Dve magické jednotky v dátume
…alebo troška iné novoročné prianie
Mesačný jas sa odrážal z okolitých striech domov. Bielu žiaru dopĺňali pestré farby svetielok zo stromov, kríkov a prístupových bráničok. Po dni a noci plnej hluku, hudby, výbuchov, smiechu a osláv , ostalo už len ticho. Ticho plné očakávaní, nových začiatkov, predsavzatí a nádeje.
Ďakujeme starému roku za všetko, čo nám dal, aj za to čo nám vzal. Za všetky správne kroky aj prešľapy. Za všetky slzy aj smiech. Sme plní pokory a harmónie. Ako málo nám stačí k tomu, aby sme sa nachvíľu zastavili a poďakovali. Dve jednotky vedľa seba v dátume – 1.1. Na roku nezáleží. Dve jednotky stačia.
Spytujeme si dušu a svedomie. Pred očami sa nám mihajú všetky dobré skutky, ale aj hriechy uplynulého roka. Búrlivo a plní optimizmu spisujeme predsavzatia, ktoré by nás mali urobiť lepšími. Nie že by sa rokmi nejako veľmi líšili, ale tento krát to bude iné. Lebo je 1.1. A tento rok bude íný. Prečo? Pretože je nový. A všetko nové je… no lepšie. Lenže január prejde a spolu s ním aj všetka vďačnosť. Aj pokora, či nádej a optimizmus. Sme opäť chytení v tej istej sieti rýchleho života, z ktorej nevieme uniknúť. A to lepšie Ja? Nuž, ešte si asi bude musieť troška počkať.
Dnes je 1.1. a ľudia sú takí, akými by mohli a mali byť každý deň (a nie nemyslím tých s opicou po ťažkej noci). Prečo potrebujeme tie dve „magické jednotky“ v dátume na to, aby sme si uvedomovovali vzácnosť života a času? Aby sme povedali ďakujem a prepáč. Naozaj potrebujeme nový kalendár na to, aby sme mali dosť odvahy na to, pozrieť sa sebe samému hlbšie do oči?
Všetci milujeme tú víziu krajšieho začiatku. Vôňu nádeje tak silnú, že sa vám z pľúc dostane do každej bunky vášho tela a vy sa cítite, akoby ste vďaka nej mohli lietať. Vďaka nej ide všetko ľahšie. Keď ju ale tak ľahko získavame, prečo si ju nechávame tak rýchlo vziať?
Želáme si krásny a šťastný nový rok. Nový začiatok. Ak to teda tak má byť, ja nám všetkým želám, aby sme zažívali 1.1. ideálne každý deň. Aby ste mali každý deň čas sadnúť si a povedať životu ďakujem. Aby sme prehodnocovali svoje kroky a činy častejšie. Aby nás neopúšťala pokora a aby sme si každý večer do postele ľahali plní nádeje, vzrušenia a očakávaní, čo nám ďalší nový deň prinesie. Predstavte si, akým úžasným by sa svet mohol stať a akými by sme sa mohli stať my. Potom by už žiadne predsavzatie nebolo nutné…
