Kreslo je kniha spájajúca slovenský vidiek 90. rokov a tvorbu Stephena Kinga
Kreslo je nenápadná kniha kombinujúca slovenský vidiek 90. rokov a tvorbu Stephena Kinga.
Kreslo je nenápadná kniha, má tmavú obálku, bežný formát, pevnú väzbu a je vysoko pravdepodobné, že ste si ju v tej záplave kníh, ktoré minulý rok vyšli ani nevšimli. Ak by sme boli kritickejší, tak by sme mohli povedať, že je to nie je veľmi výnimočná kniha, no predsa je niečím výnimočná, a to tým, že je dokončená a úspešne publikovaná, čo je úroveň, na ktorú sa veľa začínajúcich autorov, navyše v takom mladom veku, ešte nedostala a možno ani nedostane, čo si samo o sebe zaslúži pozornosť.
Kreslo je autorský debut Jozefa Andraščíka a ak by tento román mal na seba zobrať nejakú podobu, tak by to bol povrazolezec udržiavajúci rovnováhu desiatky metrov nad zemou, lebo Kreslo takmer nepretržite balansuje na hranici dvoch žánrov. V knihe sa na jednej strane nachádza osobný vzťah dvoch ľudí, ktorých osudy ovplyvnili ich rodiny a pohnutá doba, v ktorej dospievali a na strane druhej je mysteriózny, miestami až ezoterický príbeh.
Hlavnými postavami knihy sú divadelná herečka Dominika a Pavol, kňaz slúžiaci v malej dedine na východe Slovenska, odkiaľ obaja pochádzajú. Ide o zásadne odlišné postavy pochádzajúce z rozdielnych, až antagonistických rodinných prostredí, no aj napriek ich rozdielnosti si boli v minulosti veľmi blízki. Ich vzťah bol však prerušený, hlavne na naliehanie Dominikinej matky, ktorej pohrebom sa začína dej knihy. Inak nešťastná životná situácia však vďaka otvorene vyjadrovanej nenávisti a opovrhnutia k vlastnej matke spúšťa sériu katarzistických udalostí, medzi ktoré patrí aj znovuvybudovanie vzťahu s Pavlom.
To, čo tento príbeh odlišuje od bežnej životnej drámy je neprehliadnuteľná inšpirácia knihami Stephenom Kingom, alebo tvorbou Davida Lyncha. Stretnutie Pavla a Dominiky nie je také jednoduché kvôli očividným rodinným dôvodom, ale aj kvôli niečomu skrytému a tajomnému, čo prevyšuje komplikované životné dráhy dvoch v minulosti spriaznených duší a čaká na svoje nevyhnutné odhalenie.
Podobne ako knihy Stephena Kinga, inšpirácia ktorým je v texte cítiť najvýraznejšie, a ostatných autorov hororov a thrillerov i Kreslo necháva veľa detailov o príbehu nejednoznačných, alebo úplne nevypovedaných, čo ponecháva čitateľovi široký priestor pre vlastnú predstavivosť. Zámerná nejasnosť detailov príbehu, nevyhnutná pre správne fungovanie každého horroru, thrilleru, alebo akéhokoľvek diela, ktoré chce nechať čitateľa v napätí, vyvyšuje dielo na vyššiu spisovateľskú úroveň. V niekoľkých momentoch však autor zachádza priďaleko a zamlčiava zásadné informácie pre účel charakterizácie postáv.
Kreslo je autorský debut, a preto k nemu treba i tak pristupovať. Kniha má nedostatky a slabšie miesta, štylistického a logického charakteru, no nie je to nič čo by závažne narúšalo úroveň knihy. Tá je, znova vzhľadom na to, že ide o debut, celkovo na solídnej úrovni. Autor dobre pracuje s charakterizáciou postáv a dôveryhodne opisuje ich postupné zmeny. Kreslo je miestami celé ponorené do vlastných opisov prostredia, no vďaka ich lyrickému nádychu, a hlavne rozumnému dávkovaniu nepôsobia nudne, alebo prehnane. Najviac však kniha ťaží zo svojho zasadenia v 90. rokoch minulého storočia na Východné Slovensko a jasnou inšpiráciou Stephenom Kingom, ktorého štýl si Kreslo v rámci svojho rozsahového obmedzenia vedelo dôveryhodne adaptovať.
