Denník N

Tohtoročné filmy, ktoré sa oplatí vidieť

Zabitie posvätného jeleňa (Yorgos Lanthimos)
Zabitie posvätného jeleňa (Yorgos Lanthimos)

Každoročne niekto zostaví rebríček o podľa neho najzaujímavejších filmoch roku. Ten niekto som ja a toto je ten rebríček.

Rok 2017 bol k filmom celkom priaznivý. Okrem už príliš dlhotrvajúceho utrpenia v podobe rôznych marveloviek a iných komiksových súžení vznikli aj celkom originálne počiny. Zlaté glóbusy a Oscary už takisto pomaly klopú na dvere a vyzerá to, že tento rok nebudú vyhrávať filmy, pri ktorých je zaujímavejší príbeh okolo ich vzniku či ťažké (alebo netypické) podmienky pri natáčaní. Ale nezakríknime to. Pozrime sa na štyri filmy, ktoré ma tento rok najviac zaujali a na záver pridám ešte pár ďalších tipov.

Dunkirk (Christopher Nolan)

V realistickom filme sa všetci snažia z vojny utiecť.
V realistickom filme sa všetci snažia z vojny utiecť.

S Nolanom mám pomerne problematický vzťah. Zhruba do obdobia Temného rytiera som ho považoval za veľmi originálneho režiséra, ktorého filmy patria k tomu najlepšiemu, čo daný rok vznikne. Potom však prišli tri nevýrazné až nudné kúsky a človek mal pocit, že na svoju stúpajúcu slávu trochu doplatil, lebo si očividne necháva diktovať podmienky pažravými štúdiami. Preto som sa k Dunkirku staval opatrne.

Tentoraz som však chybu urobil ja. Dunkirk je veľmi svojrázny vojenský film s hutnou atmosférou (aj keď je vytvorená typickým zimmerovským opakovaním dvoch tónov) s ľudskými (ne)hrdinami a nesmierne peknou a na Nolana nečakane prehľadnou kamerou.

Nikdy v živote by mi nenapadlo, že práve Nolan natočí film oživujúci európsky mýtus súdržnosti zo štyridsiatych rokov, no vyšlo mu to naozaj dokonale. Ak máte tento rok vidieť jeden jediný film v kine, tak si pozrite Dunkirk. Alebo Paddingtona 2 – úplne vážne, nesmierne vtipný, jadrne britský film pre celú rodinu. Jeden z týchto dvoch.

Okja (Čun-ho Pong)

Príjemne bizarná agitka.
Príjemne bizarná agitka.

Nenápadný svojský film režiséra perfektne vypointovaného Snowpiercera. Ekologická agitka s perfektným hereckým obsadením. V roli riaditeľky korporátnej firmy s problémovým egom sa už klasicky zaskvie Tilda Swintonová, Jake Gyllenhall si zahrá televízneho cvoka a skutočného „ekoteroristu“ zasa Paul Dano, ktorého vynikajúcu kariéru sledujem od Andersonovho Až na krv.

Výhodu Okji je, že napriek svojej téme netlačí na emócie príliš prvoplánovo, t. j. „hollywoodsky“ alebo „rozborilovsky.“ Práve naopak, film trošku paroduje svoj vlastný žáner, vyžíva sa v excentrických postavách, v celkom svižnej a neotrelej akcii a v neposlednom rade v humore. Verím, že filmu napokon odpustíte aj do oči bijúce metafory a vegetariánsku príchuť.

Uteč (Jordan Peele)

Po dlhom čase veľmi svieži atmosférický "horor".
Po dlhom čase veľmi svieži atmosférický „horor“.

Debut černošského režiséra Jordana Peela patrí takisto k tomu najsviežejšiemu, čo sa tento rok dostalo do kín. Opäť ide o film s nízkym rozpočtom, o ktorom sa však rozprúdila búrlivá debata. Hlavná postava filmu, černoch Chris (Daniel Kaluuya, známy napr. z Čierneho zrkadla), ide so svojou belošskou priateľkou k jej rodičom a, samozrejme, má z toho patričný strach. Rodičia sa však tvária veľmi liberálne a jediné, čo im prekáža, je, že Chris fajčí.

Viac vedieť netreba, čím menej viete, tým lepšie. Plus netreba sa báť, hoci je film vedený ako horor, urputne sa vyhýba všetkým hororovým klišé a scenáristickým kľučkám. Práve naopak, strih a réžia vás udržia celý film v napätí, atmosféra neustále hustne a je vám jasné len jedno: niečo tu jednoducho nesedí. A nebojte sa, lacných ľakačiek sa nedočkáte.

Iste, film sa do istej miery pohráva aj so spoločenskou rovinou, ktorá však opäť nepôsobí prvoplánovo, ale skôr humorne, na niektorých miestach až groteskne. Určite sa oplatí vidieť.

Zabitie posvätného jeleňa (Yorgos Lanthimos)

Lanthimosove filmy jednoducho musíte vidieť.
Lanthimosove filmy jednoducho musíte vidieť.

Grécky režisér Lanthimos natočil len druhý „hollywoodsky“ film. Opäť doňho obsadil už zrejme svojho dvorného herca, Colina Farrella, ktorý si od V Bruggách vyberá veľmi zaujímavé projekty a herecky zreje ako víno z Rathovej škatule. Znovu ide o film, o ktorom je najlepšie vedieť čo najmenej. Stačí, ak vám poviem, že vo svojej podstate ide o atypický triler a pohráva sa s neracionálnou myšlienkou čiernej labute.

Fantastické obsadenie dopĺňa okrem Nicole Kidmanovej aj pre mňa doteraz neznámy mladý Ír Barry Keoghan, ktorý sa vám svojím výkonom naozaj dostane pod kožu. V Lanthimosových filmoch sú emócie zväčša zatlačené do úzadia, postavy rozprávajú strojene, ale nedajte sa zmiasť, Lanthimos tento nástroj nevyužíva komicky ako napríklad Käurismaki. Sám tvrdí, že nechce divákom nútiť názor postáv na dej, ja mám však malé tušenie, že má trošku mindráky zo západného spoliehania sa na racionalitu. Ale to je len moja interpretácia.

Tak či onak, film je skutočne luxusný zážitok, od kamery, cez hercov, až po vynikajúcu hudbu. Lanthimos vám možno trochu pripomenie Hanekeho, no jeho štýl a osobitná vízia sú dostatočne svojské a zaujímavé a nedá sa mu uprieť, že sa od obrazovky alebo plátna neodtrhnete.

 

Ďalšie tipy: Paddington 2 (vážne!), Tri billboardy kúsok za Ebbingom, Podoba vody, Wind River, Srdcu nerozkážeš, The Disaster Artist

Teraz najčítanejšie