BLOG
Zuzana Štelbaská
Zuzana Štelbaská
2 884

Mama, táto hra je šialená!

S deťmi sme vyskúšali novú slovenskú spoločenskú hru založenú na pohybe a dotykoch. Ako odvážni objavitelia alebo prevtelení za gorily sme sa predierali džungľou a plnili úlohy na kartách. Bolo to šialené a výnimočné z viacerých dôvodov.

Utŕžili sme pár modrín a v zápale hry občas niekto niekoho prikvačil, ale bolo to vyvážené smiechom, láskaním a povzbudzovaním k šibnutejším výkonom. Hru Odvážni objavitelia sme hrali v obývačke, postačí na ňu aj priemerne veľký priestor najväčšej panelákovej izby, ktorú máte k dispozícii, len treba pred tým poodsúvať nábytok. My sme boli traja, ja, osemročný syn a päťročná dcéra. Ide o hru s jednoduchým herným plánom, na ktorý budete ukladať obrázkové karty podľa príbehu, pre ktorý sa rozhodnete. Karty sú pevné a odolné, ilustrácie dynamické, veselé, takmer všetky majú oči, čo pomôže zaujať najmä menšie deti.

Začiatočníci majú k dispozícii tri vopred nachystané príbehy, podľa ktorých môžete hrať. Princíp je veľmi jednoduchý – najprv karty zoradíte do predpísaného poradia a potom už len čítate príbeh a ukladáte karty na hrací plán zároveň s plnením úloh. Rozoznať, čo je príbeh a čo úloha vám pomôžu ikonky vedľa textu a tiež písmo rozlíšené boldom. Neskôr, keď hru deti úplne pochopia, ju môžete rôzne variovať, napríklad ukladať karty ako chcete a vymýšľať si k nim vlastné príbehy. Úlohy sa dajú mierne obmieňať a vždy by sa mali končiť pri večernom táboráku, kedy sa všetci upokoja a porozprávajú si najsilnejšie momenty a zážitky.

S deťmi sme na prvý pokus hrali prvé dva príbehy a najmä ten, v ktorom sme sa prevtelili do goríl, zožal obrovský úspech. Už len to, že sme sa všetci traja po celý čas správali ako gorily, bolo dosť vtipné a úplne sme tomu prepadli. Váľali sme skaly, tancovali s domorodcami, lozili po sebe čoby slepé dážďovky, rozmotávali sme ostnaté konáre z rúk a nôh a všetko sa dialo v rýchlom tempe. Spotila som sa pritom ako somár, aj som híkala, nevediac, kde je hore a kde dole, keď ma moje nežné gorily ako peň pregúľali celou izbou, kým ma nezastavila stena.

Vrcholným číslom bolo šplhanie po strome. Sme rodina artisticky dosť podpriemerná, preto sa náš extrémny výkon neobišiel bez jačania: „Mama, táto hra je šialená!“ Päťročné fifipierko sa po mne naozaj raz – dva vyšplhalo ako opica, zato keď sa mi po chrbte driapal osemročný kôň, vedela som, že následky ponesiem ešte dva dni. Za to nadšenie to ale stálo!

Medzi moje najobľúbenejšie aktivity patrila obojstranná masáž nôh, ktorá je tiež súčasťou hry.

Aj toto je jedna z mojich obľúbených kariet – stolová hora, vždy predposledná v poradí, kedy si všetci majú sadnúť a pomaly dýchať, aby sa upokojili pred tým, než si pri táboráku povedia, z ktorých úloh si takmer prdli do gatí.

Odporúčaný vek hráčov je od troch rokov, ale najmenším zrejme pomôže, keď budú mať, okrem rodiča, príklad v staršom súrodencovi. Pohybové úlohy deti lepšie odkukajú jedno od druhého a zvýši sa tým aj šanca, že ich hra chytí (herný manuál obsahuje aj časté otázky k niektorým detským reakciám, od nezáujmu, cez nepochopenie úloh a podobne, aj s odporúčaním, ako sa zachovať). Odvážnych objaviteľov si deti nemôžu zahrať len tak, hneď a zaraz, samy. Aspoň nie zo začiatku a úprimne, malým by som ju vôbec nenechávala bez dozoru. Rodič je v nej potrebný ako rozprávač, úrazový kontrolór, tiež aby ustrážil, keby detské nadšenie prerastalo do násilia, ale najmä – rodič si túto hru s deťmi neuveriteľne užije a z veľkej časti je určená práve nám, zachmúreným mentorom zdemolovaným dennou rutinou.

Odvážnych objaviteľov zostavilo sedem nadšencov, všetko ľudia, ktorí spájajú svet dospelých a detí pohybom a hrami. Sú medzi nimi animátori, špeciálni pedagógovia, vychovávatelia, tréneri, dokonca zakladateľka prvej slovenskej cirkusovej školy. Vychádzali pritom z vývojovej motoriky podľa Vernonicy Sherborne, špeciálnej vývojovej pedagogičky,   ktorá vyučovala svoj systém cvikov založených na vzájomných dotykoch rodičov a (nielen postihnutých) detí po celom svete. Nápaditosť a výstavbu príbehov zvládli na výbornú. Deti majú pocit, že ide o bohapusté jašenie sa, ale je v tom omnoho viac. Dotýkate sa navzájom, držíte spolu a podporujete sa, tvoríte, učíte sa ohľaduplnosti, dovolíte im, aby vám doslova vyliezli až na hlavu, pričom vám musia bezhranične dôverovať a vy ich v žiadnom prípade nesklamete. Deti si to zapamätajú. Ideálny rodič sa ešte nenarodil, čím mám na mysli, že aj keď sa snažíte mať na nich dostatok času, vyvážiť dokonalú výchovu a robiť blbiny s hlbšou myšlienkou nemá každý v génoch. Na túto hru sa bude spomínať celý týždeň a vy pôjdete späť do rutiny s dobrým pocitom, že ste mohli s deťmi konečne vystrojiť niečo, čo bude obsahom ich príbehov, s ktorými sa budú chváliť.

Pozrite si stránku o hre Odvážni objavitelia.

Viac z mojej tvorby a recenzií si prečítate tu.

Môj fotoblog s detskými knihami nájdete tu.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Aj priestor pre blogerov Denníka N vznikol vďaka vám. Predplaťte si nás a podporte našu snahu o kvalitnú žurnalistiku.

Pridajte sa k predplatiteľom

Dnes na DenníkN.sk

Autorka a čitateľka kníh pre deti http://zuzanastelbaska.com

Blogy

|