Zabehol dva maratóny a stal sa olympijským víťazom

Pochádzal z mestečka Marousi neďaleko Atén. Priniesol do rodiny šťastie, keďže po štyroch dcérach sa rodičia mohli tešiť zo syna. Už od detstva musel pomáhať otcovi, ktorý – aby uživil rodinu – si okrem obrábania skromných políčok privyrábal vozením vody do Atén. Nečudo, že na školu nemal veľa času. Okrem iného robil aj poslíčka a vtedy si ho všimol major s ťažko vysloviteľným menom Papadiamantopoulos. Ako vojaka ho vzal do svojho útvaru a umožnil mu atletický tréning. V kvalifikačnom behu ho síce sklamal, keď z 19 účastníkov skončil tretí od konca. Napriek tomu major ako člen organizačného výboru 1. olympijských hier nestratil k Luisovi dôveru a zariadil, aby sa mohol postaviť na štart maratónskeho behu.

Jeho deň D prišiel 10. apríla 1896, keď pri dedine Marathón odštartovali jednu z najnáročnejších atletických disciplín. Celkom bolo na štarte 17 vytrvalcov z piatich krajín, z nich až 13 reprezentovalo usporiadateľskú krajinu Grécko. Niektorí z nich mali už medaily z kratších behov, ale za najväčšieho favorita považovali Austrálčana Edwina Flacka, víťaza v behu na 800 i 1 500 m. Štartérom nebol nik iný ako spomínaný major Papadiamantopoulos. Vyše 40 km dlhá trať viedla prašnými cestami a najväčší adepti na víťazstvo sa usadili od začiatku na čele. Spyridon Luis sa nenechal strhnúť vysokým tempom, postupne sa však prepracovával dopredu a údajne si dovolil aj doping – pohár vína v krčmičke pri ceste. Favoriti jeden po druhom odpadávali a na 37. kilometri už kraľoval Spyridon Luis, ktorého sa snažil dobehnúť jeho krajan Charilaos Vasilakos. Za nadšenia 60 000 divákov dobehol na štadión ako prvý Luis, na ktorého v bráne borcov čakali princ Konstantin a jeho brat Juraj a spolu s Luisom zabehli posledné metre po atletickej dráhe.  Čas víťaza 2:58:50 by dnes síce nestačil na popredné umiestnenie, no v tom čase a v tých podmienkach bol pozoruhodný a predovšetkým víťazný. Tak sa Spyridon Luis navždy zapísal do športovej, atletickej a olympijskej histórie.

V cieli oslavovalo jeho víťazstvo okolo 60 000 divákov.

Samozrejme, že sa stal národným hrdinom. Dostal množstvo cien, medzi ktorými boli hodinky, ale aj doživotné bezplatná služba u holiča. Jeden zo sponzorov olympiády, bankár Averof, mu dokonca ponúkol milión drachiem a dcéru za ženu. Túto cenu však musel odmietnuť. Doma naňho čakala manželka a dve deti.

Luis počas svojho života zabehol len dva maratóny – kvalifikačný a olympijský. Do konca života dostával skromnú rentu, no prišli naňho aj ťažké chvíle, keď ho v roku 1925 obvinili z falšovania úradných dokumentov a vyše roka sa díval na svet spoza mreží. Žil utiahnuto vo svojom rodnom mestečku a na verejnosti sa naposledy objavil v roku 1936 na olympiáde v Berlíne ako vlajkonosič gréckej výpravy. Zomrel 26. marca 1940. Jeho hrob zdobí mramorový náhrobok s piatimi olympijskými kruhmi. Nuž a Gréci si na podobný úspech museli počkať takmer celé storočie. Až v roku 1992 sa stal nečakaným olympijským víťazom v behu na 100 m cez prekážky Paraskevi Patoulidou.

Na berlínskej olympiáde v roku 1936 ho pozdravil sám führer.

Spyridon Luis na dvojeurovej minci

Foto: Wikipedia a WorldPress.