Denník N

Požiadaj. Ale Dôstojne!!!

Citlivá hudba. Počas celej piesne nás sprevádza zúfalá prosba o pomoc. Ide o pomôcku, ktorá dotyčnému umožní chodiť bez vozíka. Prosba je podaná na môj vkus ponižujúco. Vozík ako keby sa rovnal smrti, ako keby to bolo niečo čo dotyčnému zatvára dvere do života medzi „normálnymi“, plnohodnotnými ľuďmi. Fotografie vložené do videa dotyčného ukazujú spôsobom „predtým“ (tzn. keď mladík pomôcku mal), kde bol vysmiaty, veselý mladý muž a „potom“ (v prípade, že pomôcku mať nebude) – kôpka nešťastia na vozíku.

Nepochybujem. Chodiť po vlastných, aj keď s problémami a ťažkosťami a chodiť na vozíku je mega obrovský rozdiel. Nepochybujem ani o tom, že človek sa tomu bráni ako sa dá. Kto číta moje blogy vie, prečo to chápem. A nie je to „len“ z toho ľudského hľadiska.

Kto ma aj vôbec nepozná a pozrie si čo zdieľam, čomu sa venujem a o čom píšem zistí, že k pomoci nemám ďaleko. Ako človek so zmyslovým/telesným hendikepom však v pomoci potrebujem dôstojnosť.

Poviete si možno „táraš, keby ti vážne hrozil vozík tak sa tak ako hocikto iný zložíš ako neviem čo a si z toho v keli, ako by bol každý z nás.“ A mali by ste pravdu, lebo ja som v podstate strašný slabinger. Ale viete, čo mám? Ľudí. Mám okolo seba ľudí, ktorí by síce cítili so mnou, ale časom by ma „prefackali“ spôsobom plaču nad sebou by už stačilo, je na čase konať.

Aj s tým by mi pomohli. Behali by so mnou po meste najprv na vozíku, potom s pomôckou, jeden ako doprovod a druhý ako kamera, ktorá má ukázať výhody pomôcky, ktorú potrebujem k životu. Neukázali by vozík ako rakvu, ktorá človeka pochová zaživa, no ukázali by sme ako neskutočne vie konkrétna pomôcka uľahčiť život. Vzniklo by dôstojné video a ako poznám pár ľudí o ktorých píšem, zažili by sme neskutočný kopec srandy.

Aj mladý muž má okolo seba ĽUDÍ. Nejdem súdiť, akých, na to nemám najmenšie právo. Len si myslím, že keby video nerobili ako tvrdý útok na najväčšie emócie, bolo by účinnejšie.

A teraz ruku na srdce. O kom poviete kamarátom pri pive radšej? O človeku, ktorý vás na ulici s plačom prosí o pár centov, alebo o predavačovi pouličného časopisu, ktorý vás zďaleka pozdraví a popraje pekný deň?

A presne o tom to je …

Teraz najčítanejšie