Denník N

Americký štát s najväčšími príjmami

Pred 230 rokmi, 9. januára 1788, sa Connecticut stal piatym štátom federácie, ktorá dala základ USA.

Prvé lode, ktoré sa priplavili k týmto brehom amerického kontinentu, boli holandské. Za vzácnymi kožušinami sa Holanďania plavili proti toku rieky Connecticut a postavili pevnosť Huys de Goede Hoop – Dom nádeje – na mieste, kde dnes stoja domy hlavného mesta Hartford. Názov štátu pochádza z jazyka algonkijských indiánov, zo slova quonehtacut, a znamená dlhú prílivovú rieku. V roku 1662 sa stal Connecticut anglickou kráľovskou kolóniou. Jej obyvatelia sa aktívne zapojili do revolučného zápasu za oslobodenie spod britského koloniálneho jarma a v roku 1788 sa stali súčasťou USA. Na území Connecticutu sa formovali jednotky, ktorých cieľom bolo dostať pod kontrolu New York. Do občianskej vojny sa zapojilo okolo 55 000 mužov z Connecticutu, z nich viac ako 5 500 padlo, zomrelo na následky zranení alebo chorôb, alebo zahynulo v zajateckých táboroch.

Pôvodne poľnohospodárska krajina sa v prvej polovici 19. stor. menila na priemyselnú, k čomu prispela výstavba železničných tratí od roku 1839. V roku 1875 vybudovali v New Havene prvú telefónnu ústredňu na svete. Connecticut patril medzi štáty, ktoré výrazne zbohatli na 1. svetovej vojne dodávkami zbraní, keď sa angažovali najmä firmy Remington v Bridgeporte, Winchester v New Havene a Colt v Hartforde. Zo štátu odišlo na bojiská aj okolo 100 ponoriek, ktoré tu mali svoju základňu. V medzivojnovom období sa stala dominantnou výroba leteckých motorov, ktorých cena narástla počas ďalšej veľkej celosvetovej vojny. Samozrejme, ani v tom čase nezaháľali chýrne zbrojovky, ktoré produkovali aj tanky a vojnové vrtuľníky (Sikorsky), ponorky a člny.

Rozlohou 14 371 km2 patrí medzi najmenšie z amerických štátov, ale zaľudnením okolo 285 obyvateľov na km2 (vyše tri a pol milióna obyvateľov) mu patrí štvrté miesto a príjmami na jedného obyvateľa viac ako 61 000 dolárov ročne mu patrí dokonca prvé miesto. Spolu so svojimi, takisto rozlohou malými susedmi, štátmi Massachussetts a Rhode Island, tvorí historické srdce tzv. Nového Anglicka, čo dokresľuje aj krajina plná zelene, lúk, lesov, mestečiek a dedín, na ktorých vzhľade sa odráža pôvodná koloniálna architektúra a ktorých obyvatelia si zarábajú na živobytie v susednom New Yorku, citlivo si chrániac svoje životné prostredie, na ktoré má vplyv vlhké oceánske podnebie s horúcim a vlhkým letom a s miernymi zimami, kde je sneh zriedkavosťou, zato dážď pravidelnosťou.

Connecticutu sa hovorí „Ústavný štát“. Toto prímeno pochádza z roku 1959 a spája sa s koloniálnou ústavou z rokov 1638 – 39. Známy je však aj ako „Muškátový štát“, čo má takisto hlboké historické korene, keďže už od svojich počiatkov boli obyvatelia nielen usilovnými farmármi, ale aj námorníkmi, ktorí okrem iného dovážali muškátové oriešky – cenné korenie v 18. a 19. storočí. Aj preto sa obyvateľom hovorí okrem klasického Yankee aj Nutmegger.

V takomto prostredí sa darí lesom od pobrežných porastov s cyprusom Chamaecyparis thyoides až po horské lesy v severozápadnej časti štátu. Štátnou rastlinou je Kalmia latifolia, v horách, ktoré sú predsa len bohatšie na sneh, predovšetkým v štátom chránenom lese Pachaug, je typický Rhododendron maximum. Do štátu zasahuje aj areál kaktusu Opuntia humifusa, ktorý sa uchytil na piesočnatom pobreží.

Connecticut je rodiskom mnohých významných osobností a pre ďalšie sa stal domovom. S mestečkom Greenwich sa spájajú rodové korene Bushovcov, z ktorej vyšli dvaja americkí prezidenti (mladší z nich sa však narodil 6. júla 1946 už v New Havene). K rodákom patrí napríklad Charles Dow, zakladateľ The Wall Street Journalu, v umeleckom svete sa preslávili súrodenci Richard a Karen Carpenetovci, rodáci z New Havenu, jedna z najväčších hviezd Hollywoodu Katharine Hepburnová (* 12. mája 1907 – † 29. júna 2003) a nemenej úspešná Meryl Streepová (* 22. júna 1949).

Najväčším mestom štátu Connecticut je Bridgeport s takmer 150 000 obyvateľmi. Prví európski osadníci sa tu objavili v roku 1644, keď vyhnali pôvodné indiánske obyvateľstvo a vyhradili preň rezerváciu, ktorá zanikla vymretím alebo vysťahovaním v roku 1802. Mesto sa nachádza asi 60 km od centra New Yorku. Obyvatelia boli chýrni obchodníci, ktorí zásobovali vzácnym tovarom, privážaným zaoceánskymi loďami, blízky New York, ale i Baltimore alebo Boston. Tento námorný obchod zanikol okolo roku 1840, no to už bol Bridgeport spojený železnicou s New Yorkom a odvtedy sa Bridgeport rozvíjal ako priemyselné centrum, v ktorom dominovalo spracovanie zlata a strojárstvo (zbrane, autá, písacie stroje, fonografy…). S rozvojom súvisí aj príchod nových prisťahovalcov, vrátane Slovákov. V 70. a 80. rokoch minulého storočia prišlo k reštrukturalizácii priemyslu, čo znamenalo zvýšenie nezamestnanosti, k čomu sa pridalo aj zlé hospodárenie mesta, kvôli čomu sa jeho predstavitelia dostali pred súd. K novému rozvoju dochádza po roku 2009, keď mestská rada schválila nový územný plán rozvoja. Bridgeport prezývajú The Park City. Prvý verejný park v ňom zriadili v roku 1806, ďalší sa spája s menom zakladateľa cirkusu Phineom Taylorom Barnumom, ktorý bol rodákom z Connecticutu (* 5. júla 1810, Bethel), a ktorý zomrel v Bridgeporte 7. apríla 1891. Históriu tohto svetoznámeho cirkusu približuje múzeum. Návštevnosti sa teší aj múzeum a planetárium Discovery.

New Haven malo podľa sčítania v roku 2012 130 741 obyvateľov, no celú metropolitnú oblasť obýva viac ako 860 tisíc ľudí. Zrod mesta sa spája s príchodom anglických puritánov v roku 1638, hoci už 24 rokov predtým tu pristáli lode holandského moreplavca Adriaena Blocka. Je sídlom uznávanej Yalskej univerzity, založenej v roku 1716. Dnešný názov dostala o dva roky neskôr na počesť bohatého obchodníka a bývalého guvernéra indického mesta Madrás Elihu Yaleho. V rokoch 1701 až 1873 bol New Haven hlavným mestom štátu. Na začiatku 19. stor. tu pôsobil Eli Whitney, ktorý sa preslávil konštrukciou moderných strojov na spracovanie bavlny. Zomrel v New Havene 8. januára 1825 a v jeho továrni je dnes vyhľadávané múzeum. V tejto továrni zriadil v roku 1836 Samuel Colt výrobu automatických revolverov, ktorými vraj „zrovnoprávnil ľud Ameriky“. V roku 1878 zriadili v meste prvú telefónnu ústredňu na svete a zároveň vydali prvý telefónny zoznam. Počet obyvateľov narástol počas oboch svetových vojen, keď sa doňho nasťahovali mnohí Portoričania a Afroameričania z juhu USA. Za pozornosť stojí, že miestny cukrár George C. Smith vyrobil v roku 1892 prvé lízanky a o osem rokov neskôr sa vraj práve tu zrodil prvý hamburger.

Nad 120 000 obyvateľov má Stamford, súčasť širšej metropolitnej oblasti New Yorku. Názov mu dali prisťahovalci z rovnomenného anglického mesta. V roku 1692 sa neslávne zapísalo v honbe za čarodejnicami. Počet obyvateľov sa zvyšoval sťahovaním ľudí z preľudneného New Yorku. V roku 1893 sa stal Stamford mestom.

Hlavné mesto Hartford sa nachádza vo vnútrozemí. Miestne múzeum uchováva hmotné pamiatky na prezidenta Abrahama Lincolna – písací stôl, pušky a revolvery. Žili tu dvaja významní spisovatelia: Harriet Beecher Stoweová (* 14. júna 1811, Lichfield, Connecticut – † 1. júla 1896, Hartford) – autorka Chalúpky strýčka Toma – a Mark Twain, ktorý tu prežil celé dve desaťročia a tu sa zrodilo aj jedno z jeho najznámejších diel – Dobrodružstvá Hucklebberyho Finna. Twain vnímal Hartford ako najkrajšie mesto, v ktorom býval a v ktorom má dnes samozrejme múzeum. Rozvoj mesta v 19. stor. sa spája so Samuelom Coltom, ktorý tu v roku 1855 otvoril svoju najväčšiu zbrojársku fabriku. Vďaka montážnej linke, ktorú od neho odkukal Ford, vyrobil za štvrťstoročie vyše 400 000 revolverov. Podľa sčítania v roku 2010 malo 124 775 obyvateľov. Známe je ako jedno z najväčších poisťovacích centier na svete. Obyvatelia čítajú najstarší nepretržite vydávaný denník The Hartford Courant.

Vyše 100 tisíc obyvateľov má aj mesto Waterbury na rieke Naugatuck 45 km juhozápadne od Hartfordu a len 90 minút jazdy po diaľnici od New Yorku. V prvej polovici minulého storočia sa v ňom rozvíjal strojársky priemysel so zameraním na využitie mosadze, čo sa odrazilo na jeho prezývke The Brass City. Prví osídlenci mali najväčší problém s vodami rieky, ktoré sa často vyliali do širokého okolia. Na druhej strane bola rieka významným zdrojom energie. V polovici 19. stor. sa preslávilo aj výrobou vreckových hodiniek značky Ingersoll, ktorých sa tu vyrobilo okolo 5 miliónov.

 

Foto: net

Teraz najčítanejšie