Knižné tipy 2017

 

Ian Stewart:   HRAJE  BŮH KOSTKY

Túto knihu som si kúpil pred pár rokmi s predstavou, že pojednáva o kvantovej mechanike a Einsteinovi. Nakoniec som zistil, že sa jedná o matematiku, konkrétne o teóriu chaosu. Matematika je pre mňa pole neorané ale súčasne je to oblasť veľmi zaujímavá. Čo sa týka chaosu, nemožno si ho pliesť s náhodou. Náhoda a chaos sú dve rôzne kategórie, aj keď nie vždy striktne odlíšitelné. A kde nájdete chaos? No takmer všade. Zo všetkých príkladov sa mi najviac páčil vodovodný kohútik. Ak sa budete doma priveľmi nudiť, skúste pomaličky otáčať kohútikom na vašej batérii a sledujte, čo sa deje. Najprv bude voda kvapkať pomaly a pravidelne. Pustíte viac, frekvencia sa zvýši, ale stále zostáva pravidelná. Ak budete veľmi precízni, pri ďalšom púšťaní kvapkanie zmení rytmus- rýchle dve kvapky + pauza + dve kvapky + pauza… Ak by ste ďalej púšťali kohútik po stotinách či tisícinach milimetra, rytmus sa zase zmení, počet kvapiek viazaných v jednom balíčku sa zvyšuje. Avšak rytmus celkovo zostáva stále ešte pravidelný.Úplne nakoniec sa stáva kvapkanie úplne nepravidelné – a to je práve ten CHAOS. Mne sa uvedený pokus podaril po dvojkapky, ďalej som už nemal dostatočne citlivú ruku. Schválne si to skúste – len pozor, aby ste nevytopili kúpeľnu.

 

Peter Wohlleben: TAJNÝ ŽIVOT STROMŮ

Zaujímavá knižka nemeckého lesníka, ktorá by mohla mať podtitul „zo života lesa“. Nemajte strach, nejedná sa o žiadnu ezoteriku, ale o seriózne biologické poznatky, aj keď pre mňa často veľmi prekvapivé. Netušil som napríklad, že stromy sú prostredníctvom koreňových systémov a spriateleného podhubia navzájom prepojené. Stromy medzi sebou nielen súperia, ale do veľkej miery i spolupracujú. Dokonca dokážu udržiavať pri živote slabších súkmeňovcov. V pralesnom spoločenstve materské stromy vychovávajú pod sebou rastúce dietky, nútia ich rásť pomaly a čakať na svoju šancu, a taktiež im cez korene poskytnúť živiny na základné prežitie. Stromy dokážu svojím spôsobom vnímať a komunikovať. Ak máte radi pobyt či len prechádzku v lese, siahnite po tejto neveľkej knižke. Už nebudete vidieť v lese iba súbor stromov ale jeden prepojený celok. Skrátka, budete sa na les pozerať úplne inými očami.

 

Joseph A. Tainter:   KOLAPSY SLOŽITÝCH SPOLEČNOSTÍ

Zásadná kniha, ktorá nestratila ani po takmer 30 rokoch nič zo svojej platnosti a aktuálnosti. Brilantné zovšeobecnenie historických kolapsov tak rozdielnych civilizačných entít ako je napríklad Rímska ríša a mayská civilizácia. Kniha o nevyhnutnom ekonomickom smerovaní každej civilizácie k narastajúcej zložitosti, pričom náklady na túto zložitosť postupne rastú ďaleko viac, ako narastajú dividendy a výnosy tejto zložitosti. Prečo tomu tak je? Každá spoločnosť totiž najprv využije zdroje, ktoré sú najľahšie dostupné- oseje najlepšiu a najúrodnejšiu pôdu, vyťaží najľahšie dostupné suroviny, ovládne najbližšie a najbohatšie územia atď. Štát sa zväčší a obyvateľstvo sa vplyvom blahobytu rozmnoží. Keď sa tieto najdostupnejšie zdroje nutne minú, siahne civilizácia po menej lukratívnych alternatívach, z ktorých sú pri vyšších nákladoch menšie výnosy. A tak sa to opakuje, až dospeje rozvinutá spoločnosť do bodu, keď sa investície do zložitosti (rozvoja) spoločnosti už proste nevyplatia. Zisky z komplexity sú príliš nízke a náklady neznesiteľne vysoké. V tomto bode sa stávajú civilizácie výrazne náchylné ku kolapsu a je iba otázkou času, kedy k nemu dôjde. Spúšťacím faktorom môžu byť rôzne vonkajšie či vnútorné tlaky ako invázia barbarov, domáce vzbury, prírodné katastrofy, neúroda atď. Navyše celý proces civilizačného vzostupu je ako rozbehnutý vlak- ak doňho raz spoločnosť nastúpi, nemôže ho opustiť. Nemôže dokonca ani uháňať stálou rýchlosťou. Môže iba neustále šliapať na plyn a zrýchľovať. To ale samozrejme nejde donekonečna. Ako ten vlak raz nevyhnutne skončí, nie je ťažké si domyslieť.

 

Nicholas Ostler: ŘÍŠE SLOVA: JAZYKOVÉ DĚJINY SVĚTA

Skvelá kniha nabitá informáciami do tej miery, že až praská vo švíkoch… a okrem toho, neskutočne zaujímavý a originálny pohľad na dejiny sveta.

 

Carl Zimmer:  VLÁDCE PARAZIT

Ak máte to šťastie, že vám uvedená knižka drieme neprečítaná v zastrčenom kúte knižnice, tak neváhajte a rýchlo po nej siahnite. Odmení sa vám úžasným pohľadom do takmer neznámeho sveta, ktorému sa nevyrovná ani fantázia holywoodskych machrov. A ak ju doma nevlastníte, nuž máte holt smolu … :-)

 

David S. Landes:  BOHATSTVÍ A BÍDA NÁRODŮ

Osobne mám rád dejiny sveta podané z pohľadu ekonómie. Uvedený titul, i keď je 20 rokov starý ma preto rozhodne nesklamal. A taktiež nestratil nič zo svojej aktuálnosti. Od tej doby vyšlo viacero titulov na túto tému – napríklad Ferusonova Civilizace alebo Proč státy selhávají od Darena Acemoglu. Všetky tieto tituly sú si v podstate podobné – a novší autori zcela určite čítali i túto knihu. Autor v tejto knihe navyše nie je prehnane politicky korektný, čo mu umožňuje pomenovať čiernu čiernou a bielu bielou. Ona často preklínaná a očierňovaná západná civilizácia sa za svoj prínos ľudstvu rozhodne hanbiť nemusí …

 

Spencer Wells:  ADAM A JEHO ROD

Úžasná detektívka o tom, ako sa moderný človek rozliezol z Afriky po celej planéte. Hlavnými stopami, ktoré poslúžili k odhaleniu „páchateľa“ je mitochondriálna DNA a predovšetkým mužský chromozóm Y (odtiaľ názov knihy). Pre mňa osobne kniha poskytla mnohé prekvapivé odhalenia- netušil som, že prvá vlna osídlenia Austrálie moderným človekom je staršia, ako osídlenie Európy. A že samotná Európa nebola osídlená migráciou cez Blízky východ a Balkán, ale predovšetkým zo strednej Ázie – z oblasti dnešných stredoázijských republík. Do svojich domovov sme sa dostali riadne veľkou obkľukou!

 

Max Tegmark: MATEMATICKÝ VESMÍR

„Na tej najzákladnejšej úrovni je naša realita matematickou štruktúrou, takže jej elementárne prvky nemajú vôbec žiadne vnútorné vlastnosti. Žijeme v relačnej (vzťahovej) realite- vlastnosti sveta nevyplývajú z vlastností jeho základných kameňov, ale len zo vzájomných vzťahov medzi týmito stavebnými kameňmi. Vonkajšia realita je viac ako len suma jej častí- má veľa zaujímavých vlastností i napriek tomu, že jej elementárne časti nemajú vnútorné vlastnosti žiadne.“

Autor razí kontroverznú a originálnu myšlienku, že nežijeme v realite, ktorá je dobre popísateľná matematikou, ale v realite ktorá sama JE matematickou štruktúrou. Napríklad: na bazálnej úrovni sú všetky elementárne častice objekty bez vnútornej štruktúry, charakterizované iba zopár číselnými hodnotami. A podobne je na tom základná štruktúra priestoru a času. Po prečítaní knihy už podobné myšlienky nepovažujem za absurdné ale iba za nekonvenčné – o fyzikálny mainstream sa totiž rozhodne nejedná :-)

 

Peter Atkins:  PERIODICKÉ KRÁLOVSTVÍ

Príklad knihy, kde autor evidentne nie je platený od počtu slov či strán, ale napíše presne toľko, koľko je potrebné napísať. Rozsahom je táto kniha útla, ale obsahom mimoriadne zaujímavá. Už metafora periodickej sústavy ako pomyselnej krajiny prvkov je nápaditá. Navyše je tu veľmi prístupne a názorne vysvetlený vzťah medzi hmotnosťou jednotlivých atómov a ich veľkosťou, ionizačnou energiou a elektrónovou afinitou. To vysvetľuje ich možnosti a ochotu vstupovať do chemických zväzkov. Proste celá chémia vysvetlená stručne ale zároveň fundamentálne.

 

Jan Zrzavý a spol: JAK SE DĚLÁ EVOLUCE

Jedna z najlepších kníh na danú tému, aká sa mi za posledné roky dostala do ruky- a to nielen v kontexte českom ale i medzinárodnom. Je to taká „skoroučebnica“ pre poučených laikov, ku ktorým sám patrím. Najviac príbuznou knihou je asi Flegrov Úvod do evoluční biológie. Obsahovo sa obe knihy dosť prekrývajú, Flegrova kniha je možno o chlp odbornejšia, táto je však napísaná prístupnejším a ľahším štýlom, odhliadnuc od toho, že miestami je i mimoriadne vtipná. Knihu odporúčam zakúpiť, o pár rokov ju pravdepodobne nezoženiete.

 

Jared Diamond: KOLAPS

O nórskom osídlení Grónska som nevedel zhola nič. A o Veľkonočnom ostrove snáď iba to, že tam ktosi kedysi dávno vztýčil schematické sochy ponášajúce sa na anglických lordov. Netušil som, že 74% územia Japonska tvoria lesy. Súčasne ale Japonci- ako dovozcovia dreva patria k najväčším ničiteľom tropických pralesov v juhovýchodnej Ázii. Tipovali by ste, že ekologicky najviac zničenou krajinou v Európe je Island? Celá kniha je neuveriteľne pútavo napísaná a prístupná laickému čitateľovi. Autor kladie dôraz predovšetkým na enviromentálne príčiny kolapsu a zániku väčších či menších civilizácii – ale za dôležité pokladá i vnútorný spôsob reakcie danej spoločnosti na vonkajšie faktory. Spolu s Tainterovou knihou Kolapsy složitých společnosti asi najlepšie pojednanie na danú tému.

 

Susan Blackmore:  TEORIE MEMŮ

Neobyčajne zaujímavá kniha na tému evolúcie kultúry. Autorka vychádza z predpokladov biologickej evolúcie, pri ktorej replikátorom- génom ide o vlastné zmnoženie a prenos do ďalšej generácie. Kultúrne jednotky čiže memy pokladá za replikátory samostatného typu, ktoré sú do značnej miery nezávislé na evolúcii biologickej a súťažia o možnosť replikácie v našich mozgoch. Väčšinu vývoja sú gény i memy navzájom zviazané v rámci biologicko-kultúrnej koevolúcie, takže kultúra nám a našim génom prevažne prospieva. Avšak autorka vyvracia predpoklad, že kultúra je pes uviazaný na genetickej reťazi. Naopak- v mnohých prípadoch sú gény vo vleku sebeckých memov a kultúry, pretože jej evolúcia je podstatne rýchlejšia a predovšetkým nezávislá. Gény jednoducho memom a kultúre nestíhajú. To vysvetľuje aj veľmi časté prípady zdanlivej maladaptácie v našej spoločnosti- čiže chovaniu, ktoré neprospieva našim génom. Dakedy im dokonca vyslovene škodí. Kultúrne memy zohrali dôležitú úlohu pri vzniku našich predimenzovaných mozgov, reči, písma, ale sú aj podstatou vzniku spoločenského altruizmu náboženstva ako takého. Nakoniec sa autorka dostáva k otázke nášho vedomia a prekvapivému záveru týkajúceho sa našej slobodnej vôle.

Osobne považujem za veľmi zábavné pozerať sa na nás a našu spoločnosť optikou tejto teórie- človek s pobavením pochopí mnohé príčiny nezmyselného až sebepoškodzujúceho spoločenského správania ľudí- od konšpiračných teórii a antiočkovacích sekt až po manipulačné metódy biznisu a marketingu. Parazitizmu sa totiž darí aj v kultúrnej oblasti a parazitické memy sa šíria obzvlášť rýchlo. Uvedená kniha je jednou z tých, o ktorej máte chuť povedať svojim známym. Čiže „Teorie memů“ je úspešným memom!

 

John Archibald: 1+1=1

Vydarená a nerozvláčna kniha o vzniku eukaryotickej bunky, čiže o procese tzv. endosymbiózy. O čo sa v stručnosti jedná? V podstate ide o to, ako sa z baktérie postupne vyvinuli zložitejšie organizmy a v konečnom dôsledku i človek. Na začiatku jedna baktéria pohltila inú baktériu, nestrávila ju a vznikla mitochondria, potažmo prvá moderná (eukaryotická) bunka a vlastne prvý „živočích“. Táto bunka o niečo neskôr pohltila ďalšiu baktériu, tentokrát fotosyntetizujúcu sinicu a pretvorila si ju na chloroplast. Tým sa otvorila cesta ku vzniku rastlín. Ale to nie je všetko! Uvedené príklady sú tzv. primárnou endosymbiózou. Existuje i sekundárna endosymbióza – pri ktorej jedna eukaryotická bunka pohltila INÚ eukaryotickú bunku (so sinicovým chloroplastom vo vnútri). Výsledkom je bunka vo vnútri bunky a to celé vo vnútri ďalšej bunky! Primárna endosymbióza – vznik mitochondrie a chloroplastu bola (možno) unikátnou udalosťou. Sekundárna endosymbióza vznikala opakovane a zrejme sa odohráva i v súčasnosti.

Uvedenú knihu by som porovnal z tromi inými titulmi. Prvým je Symbiotická planéta od Lynn Margulisovej- priekopníčky endosymbiotického pôvodu bunkových organel. V tejto knihe sa autor striktnejšie drží dokázaných faktov a koriguje Margulisovej prehnané nadšenie z endosymbiózy- napríklad v prípade vzniku cytoskeletu a eukaryotických bičíkov nikdy nebol preukázaný bakteriálny pôvod. Ďalšími podobnými titulmi sú knihy Vývoj života a Síla, sexualita a sebevražda – obidve od Nicka Lanea. Tieto knihy sa venujú problému raného bunkového života a mitochondrií podrobnejšie. Každopádne ako úvod do problematiky môžem knihu Johna Archibalda určite doporučiť.

 

Robert Wright: EVOLUCE BOHA

Nejedná sa samozrejme o evolúciu boha, ale o evolúciu ľudských predstáv o bohu. Prevažná časť sa venuje práve materialistickému pohľadu na vznik jednotlivých náboženstiev od prírodných kultov až po veľké monoteistické náboženstvá. Za najdôležitejší faktor ovplyvňujúci vlastnosti toho-ktorého boha autor považuje konkrétne spoločensko-politické podmienky, v ktorých sa daný národ nachádzal. Tieto podmienky sa v priebehu histórie veľmi často menili, čomu sa prispôsoboval i daný boh (respektíve sa prispôsobovali predstavy o ňom). Ostatne, náboženské knihy sú častokrát mnohoznačné a protirečivé a dá sa v nich vždy nájsť presne to, čo je v danej dobe potrebné. Celou knihou sa tiahne asi najdôležitejšia myšlienka, že v histórii ľudstva sa postupne rozširoval okruh ľudí, ktorí boli navzájom v kontakte, čím sa rozširovala i sféra morálnych ohľadov voči týmto ľuďom. Vždy keď bol tento kontakt obojstranne výhodný, mali ľudia skôr tendenciu správať sa, ak nie priateľsky, tak aspoň tolerantne, čomu sa prispôsobovalo i oficiálne náboženstvo. V závere knihy autor rozoberá myšlienku trvalého morálneho smerovania dejín ľudstva a v tejto „morálnej evolúcii“ hľadá vyšší a na ľudstvu nezávislý zmysel- čiže špecifického abstraktného boha. V tejto časti sa s názorom autora nezhodujem. Nezastávam názor, že morálka je viazaná iba na boha či náboženstvo. Tie sú naopak v dnešnej dobe skôr kontraproduktívne až škodlivé vzhľadom na akýkoľvek morálny posun ľudstva. Navyše celá táto konštrukcia pôsobí ako typický „boh medzier“- autor sa snaží božstvo vtesnať do poslednej štrbiny v poznaní, kam to snáď ešte vtesnať ide. Úplne posledná kapitola sa venuje prvotnému vzniku náboženských predstáv, psychologickému pozadiu a výbave našich predkov, vďaka ktorej začali veriť v nadprirodzeno. Knihu môžem určite doporučiť, i keď zapáleným veriacim asi po chuti veľmi nebude.

 

Albert László Barabási:  V PAVUČINĚ SÍTÍ

Prehľadná kniha o teórii sietí. Verte, že siete su všade, kam sa podívate. Nielen ona známa celosvetová sieť zvaná internet či sociálne siete,  sieťovú štruktúru má ľudská spoločnosť, ekosystémy, kryštály…   A spoľahnite sa nato, že od akéhokoľvek uživateľa Facebooku na celom svete vás priemerne nedelí viac než 5 medzičlánkov.

 

Nate Silver: SIGNÁL A ŠUM

„Od doby kníhtlače už nie sú informácie nedostatkovým tovarom. Máme ich viac, než dokážeme využiť. Relatívne málo je však tých užitočných. Vnímame ich selektívne, subjektívne a často si neuvedomujeme, v akej upravenej podobe sa k nám tým pádom dostávajú. Myslíme si, že potrebujeme informácie, ale v skutočnosti potrebujeme znalosti. Pravda je signál. To, čo nás od pravdy odvádza, je šum. Preto kniha o signále a šume.“

Kniha o tom, prečo prognózy prognostikom väčšinou nevychádzajú a ako to (aspoň čiastočne) zmeniť.

 

Daniel Kahneman: MYŠLENÍ RYCHLÉ A POMALÉ

Skvelá kniha o tom, ako funguje naša myseľ, akým klamom a ilúziám podliehame nielen pri zmyslovom vnímaní ale aj pri samotnom myslení. Na práci tohoto psychológa je postavená celá behaviorálna ekonómia. Zrejme preto dostal autor Nobelovu cenu za ekonómiu, čím sa len tak nejaký psychológ veru pochváliť nemôže.

 

Steven Pinker:  JAZYKOVÝ INSTINKT

Výborná kniha o procese vzniku ľudského jazyka. Jazyky sa síce učíme, ale máme pre ne utvorené vrodené moduly- prázdne políčka, ktoré sa vyplnia gramatikou a slovnou zásobou. Obrovská škoda, že od tohoto autora príliš veľa v češtine a slovenčine nevyšlo.

 

Ian Morris: K ČEMU JE DOBRÁ VÁLKA

Kniha je to nesmierne podnetná a svojim námetom (zdanlivo) paradoxná. Autor rozvíja koncept tzv. produktívnej vojny- čiže vojny, ktorá v konečnom dôsledku spája menšie celky a komunity do väčších útvarov, ako sú štáty, ríše či globálni strážcovia poriadku. Po odoznení počiatočného násilia sa nakoniec obyvatelia integrovaných celkov majú lepšie, menej zomierajú násilnou smrťou a sú bohatší. Tento vývoj nie je zďaleka rovnomerný a je badateľný iba z veľkého časového odstupu. Na celý proces majú vplyv nielen inovácie vo vojenskej technike a stratégii ale i tzv. kontraproduktívne vojny, ktoré naopak rozdrobujú veľké celky na menšie.

Vrcholom celej knihy je predposledná kapitola, kde sa autor venuje násiliu a vojnám z evolučného pohľadu. Načrtáva rozdiely v prístupe k násiliu u šimpanzov, bonobov a ľudí. Za násilie nie je zodpovedná inteligencia ale spoločenskosť a predovšetkým silná teritorialita daného druhu. Bonobovia majú niekoľko adaptácii, ktoré im umožnili zbaviť sa násilia v evolučne relatívne nedávnej dobe. U ľudí a šimpanzov sa tak nestalo.

 

Ed Yong:  OBSAHUJI DAVY

Jedna z najlepších populárne-náučných kníh o mikroorganizmoch, akú som za posledné roky čítal. Nad faktografickými nepresnosťami  vzniknuvšími pravdepodobne prekladom som ochotný privrieť oči. Knihu vrelo odporúčam- zmení váš „pohľad“ na neviditeľný svet baktérií a garantujem vám, že pri čítaní veľakrát zažijete onen báječný WAU pocit !

 

Robert D. Kaplan: POMSTA GEOGRAFIE

Prehľadná kniha o geopolitike- čiže ako mapy a geografia predurčujú a formujú politiku jednotlivých štátov.