Denník N

Komunitné šaf-árenie

Kontajnery na Šafárikovom námestí v Bratislave. Foto - Projekt N
Kontajnery na Šafárikovom námestí v Bratislave. Foto – Projekt N

Skupinka Bratislavčanov stojí zababušená v šáloch na námestí. Blíži sa večer, fúka silný vietor až sa zo stromov odlamujú konáriky a tu i tam mi vrazia do chrbta. V kapucni, drgľujúc zubami počúvam, ako niekto v kontajneri číta z knižky. Obzerám sa okolo a pousmejem sa. Nad tým, ako tu len svorne predstierame, že zažívať takto mesto je nesmierne príjemné!

Na Šafku vtedy prebiehala Noc literatúry – verejné čítania na zaujímavých miestach. Podobných vecí sa tam za posledné roky (ne)fungovania námestia uskutočnili desiatky. V ten večer sa tam zhŕkli ľudia, počúvali, socializovali sa, cítili sa skoro ako doma…a čo je to ešte v tých aktivistických šlabikároch? Aha, tešili sa, že námestie konečne patrí im. Čo to znamená a komu teda patrilo predtým, nevedno. Ale argument je to nepriestrelný. Rovnako ako vytváranie komunity. Ktokoľvek ju tvorí, akákoľvek je. Komunita je vždy dobrá.

Tak si tam teda stojím a zrejme tiež tvorím komunitu.

Podľa mantry aktivistov je práve starostlivé spoločenstvo so vzťahom k svojmu okoliu tým, čo bratislavským námestiam chýba. Aj preto je vraj atraktívny verejný priestor v hlavnom meste podpultovým tovarom. Riešenia berú do rúk nadšenci, unavení situáciou. Radšej ako koncepčné riešenia sa teda objavujú ľúbezné kvetináčiky, včelie úle, betónové lavičky a záhradky. Jedinou sceľujúcou ideou týchto zásahov je heslo: prečo nie? A tak chodíme okolo železných kontajnerov, lebo je to lepšie ako nič, lepšie ako popukaný betón na prázdnom námestí. Posedávame na nepohodlných paletách, jeme na osb-doskách. Uhniezďujeme sa na vreciach naplnených molitanom, ktoré sú podsúvané ako ulitimátna záruka pohody. A tešíme sa, aké je to rozkošné, príjemné a prekvapivé – sedieť zrazu na námestí.

Robiť niečo bežné a cítiť sa pri tom dobre aj za prahom svojho bytu, je v Bratislave, zdá sa, nepredstaviteľné. Prirodzene sa teda objavili skupiny, ktoré sledujúc inšpirácie zahraničných kolegov aplikujú v hlavnom meste fungujúce modely na nekonvenčné zážitky. Netradičným sa tu teda stali úplne banálne veci ako nakupovanie na trhu alebo čítanie si knihy na lavičke. Naopak divné veci sú oslavované. Jesť vege-jedlo na netradičných miestach, rozkladať si deky povedľa cesty. Človek si chce nakúpiť zeleninu a zrazu precitne vyrábajúc cestovinové ozdoby na umeleckom workshope, divadelné predstavenia si užije všade, len nie v divadle. Predstava, že chceme či musíme žiť inak, že normálne je nudné a zastarané, sa stala novým kultom. A možno i lízankou, ktorá sa občanom servíruje, zakrývajúc reálne problémy mesta.

Pozerám sa okolo, Šafárikovo námestie, predtým nudné a zničené, ožilo. To musím uznať. No nežije len pre týchto pár zástancov, pre tú migrujúcu komunitu zapletenú do každého podobného projektu? Neurobili zásahy z námestia štipku elitárske miesto? Miesto, ktoré vyzerá lákavo pre magazíny, no odrádzajúco pre vyznávačov kvalitnej obligátnosti? Pritom by stačilo obyčajné námestie. Štandard, okrem výstrelkov sa bežne nachádzajúci aj v mestách, ktorými sa aktivátori verejného priestoru tak snažia inšpirovať. Bohužiaľ, vďaka princípu grantových systémov, že najzaujímavejší vyhráva, sa hľadá, čo tu ešte nebolo. Mesto je potom plné potrhlých projektov, miesto bežných, potrebných a univerzálnych.

Akokoľvek dobrá bola myšlienka, kontajnery na Šafku sa javia byť iba hrou na pekný život.

Dokým neskončí zmluva.

 

Teraz najčítanejšie

Lívia Gažová

Vyštudovala urbánne štúdiá v Estónsku a v súčasnosti je doktorandkou urbánnej sociológie v Brne. Venuje sa popularizácii a výskumu architektúry a mestských tém. Je členkou kolektívu Čierne diery.