Denník N

Slovenská Kráska a zviera

Páčilo by sa vám by nesmrteľný? Žiť naveky? Tá perspektíva nekonečného času, vďaka čomu by ste stihli všetko, po čom vaše srdce piští?

Markus Berzevič to všetko má. No prial by si, aby to tak nebolo.
Obávaný cvála svetom, je neporaziteľný. Je mocný, je krásny, je príťažlivý. Vzbudzuje strach, bázeň a úctu.
A je nesmrteľný. Žije celé storočia, spoznal celý svet, ženy mu padajú k nohám.
No on je sám.
Je prekliaty.

„Len krv zmyje krv.“

Janka Pronská je právom titulovaná ako kráľovná slovenskej historickej romance. Na Slovensku nemáme nikoho ako ona. Nikto u nás nepíše ženské romance zasadené do slovenského prostredia. Vyberie si historický zlomok, ktorý ju zaujme, a okolo neho ovije ľúbostný príbeh. Sama také miluje. Vie, čo ženy chcú, čo očakávajú, a tak im to dáva. Dnes má na konte 15 kníh a chystá sa šestnásta.

Kliatba je však o niečo iná. Patrí k autorkiným obľúbeným, práve vďaka tejto jedinečnosti. Dovolila si totiž zabŕdnuť do fantasy, pohrať sa mágiou, silou čarodejníc. Vytvorila pre nás príbeh lásky a strašnej bolesti, ktorá sa ťahá celými storočiami.

Markus Berzevič patril k štyrom zostávajúcim synom prvého muža Lachlanova, ktorý padol v boji za záchranu kmeňa. Ich keltský kmeň bol zmasakrovaný. Rada starších sa preto rozhodla, že povolajú späť kňažku Solveig, dcéru čarodejného rodu, ktorý bol zaviazaný pomáhať ich kmeňu.

Solveig a Markus prepadli spaľujúcej vášni. Zakázanej vášni. A Solveig si za svoju pomoc vyžiadala ľudskú obeť – Markusovu nevestu, ktorú nemiloval… A tak matka bola nútená sledovať, ako jej dcéru obetujú, ako zomiera pred jej očami a upiera zúfalý pohľad nežnej lásky k mužovi, ktorý ju vymenil za kňažku…

Prekliala ho. Iba krv zmyje krv. Nikdy nespočinie v pokoji, ani v náručí žien ani v bojoch, bezcitná duša sa mu bude škvariť v ohni pekelnom.

Markusovo šťastie zomrelo smrťou Solveig. Až vtedy si uvedomil, že dar nesmrteľnosti a neporaziteľnosti nie je požehnaním.

„Prečo, Solveig? Prečo to robíš?“

„Pretože ťa milujem, Markus, pretože som zodpovedná za to, čo sa ti stalo, pretože som porušila zákony, keď som ti dala silu nesmrteľnosti z obety tvojej ženy… pretože som ťa chcela len pre seba…“ vyriekla sťažka.

 A Markusovo utrpenie a cesta naprieč storočiami začala.

Pod strmým bralom, na ktorom sa týčil Čierny hrad s vežami dotýkajúcich sa čiernych mrakov, sa zlomilo koleso koča grófa z Orlay, ktorý sprevádzal svoje tri dcéry a vychovávateľku na svadbu jednej z nich. Gróf Orlay sa zranil, navyše sa prihnala nečakaná búrka. Napriek chýrom, ktoré kolovali o pánovi Čierneho hradu, obetavá dcéra Verena sa rozhodne poprosiť ho o pomoc. Dočká sa nevľúdneho privítania, no pán hradu ich nakoniec prichýli a poskytne grófovi čas zotaviť sa. A po rokoch rokúcich opäť nevie spustiť oči zo ženy. Z Vereny. A jeho kňažka Jorga má vidinu. Začne tušiť, že záchrana jej pána môže byť blízko… Ibaže len krv zmyje krv. Bude Verena, napriek láske, ktorú k tomuto čudnému mužovi s ešte čudnejším hradom bez služobníctva, v ktorom akoby zastal čas, schopná bodnúť mu dýku do hrude? Markus bol neživý, nemŕtvy. Nezarastal, nestarol, nezomieral, každá rana sa mu okamžite zacelila.

Mreli len tí okolo neho.

Kliatba mi tak trochu evokuje mix rozprávky Kráska a zviera, až na to, že on nie je škaredý, a Popolušky, hoci Verena svojim sestrám a vychovávateľkám neposluhuje, no zato ju dehonestujú a ponižujú. A iba ona má dobré srdce, iba ona sa starostí o svojho otca, kdežto sestry zaujíma len blahobyt. Ale ani Tereza a Milena neujdú osudu, ktorý si na nich pod Čiernym hradom počkal…

Jediné, čo knihe možno vytknúť, je, že je krátka. Zdala sa mi byť ukončená náhle, hoci vypovedané bolo dosť. Srší z nej bolesť, láska, prekliatie. Dočkáme sa aj boja so susedným pánom, ktorého otca Markus kedysi ponížil do krvi… Pronská sa hotuje napísať pokračovanie. Raz. Určite ho uvítam nielen ja.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie