Bitcoin – zrodenie monštra

Zdá sa, že kryptomeny a bitcoin ako prvá z nich sú nespochybniteľným fenoménom tejto doby. Veď samotný bitcoin za svojich 9 rokov existencie dokázal funkčnosť celého systému. Hodnota jedného bitcoinu narástla z pár centov na súčasnú hodnotu 14.000 až 16.000 eur. Bitcoin umožňuje realizáciu platieb rýchlo, anonymne, bezpečne a na prvý pohľad lacno. Mnohý zdôrazňujú jeho význam finančného aktíva pre uchovávanie, rezpektíve zhodnotenie hodnoty. Prirovnávajú ho k zlatu. Celý systém bitcoinu pritom nikto nevlastní, nikto ho nemôže ovládať a predsa prakticky dokonale funguje.

Každý týźdeň pribúdajú správy o narastajúcom využití bitcoinu, firmy príjmajú platby v bitcoine, niektoré dokonca vyplácajú svojich zamestnancov a dodávateľov v bitcoine. Ľudia kupujú či predávajú domy v bitcoine, vznikajú nové hedžové fondy zamerané na kryptomeny, známe burzy pridávajú produkty naviazané na bitcoin, bankové domy pridávajú investovanie do kryptomien do portfólia svojich obchodov. Významné osobnosti z technologického biznisu nešetria chválou Bill Gates „Bitcoin je lepší ako mena„ či Peter Thiel „Ľudia podceňujú potenciál bitcoinu„.

Celkovo sa zdá, že kryptomeny sú výborný nápad, zostanú tu a ak existuje nejaká pochybnosť tak len v otázke či si nájdu miesto popri konvenčných menách, alebo ich úplne nahradia.

Škodlivosť bitcoinu

V skutočnosti sa bitcoin a väčšina ďalších kryptomien stávajú v tejto chvíli škodlivým experimentom, ktorý by sme mali čo najskôr zastaviť alebo zásadne prerobiť. Výnimočná škodlivosť bitcoinu nespočíva v jeho anonymite, v bezpečnosti systému či v ohrození konvenčných mien ale v šialene veľkej spotrebe elektrickej energie potrebnej na fungovanie systému. Táto spotreba je neporovnateľná so žiadnym iným súčasným systémom spracovania transakcií v rovnakom objeme či rovnakou rýchlosťou. Len za posledné týždne akákoľvek bitcoin transakcia spotrebuje viac elektrickej energie ako bežná domácnosť za mesiac. Za predchádzajúci rok celý bitcoin spotreboval viac energie ako niektoré krajiny jednotlivo, napríklad Slovensko, Chorvátsko, Dánsko, Nigéria či Nepál.

Fungovanie bitcoinu a cena jednej transakcie

Aby sme pochopili, prečo sú bitcoin transakcie také drahé, musíme sa pozrieť na akom princípe bitcoin funguje. Vždy keď posielate bitcoin platbu, váš úmysel poslať bitcoiny – teda počet bitcoinov a adresu elektronickej peňaženky príjemcu zaregistrujú uzly bitcoin siete. Tie vašu transakciu spolu s ďalšími vložia do jedného bloku transakcií a tento blok uzamknú špeciálnym kódom. Tento kód sa nedá priamo vypočítať, dá sa iba uhádnuť obrovským počtom pokusov a omylov. Uzol siete, ktorý tento kód uhádne ako prvý, získa odmenu 12,5 nových bitcoinov. Týchto 12,5 bitcoinov spolu s poplatkom za transakciu zabezpečuje motiváciu prevádzkovať takéto uzly a tak funkčnosť celého systému. Tieto bitcoiny sú tiež novými bitcoinami, ktoré rozširujú celkovú zásobu bitcoinov a preto hovoríme aj o ťažení bitcoinu.

Transakcie zapísané v bloku a uzamknuté kódom sa považujú za platné, teda vykonané. Jeden blok obsahuje zhruba 2.000 až 2.500 transakcií a nový blok transakcií sa uzamkne zhruba každých 10 minút. Tieto čísla 12,5 bitcoinu, 10 minút, 2.000 transakcí v bloku a k tomu približná hodnota bitcoinu zhruba 14.000 eur sú kľúčové pre pochopenie problému. Znamenajú totiž, že každých 10 minút niekto dostane odmenu v hodnote cca. 12,5 x 14.000 = 175.000 eur alebo aj 25.200.000 eur denne. Jedna transakcia pritom stojí viac ako 87 eur.

Bitcoin a spotreba elektrickej energie

Systém bitcoinu ako aj systém rozdelenia odmien je v skutočnosti o niečo zložitejší a vďaka poplatkom za transakcie sú odmeny pre uzly siete bitcoin dokonca vyššie. (viac v poznámke pod článkom) Pre nás je však podstatná informácia, že cena jednej transakcie presahuje 87 eur a odmena vyplatená všetkým uzlom siete presahuje 25 miliónov eur denne. Jednotlivé uzly siete sú ziskové, keď ich náklady sú nižšie ako odmena ktorú dostanú. Z ekonómie tiež vieme, že vďaka dokonalej súťaži medzi jednotlivými uzlami siete sa prakticky celá odmena minie na náklady – teda na kúpu hardvéru a na kúpu elektrickej energie. Keďže hlavným nákladom je práve elektrická energia, znamená to, že hodnota energie, ktorá sa minie na realizáciu jednej transakcie sa blíži k 87 eurám, čo je približne mesačná spotreba elektrickej energie bežnej domácnosti. Sieť bitcoin tak každý deň ‚spáli‘ energiu v hodnote blížiacej sa k 25 miliónom eur.

Navyše bitcoin je len jednou z niekoľko tisíc kryptomien, ktorých vznik a systém bol inšpirovaný bitcoinom. Väčšina z nich funguje na rovnakom princípe. Síce sú tieto meny menšie, ich spoločná trhová hodnota je zhruba dvojnásobná ako trhová hodnota bitcoinu. To znamená, že prezentovaný problém môže byť až trojnásobný a hodnota elektrickej energie, ktorú kryptomeny každý deň ‚spália‘ sa môže blížiť k 75 miliónom eur.

To je obrovské množstvo energie a teda aj spotrebovaných fosílnych palív za minimálny alebo žiadny úžitok, ktorý ako ľudstvo z kryptomien máme. Len pre porovnanie, odhaduje sa, že VISA spracováva každú transakciu zhruba 20,000 krát lacnejšie. Nedáva to zmysel? Nedáva. Je to absurdné? Je. A nanešťastie je to dnešná realita.

Nadšenie na nesprávnom mieste

Šialená spotreba elektrickej energie kryptomenami sa stáva veľkým ekologickým problémom. Bitcoin už nie je záležitosťou pár nadšencov, čo pretaktováva svoje výkonné hráčské počítače a má vyššie účty za elekrinu. Bitcoin a ‚ťaženie‘ bitcoinov je dnes veľkým biznisom, kde firmy budujú obrovské výpočtové farmy priamo pri elektrárňach. Mnohé z týchto fariem sú mobilné a je možné ich relatívne lacno presunúť tam, kde im ponúknu najlepšiu cenu za elektrinu. Bežnými sa stávajú dohody na úrovni vlád, kde vláda firmám ponúka ‚voľné‘ energetické kapacity. Celý tento biznis je ťahaný najmä vysokou cenou kryptomien, ktorá je zase ťahaná najmä špekulatívnymi obchodmi, ktoré kalkulujú s ďalším rastom ceny a rýchlym ziskom.

Je zarážajúce, že v dobe keď ľudstvo stojí pred svojou asi najťažšou a najväčšou výzvou, ktorou je zvládnutie kopiacich sa ekologických problémov, sme sa ešte stále nepoučili natoľko, aby sme si nové technológie a riešenia vyberali disciplinovane a s ohľadom na životné prostredie. Natíska sa paralela s Veľkonočným ostrovom, ktorého populácia prepadla nákladnému budovaniu sôch, ktoré porušilo krehkú rovnováhu životného prostredia na ostrove a viedlo ku kolapsu spoločnosti spojeného s drastickým poklesom populácie, ľudožrútstvom a všeobecným úpadkom. Neargumentujem tu, že kvôli bitcoinu nám bezprostredne hrozí ľudožrútstvo. Poukazujem iba na fakt, že v dobe keď Parížska dohoda sa javí ako nedostatočná a navyše vratká, je dnešné nadšenie pre kryptomeny prinajlepšom pochybné a v horšom prípade nebezpečné.

Riziko celej situácie spočíva najmä v tom, že už zajtra môže byť neskoro naše vzplanutie pre kryptomeny zvrátiť. Majetok v kryptomenách je dnes približne 760 miliárd dolárov, veľa z neho je investovaných bežnými ľuďmi, ktorých láka vidina rozprávkového zbohatnutia prvých investorov. Mnohý do kryptomien investovali prostriedky získané cez bankové úvery. Kolaps hodnoty kryptomien by mohol potenciálne spustiť ďalšiu ekonomickú krízu akú spustila finančná kríza v roku 2008. A bola to finančná kríza v roku 2008, ktorá spopularizovala označenie ‚too big to fail‘, teda príliš veľký aby skrachoval. Toto označenie sa najmä politikmi často používa alibisticky, keď niečo zrušiť alebo nechať padnúť je síce správne, no nemajú na to odvahu. Bitcoin spolu s ostatnými kryptomenami môže už čoskoro byť príliš veľkým a príliš previazaným s konvenčným finančným svetom na to, aby sme našli odvahu ho jednoducho zastaviť.

Systém, ktorý nám požiera ohromné prostriedky, neprináša nič čo by zodpovedalo jeho nákladom a ktorý už možno čoskoro budeme mať strach zastaviť je monštrum.

Čo ďalej

Aby bolo úplne jasné, blockchain, technológia na ktorej je bitcoin postavený a ktorá vznikla ako súčasť bitcoinu je prevratnou technológiou. Bitcoin výborne poslúžil ako validácia tejto technológie a dokázal jej obrovský potenciál. Tento potenciál spočíva najmä v našej schopnosti zapísať záznamy, ktoré sú verejné, avšak nie je možné ich spätne zmeniť, sfalšovať a zduplikovať. Ak mám v svojej peňaženke jeden bitcoin, neexistuje spôsob ako ho viem zduplikovať na dva bitcoiny alebo ako viem vytvoriť nový falošný bitcoin.

Rovnako bitcoin ukázal veľký potenciál kryptomien. Avšak kryptomien, ktoré budú postavené inak a nebudú monštruóznym požieračom energie a veľkým ekologickým problémom. Koncepty takýchto kryptomien či už samotné kryptomeny postupne vznikajú. Navyše štáty by nemali stáť bokom a kryptomenám sa brániť, naopak by sa mali chytiť iniciatívy a postaviť vlastné kryptomeny, ktoré by vytlačili súčasné škodlivé kryptomeny a ktorých výhody by slúžili v prospech ich občanov.

Doplňujúce informácie

Plná odmena uzlov siete bitcoin

Odmena uzlov siete bitcoin vypočítaná v článku nie je celou odmenou. Každá transakcia môže navyše zahŕnať aj poplatok v ľubovolnej výške. Keďže 2.000 transakcí každých 10 minút vzhľadom na popularitu bitcoinu už nepostačuje, užívatelia musia platiť relatívne vysoký poplatok za zrealizovanie svojej transakcie. Poplatok opäť dostane ten uzol siete, ktorý ako prvý dokáže uzamknúť blok transakcií. Uzly siete bitcoin, tak samozrejme do bloku prednostne zahrnú tie transakcie, ktoré ponúkajú najvyší poplatok. Výška poplatku za jednu transakciu dnes dosahuje zhruba 25 eur. Celá odmena uzla siete bitcoin, ktorý ako prvý uzamkne daný blok tak dosiahne 175.000 eur + 25 x 2.000 eur = 225.000 eur. Denná odmena vyplatená uzlom siete je tak až 32.400.000 eur a jedna transakcia tak stojí závratných 112,5 eur.

Výpočty

Výpočty prezentované v tomto článku sú skôr logickou úvahou a odhadom ná zákalde niekoľkých známych a ľahko overiteľných vstupov. (pozri linky pod článkom) Nie su však dôkazom skutočnej spotreby elektrickej energie sieťou bitcoin. Tejto téme sa venuje niekoľko článkov, niektoré z nich sú vedecké a snažia sa odhadnúť spotrebu rôznymi prístupmi. Dôležité však je, že jednotlivé odhady sa zásadne nelíšia a záver zostáva rovnaký: spotreba elektrickej energie bitcoinom a väčšinou kryptomien je neporovnateľná so žiadnym iným súčasným systémom spracovania transakcí v rovnakom objeme či rovnakou rýchlosťou a je ekologickým problémom.

Pomer medzi nákladmi vynaloženými na kúpu hardvéru a nákladmi vynaloženými na elektrickú energiu nie je z pohľadu témy dôležitý. Každé euro vynaložené na kúpu hardvéru, ktorého jediné využitie je ‚ťaženie‘ kryptomien a ktorý je po troch či štyroch rokoch technologicky zastaraný a stáva sa elektronickým odpadom má rovnaký alebo horší ekologický dopad ako euro vynaložené na spotrebovanú energiu.

Niekoľko linkov

Dopĺňam zdroje pre tých, ktorých téma zaujala a niekoľko linkov, kde môžu nájsť podrobnejšie informácie:

Bitcoin (https://en.wikipedia.org/wiki/Bitcoin)

Blockchain (https://en.wikipedia.org/wiki/Bitcoin#Blockchain)

Prehliadač bitcoin blokov (https://blockexplorer.com/)
nájdate tu čas vygenerovania bloku, počet transakcí v blok, odmenu za vygenerovanie bloku, jednotlivé transakcie ako aj poplatok za transakciu

Vývoj priemernej ceny poplatku za bitcoin transakciu (https://bitinfocharts.com/comparison/bitcoin-transactionfees.html)

40 krajín z EU a Číny požiadalo o ťaženie bitcoinu v Rusku (https://news.bitcoin.com/companies-china-eu-mine-bitcoin-russia/)

Šialená spotreba energie bitcoinom vysvetlená (https://arstechnica.com/tech-policy/2017/12/bitcoins-insane-energy-consumption-explained/)

Bitcoin spotrebováva viac energie ako 159 individuálnych krajín (http://bigthink.com/strange-maps/bitcoin-consumes-more-energy-than-159-individual-countries)