Peru: Keď sa prezidentovi dáva milosť

Sú to dva príbehy.

V osemdesiatych rokoch a na začiatku deväťdesiatych rokov bolo Peru v chaose. Teroristická organizácia Sendero Luminoso – Svetlý Chodník bola veľmi silná. Ovládala veľkú časť krajiny. Na dedinách robila verejné popravy „kolaborantov“ a v Lime často nechávala vybuchnúť bomby na elektrických  vežiach a nechávala hlavné mesto na niekoľko hodín bez elektriny. V tom období, členovia Sendera Luminosa, hádzali bomby do verejných budov a do bánk, občas trafili civilné obyvateľstvo. Inokedy prepadávali menšie policajné stanice. V Peru v tom čase vládol prezident Alan Garcia, ktorý si nevedel dať rady, a ktorý priviedol krajinu k najväčšej ekonomickej kríze. Verejné univerzity patrili teroristom, často sa tam stretávali. V krajine platilo stanné právo, o desiatej večer všetci museli byť doma. Ulice strážili vojaci. Moji rovesníci emigrovali kam sa dalo. Krajina nemala budúcnosť.

V roku 1990 vyhral prezidentské voľby v Peru Alberto Fujimori, syn japonských prisťahovalcov. Fujimori začal tvrdo bojovať proti teroristom. Lepšie ozbrojil policajtov, ktorí dostali aj špeciálny výcvik. Vytvoril čierne komandá, ktoré na dedinách popravovali „kolaborantov“. Pri odsúdení Fijimorimu dokázali, že dal rozkaz, aby na univerzite uniesli skupinu študentov a učiteľa, ktorí patrili do civilnej časti Sendera Luminosa. Všetkých popravili a pochovali na púšti. Inokedy počas krstín synovca jedného z lídrov Sendera, komando prišlo na oslavu a zabilo všetkých účastníkov vrátane detí. Toto sú len dva príklady.

Na politickej rovine začal parlament bojovať proti prezidentovi, no ten ho dal zavrieť a vyhlásil nové parlamentské voľby. Zmenil ústavu, aby mohol byť znovuzvolený. Vládol 10 rokov, na začiatku mal obrovskú podporu, ale neskôr opadla. Vtedy si začal kupovať poslancov, hercov a novinárov prostredníctvom tajnej služby. Všetko tajne nahrávali na videokazety. Neskôr sa tieto kazety dostali k novinárom. Fujimori zbalil všetku hotovosť čo mohol a odletel do Japonska, tam sa nejaký čas zdržiaval a raz dokonca kandidoval za senátora Japonska. Pre politicky nátlak Peru, mu Japonsko povedalo, že musí odísť z krajiny a on odišiel do Chile, ktoré nemalo podpísanú zmluvu o odovzdávaní zločincov s Peru, ale Chile ho odovzdalo našej justícii. Fujimori bol odsúdený na doživotie.

Druhý príbeh sa volá Odebrecht. Bola to najväčšia stavebná firma v Brazílii a celej Južnej Amerike. Zázračne vyhrala obrovský počet štátnych zákaziek, napríklad v Peru vyhrala stavbu metra v Lime a 5000 km diaľnice Interoceanica, ktorá spojila Atlantický oceán v Brazílií s Tichým oceánom v Peru. Neskôr sa zistilo, že firma mala vytvorený fond na podplácanie politikov na najvyšších úrovniach. V korupčných kauzách sú namočení prezidenti a vysokí politici skoro  každej krajiny Južnej Ameriky. V Peru je vo väzení jeden prezident, druhý je na úteku, tretí hovorí, že on nič nevie, ale pre istotu sa presťahoval do Francúzka. To nehovorí nič dobré o našich politikoch, ale naopak o zásluhách našej justície. Nedávno sa zistilo, že Odebrecht platila aj firme súčasného prezidenta Kuzcinského za konzultácie, keď on bol ministrom financií. Zatiaľ mu nedokázali korupciu, ale to stačilo, aby ho parlament, ktorý je ovládaný stranou bývalého prezidenta Fujimoriho chcel odvolať za morálnu nespôsobilosť. Zdalo sa, že ho odvolajú, ale keď mali poslanci hlasovať, senátor Fujimori (syn bývalého prezidenta) a skupina okolo neho hlasovali proti. O par dní neskôr Alberto Fujimori dostal milosť s humanitárnych dôvodov. Bol v úbohom stave prenesený na ARO do nemocnice, z kade sa vďaka výnimočnosti peruánskeho zdravotníctva po pár dňoch vrátil „po svojich“ do svojho sídla.

Dnes milióny Peruáncov, ktorí neveria v zázraky, protestujú v uliciach.

Heslo je: El indulto es un insulto. Milosť je urážka.