Denník N

Mayský kalendár – úvod

Mayská kultúra bola veľmi vyspelá. Mali knihu popisujúcu ich vznik, mytológiu a historické fakty podobnú Biblii, robili komplikované výpočty, pri ktorých používali dvadsiatkou sústavu a mali zaujímavé kalendáre, veľmi zaujímavé …

Mayovia počas dlhého času pozorovali oblohu a tak poznávali cykly a pohyby rôznych astronomických telies. Preto vytvorili  viacero kalendárov, ja tu budem písať o dvoch z nich.

Haab

Je to kalendár, ktorý sledoval bežný solárny rok, ako ho poznali iné kultúry. Označoval známe astronomické javy, ako rovnodennosti a slnovraty, ale ako inde vo svete, bol dôležitejší pre poľnohospodárske účely.

Trval 365 dní, no na rozdiel od Mezopotámskeho kalendára, ktorý bol rozdelený na 12 periód podľa cyklov mesiaca, mayský bol rozdelený na 18 + 1 periód. Dôvod je známy: Mayovia používali dvadsiatkou sústavu a 18 x 20 je 360. Na konci pridali jeden mesiac Uayeb, ktorý mal len 5 dní. Tento mesiac im narušoval symetriu a deti narodené počas týchto dní mali smolu, nemali „nebeského ochrancu“. Hovorí sa, že keď ochoreli, neliečili ich. Horšie to bolo u Aztékov, ktorí používali podobný kalendár. Počas týchto dní vykonali najviac ľudských obetí, aby ukľudnili bohov a aby tí vrátili svet do normálneho stavu.

Mesiace mali názvy a  dni v roku sa označovali podobne ako naše dni, t. j. číslo a mesiac. Napríklad: 19. marec a 25. november.

Tzolkin

Je mayský „náboženský“ kalendár. Môžeme si ho predstaviť tak, ako keby sme ku každému dňu pridelili sviatok nejakého svätého.

Napríklad:

  1. marca – Sv. Jozef
  2. novembra – Sv. Katarína

Aha, aká podobnosť! Ale náš nábožensky kalendár má tiež 365 dní a preto každý rok je  Sv. Jozef 19. marca a Sv. Katarína 25. novembra. Ale prečo to musí byt takto?

Tzolkin u Mayov má len 260 dní. Prečo presne toľko dní? Nevieme, ale existuje viacero teórii. Keď Mayovia používali dvadsiatkou sústavu a dvadsať dní mal aj mesiac Haabu (astronomický mesiac), bolo pravdepodobné, že aj mesiac Tzolkin (náboženský mesiac) by mal mať 20 dní. Preto počet dní v roku by mal byť násobok dvadsiatky, aby nemali ďalší nesymetrický rok. Ale prečo 260 dní? Jednou možnosťou je, že približné toľko dní trvá tehotenstvo. Druhá možnosť je, že približne toľko trvá polovica cyklu Venuše, ale iná verzia je, že len násobili dve magické čísla 20 a 13.

Teraz si predstavte, že by sme aj my mali „náboženský“ kalendár dvestošesťdesiat dňový. Ak by v roku 2017 deň sv. Jozefa bol 19.marca, ďalší deň sv. Jozefa by nebol 19.3.2018, ale skôr. Konkrétne by bol 4.12.2018 t.j. skoro o 9 mesiacov alebo 260 dní neskôr. A ďalší deň sv. Jozefa by bol 21.8.2018.

Aký dlhý čas by musel prejsť, aby bol znovu deň sv. Jozefa 19.3.?  Je to presne 52 rokov, lebo 365 x 52 = 18980 a toľko je aj 260 x 73. teda 52 rokov Haabu má toľko dní, koľko 73 rokov Tzolkinu.

52 rokov je čas, keď sa skončí jeden cyklus, keď sa čas opakuje. Mayovia neponímali čas lineárne, ale cyklicky. Teda nejde o úplné cykly, treba si ho skôr predstaviť ako strunu. Čas predsa postúpil dopredu, ale v nejakých črtách sa zopakoval. Tento interval nazývali kalendárové koleso. Predtým vedci hovorili o tom, že po 52 rokoch Mayovia a ľudia z iných kultúr Mexika prekryli staré pyramídy a obostavali ich novými. V súčasnosti vieme, že to tak nebolo.

Poznámky:

Mayovia označovali dátum ako deň a mesiac astronomického kalendára a zároveň deň a mesiac náboženského kalendára. Napríklad vieme, že podľa Mayov svet vznikol 4 Ahau 8 Cumku (11 augusta 3114 pred Kristom). Dátum 4 Ahau 8 Cumku sa opakoval každých 52 rokov. Na zápis presného dátumu používali iný spôsob známe ako „Dlhý počet“ ale na bežný život takýto zápis bol dostatočný dlhý.

Aj keď som o nich písal ako mayských kalendároch, pravda je taká, že Mayovia ich pravdepodobne nevymysleli. Podobné kalendáre používali všetky Mezoamerické (kultúry medzi stredným Mexikom a severnou časti strednej Ameriky) kultúry ako napríklad: Olmekovia, Zapotekovia, alebo Aztékovia.

Mayovia vedeli, že astronomický rok trvá viac ako 365 dní, ale to pre účely, na ktoré slúžili tieto kalendáre, nebolo dôležité.

Keď sa hovorí o týchto kalendároch, často sa ukazujú dve ozubené kolesá, jedno veľké s 365 zubami a druhé malé s 260 zubami, ktoré sa točia proti sebe. Je to pedagogický nástroj.

Teraz najčítanejšie

Carlos Arturo Sotelo Zumaran

Prišiel som na Slovensko študovať pred viac ako 30 rokmi a potom som sa vrátil do Peru, žil som istý čas v Mexiku, ale nakoniec som sa s rodinou rozhodol vrátiť na Slovensko, kde som nepretržite 14 rokov. Som certifikovaný turistický sprievodca a majiteľ peruánskej reštaurácie CASA INKA v Bratislave a CK Eslovaquia Travel. Viac ako 10 rokov sprevádzam Slovensko, Peru, Bolívia, Ekvádor s Galapágmi a Mexiko. Napísal som knihu: „Eslovenčina je ťažká“. guia@eslovaquia.sk travel. eslovaquia.sk