Denník N

Životné prostredie v roku 2017. Kto je víťaz a kto porazený?

Nikto nebude popierať, že kvalita životného prostredia úzko ovplyvňuje aj kvalitu našich životov. Či už ide o stav vody, ktorú pijeme, vzduch, ktorý dýchame či pôdu, plody ktorej jeme. Napriek tomu má táto téma v spoločnosti nízku relevanciu, akoby sa nás ani netýkala. Opak je pravdou.

V roku 2016 sa však ľady trochu pohli a v spoločnosti silne rezonovali aj témy životného prostredia. Síce niekedy päť minút po dvanástej, no aj v tomto prípade platí lepšie neskoro ako nikdy. Kým niektorí kričali a upozorňovali na problém, aj keď nemuseli, iní trestuhodne mlčali práve vtedy, keď sa ich vyjadrenie čakalo. Kto si podľa mňa zaslúži cenu za environmentálny počin roka 2017 a kto naopak, anticenu?

Environmentálny počin roka: Občianska verejnosť za to, že povedala „My sme les“

Kde dlhodobo zlyhával štát, zakročila občianska spoločnosť. Téma klčovania a drancovania slovenských lesov trápila slovenskú verejnosť dlhšie. Už niekoľko rokov nám v priamom prenose mizli lesy pred očami a výhovorka, že za to môže tá či oná veterná smršť, už spôsobovala skôr pocit trápna. Internetom kolovali čoraz častejšie obrázky vyholených úbočí, kde kedysi býval hustý les. Nielen ochranári, ale aj občania boli nahnevaní, a právom.

Keď Fico zostavil svoju tretiu vládu, minister životného prostredia Lázslo Solymos i ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná sľubovali nový prístup k hospodáreniu v lesoch. Všetky plány a memorandá, žiaľ, ostali len na papieri a konkrétne kroky sa neprijali. Rezorty sa nevedeli dohodnúť ani na názve spoločnej dohody. Kým Matečná hovorila o Národnom memorande o lesoch, rezort životného prostredia o Národnej dohode o strome.

V druhej polovici roka 2017 však občianska iniciatíva My sme les dokázala to, čo ešte nikto iný. Zburcovala verejnú mienku a donútila lesníkov, vlastníkov lesa, ochranárov a napokon aj politikov, aby konečne zaujali stanoviská. Ako dlho potrvá, kým sa prijmú konkrétne kroky, nevieme. Kampaň My sme les však urobila veľmi dôležitý krok, aby sa na miznutie lesov konečne upriamila tak dôležitá pozornosť.

Čo by mali podľa mňa teraz rezorty urobiť? Ministerstvo pôdohospodárstva ako zriaďovateľ štátneho podniku Lesy SR by malo vydať pokyn na zmenu formy hospodárenia v chránených územiach, najlepšie formou výberkového hospodárenia. Postupne by tiež malo žiadať o úpravu hospodárskych plánov (PSL – program starostlivosti o les). Na druhej strane rezort životného prostredia svojou nečinnosťou v TANAPe umožňuje ďalšie šafárenie a kšeftovanie v chránenom území. Zrejme posledné stretnutie komisie pre zonáciu sa uskutočnilo v roku 2011. Vďaka kampani My sme les si verejnosť rozhýbanie ministerstiev v tejto záležitosti už ujsť nenechá.

Environmentálny zločin roka: Vláda za (ne)riešenie skládky vo Vrakuni

V roku 2017 vyvrela na povrch aj horúca téma skládky v bratislavskej Vrakuni. Toxíny zo zle zabezpečenej skládky sa už roky uvoľňujú do podzemných vôd Žitného ostrova a nikto nevie, aké to bude mať následky na kvalitu vody a zdravie miestnych obyvateľov. Nehovoriac o tom, že ide o najväčšiu zásobáreň pitnej vody v strednej Európe. V tomto prípade som environmentálnu anticenu udelila trom vládnym rezortom: Ministerstvu životného prostredie, zdravotníctva a pôdohospodárstva, ktoré si pred problémom naďalej zakrývajú oči napriek mediálnej spŕške, ktorú stará skládka spustila v máji.

Rezort životného prostredia sa naďalej vyhýba prijatiu najlepších dostupných metód na sanáciu skládky. Plánuje ju uzavrieť do betónovej kapsule; o tom, že aj tá bude priepustná, nepripúšťa diskusiu a iné riešenia bez odbornej diskusie odmieta. Rezort pôdohospodárstva a rezort zdravotníctva nechcú vidieť riziko toxického otrávenia rýb v Malom Dunaji a podzemnej vody v domových studniach. Všetky tri rezorty strkajú hlavu do piesku a aj napriek jasným faktom o opatreniach na zmiernenie rizík radšej mlčia.

Pre začiatok by stačilo si otvorene problém priznať a hovoriť o ňom. O tom, čo (ne)vyrieši kapsulácia a ako ochránime Žitný ostrov a jeho obyvateľov. Rovnako treba prestať so zahmlievaním a naopak začať s pravidelným a pravdivým informovaním obyvateľov, poľnohospodárov a verejnosti o kvalite a bezpečnej využiteľnosti podzemnej vody na Žitnom ostrove.

Verím, že spomenuté rezorty si vstúpia do svedomia a v roku 2018 tiež dostanú cenu. Tentokrát tu pozitívnu.

Teraz najčítanejšie

Anna Zemanová

Zelená čistej a zdravej krajine aj pre naše deti Poslankyňa NR SR, členka Výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie; tímlíderka pre životné prostredie strany SaS