzumuje topánku či tanec s malými bagetkami patria aj dodnes ku kultovým obrazom čiernobieleho Hollywoodu. Napriek tomu však vo filme ako celku problematickejšie funguje Chaplinovi typický súzvuk drámy a komédie, ktorý neskôr vycibril.

V úlohe vraždiaceho Don Juana.
V úlohe vraždiaceho Don Juana.
  1. Monsieur Verdoux (1947)

Sedem rokov po Veľkom diktátorovi všetci fanúšikovia očakávali a dúfali v tulákov návrat. To, čo prišlo, sa však stalo najpolarizujúcejším Chaplinovým filmom. Namiesto spojenia grotesky a drámy dostali diváci rýdzu čiernu komédiu a samotný Chaplin si v nej zahral masového vraha žien, ktoré zlákal, olúpil a zavraždil. Najväčší šok však zrejme prišiel na konci, keď Chaplinova postava namiesto klasického šťastného záveru, v ktorom odchádza so ženou svojich snov niekam do svetlých zajtrajškov, pána Verdouxa namiesto toho odsúdia na smrť a ten odchádza so slovami odsudzujúcimi prehrešky kapitalizmu.

Film Monsieur Verdoux sa pri vydaní stretol s obzvlášť negatívnym prijatím. Po premiére sa doňho pustli pre Chaplinove údajné komunistické presvedčenie a nepomohol tomu ani nástup McCarthizmu. Film dokonca bojkotovali. Nanovo sa však v kinách objavil v roku 1960, kde sa mu už dostalo omnoho vrúcnejšieho prijatia.

Hoci ide o veľmi atypický Chaplinov film, je až neuveriteľné, ako hladko v ňom dokázal prejsť z grotesky na verbálny humor, ktorý sa mu takisto podarilo uchopiť s bravúrou. Film je veľmi pochmúrny, veľmi čierny, ale veľmi originálny a svojou sociálnou kritikou, ktorú odráža najmä Verdouho postava, triafa do čierneho, čo potvrdili aj pôvodné reakcie.

Prvý celovečerný Chaplinov film.
Prvý celovečerný Chaplinov film.
  1. Kid (1921)

Kto by nepoznal Kida. Zrejme najlegendárnejší Chaplinov film je v rámci jeho kinematografie aj najzlomovejší. Ide totiž o jeho prvý celovečerný film (dokonca aj o prvý film vôbec), v ktorom sa kombinuje groteskná komédia s drámou až tragédiou. Pred natáčaním ho od takejto kombinácie prakticky všetci odhovárali s argumentom, že do grotesky a komédie ako takej dráma vôbec nepatrí a nemôže to dopadnúť dobre. Chaplinove britské korene však tušili, že ideálna súhra komédia a drámy dokáže diváka rozosmiať, a zároveň rozplakať.

A to sa mu aj podarilo. S filmom zožal celosvetový úspech a nepochybne mu v tom dopomohol aj excelentný výkon mladého Jackieho Coogana, ktorý sa neskôr stál známym pre rolu strýka Festera v Rodine Adamsovcov. V tej dobe išlo skutočne o unikátny filmový zážitok, ktorý predznačil celú Chaplinovu tvorbu a dodnes zostáva diamantom hollywoodskeho filmu.

Hynkel z Tománie.
Hynkel z Tománie.
  1. Veľký diktátor (1940)

Miloš Forman v jednom dokumente povedal, že až po tom, čo sa do kín v povojnovej Európe dostal Veľký diktátor, sa skutočne cítil slobodný. Chaplin totiž výrazne ubral z Hitlerovej hrôzy a veľkoleposti a spravil z neho obyčajného blázna a rojka, ktorý si pohadzuje balónovú zemeguľu. Veľmi trefné sú aj vymyslené vynálezy Hitlerových vedcov, ako napríklad vrtuľka na hlave, pomocou ktorej majú vojaci lietať. Hynkelov dnes už legendárny pseudonemecký prejav má neodškriepiteľnú historickú hodnotu a hoci Hitler údajne daný film nikdy nevidel, film zmenil vnímanie ľudí smerom k Nacistickej ríši.

Film nie je dokonalý. Vedľajšia línia s židovským holičom sa trochu tiahne, je sčasti tichá a v rámci inak hovoreného filmu podkopáva jeho štruktúru. Slávny záverečný a humanistický ladený prejav, kde si holiča pomýlia za Hitlera a má opäť povedať prejav, je síce absolútne mimo charakterizáciu a je jasné, že ústami postavy hovorí sám Chaplin, no ako človek vtedy zrejme mal pocit, že je to nutné a filmu to v konečnom dôsledku výrazne neubližuje. Aj preto sa ešte dnes pomerne pravidelne objavuje na rôznych sociálnych sieťach.

Rozlúčka s nemým filmom.
Jedna z rozlúčok s nemým filmom.
  1. Cirkus (1928)

V tomto prípade súhlasíme s názorom W. Allena, že ide o najlepšiu Chaplinovu komédiu. Až na pár momentov sa tu Chaplin úplne vyhýba dramatickej zložke – výnimku tvorí len záverečná scéna, kde sa obrazne lúči so svetom nemého filmu. No pokiaľ ide o komediálnu zložku, triafa skutočne na sto percent. Máloktorý film je nabitý toľkými vydarenými vtipmi s perfektným načasovaním a s nezabudnuteľnými tulákovými excesmi.

Film opäť nevznikal bez problémov. Filmové štúdium vyhorelo, Chaplin mal opäť osobné problémy a nervovo sa zrútil. Aj napriek značným ťažkostiam však vznikla jedna z najlepších groteskných komédii, kvôli ktorej sa Chaplin naučil aj akrobaticky chodiť po lane.

Jedálenský stroj na zefektívnenie obedu.
Jedálenský stroj na zefektívnenie obedu.
  1. Moderná doba (1936)

Už vo štvrtom celovečernom filme dával Chaplin jasne najavo svoj postoj k dehumanizácii spoločnosti a k zúrivému kapitalizmu. Nečudo, že práve po tomto filme sa objavili prvé hlasy označujúce režiséra za komunistu, ktoré však rázne odmietol. Ide o paradox, keďže vo filme sa tulák nechtiac zatúla na manifestáciu komunistov, za čo ho však aj zavrú. Nápad na film vznikol pri rozhovore s novinárom, ktorý Chaplinovi rozprával, ako mladých ľudí mení práca za pásom na trosky. Film vyvolal búrlivé diskusie a v nacistickom Nemecku a Taliansku ho dokonca zakázali. Známy je aj vďaka svojej ústrednej piesni Smile, na ktorú neskôr Michael Jackson zložil aj slová.

V hlavnej roli sa objavila ďalšia z Chaplinových štyroch manželiek, Pauline Goddardová. Ide o posledný film, kde má tulák šťastný koniec, podarí sa mu získať jeho milá a odídu spolu do svetlejších zajtrajškov. Ide o jeden z večne aktuálnych filmov, o posledný veľkofilm nemej éry Hollywoodu. A ukončil ju viac než so cťou. Na konci sme navyše prvý raz počuli Chaplinov hlas, keď zaspieval pieseň s nezmyselnými slovami a znovu dal jasne najavo, čo si o hovorenom filme myslí.

Prvý a posledný raz Chaplin s Keatonom v spoločnej scéne.
Prvý a posledný raz Chaplin s Keatonom v spoločnej scéne.
  1. Svetlá rámp (1952)

Aj keď nejde o posledný Chaplinov film, práve Svetlá rámp možno považovať za jeho labutiu pieseň. Hrá v ňom starnúceho klauna Calvera, ktorý sa snaží zmieriť s tým, že už nikoho nezaujíma. Sám Chaplin považuje tento skvost za svoj najlepší kúsok. Hoci sa po ňom už na dlhšiu dobu rozlúčil s Amerikou (až v 1972 ho plne rehabilitovali a dostal aj čestného Oscara), vôbec nejde o ďalší z jeho sociálne kritických filmov. Práve naopak, ide zrejme o najosobnejší Chaplinov snímok, v ktorom reflektuje svoje pôsobenie od vaudevillu až po filmy.

O filme nemožno písať bez toho, aby sme spomenuli legendárny záver, v ktorom sa Chaplin v jednej scéne objaví so svojím najväčším rivalom z čias grotesky, s Busterom Keatonom. Odohrajú v nej posledné vystúpenie, po ktorom prvý raz vidíme Chaplinovu postavu umrieť priamo na plátne. Keaton bol údajne v tom čase na mizine a hoci Chaplin nemal rád konkurenciu, prišlo mu Keatona ľúto. Keaton však vo svojej autobiografii tvrdí, že Chaplin bol z rôznych dôvodov deprimovanejší ako on.

Tak či onak, Svetlá rámp sú výnimočným počinom a osobnou rozlúčkou nezabudnuteľného režiséra s rokmi svojej najväčšej slávy.

Posledný film s nesmrteľnou postavou tuláka.
Posledný film s nesmrteľnou postavou tuláka.
  1. Svetlá veľkomesta (1931)

Vo Svetlách veľkomesta sa s dokonalou precíznosťou spájajú všetky obľúbené elementy Chaplinovej réžie, herectva, hudby a produkcie – komédia a tragédia. Ide o film, na ktorého produkcii strávil najviac času, celé tri roky. Najdlhšie si lámal hlavu nad scénou, kde si hlavná hrdinka spletie tuláka s milionárom. Hlavnú hrdinku si Virginia Cherillová a Chaplin si s ňou vôbec nerozumel, dokonca sa ju rozhodol vymeniť, no našťastie bolo neskoro. Ich vlažný vzťah filmu zrejme prospel.

Ide jeho prvý film v zvukovej ére, no okrem niekoľkých zabľabotaní v úvode sme sa hlasov nedočkali. Film mal mimoriadny úspech, Orson Welles ho označil za svoj najobľúbenejší film vôbec. Málokedy sa podarí stopercentne trafiť do každého vtipu a pritom ešte poriadne zaťať do emócii divákov. Koniec koncov, nečudo, že Americký filmový inštitút snímok označil za najlepšiu romantickú komédiu všetkých čias. Nemožno s nimi nesúhlasiť. Metaforicky totiž zvečňuje Chaplinov komplexný filmový odkaz. Aj preto mu prvá priečka právom patrí.

Teraz najčítanejšie