Stádo oviec voľby nerozhodne. My áno !

Vírus rezignácie, apatie …  Prečo mu však dovolíme, aby silnel ? Prečo začína väčšinovo prevládať názor, že zmena je prakticky  nemožná ? Prečo majú ľudia tendenciu veriť tvrdeniam,  že sa nič nedá robiť, že jednotlivec sám nič nezmení ? Prečo v debatách počuť tak často tvrdenie, že ONI si  aj tak rozhodnú  po svojom. Je to tak ?

           Ak ste rezignovali na seba, nerezignujte na spoločnosť.

Rezignácia je to, čo neprospieva. Bolo by žiadúce, aby nikto, ani tí, čo rezignovali na svoj vlastný život ( vyplakávajúci doma nad svojim nešťastným osudom), nerezignoval na spoločnosť. To, že rezignovali na svoj život je síce smutné, ale je to ich vec. Rezignáciou na spoločnosť však ohrozia budúcnosť svojich detí, pre ktoré,  podľa vlastných slov v živote tak veľa urobili.

Určite každý uzná, že rezignácia nie je to, čo by sme, ako  rodičia, radi  videli u svojich detí.  Nie je však ich  správanie našim zrkadlom ? Neukazujeme im práve toto ?  Alebo naopak  nepodnecujeme ich svojimi vyjadreniami k extrémizmu ? Nevplývame takto napríklad na podstatnú skupinu prvovoličov ?

            Dá sa inak ?

Dá ! Stačia zdanlivo jednoduché maličkosti. Stačí naučiť ich ( sa ? ) také samozrejmosti ako : počúvať, selektovať podstatu  a používať zdravý sedliacky rozum, určite v každom z nás aspoň kúsok z neho zostalo. Neučme ich rezignácii, generalizovaniu, apatii a arogancii, ale skúsme ich naučiť  dávať a prijímať argumenty.  Neučme ich  nadávať na tú či onú sociálnu ( či inú ) skupinu a tvrdiť, že na nich treba malý dvor a veľký bič, ale poskytnime im dostatočný priestor a informácie, aby si vyformovali vlastný názor. Dajme im šancu, aby našli vlastné riešenie, vo všetkom.  Nevnucujme im svoj názor, naše  deti si to nezaslúžia. Zaslúžia  si mať vlastný názor, lebo keď preberú názor bez toho, aby sa s ním stotožnili   môžu dospieť k rezignácii ako ten, kto im ten názor vnútil.  To čo v nich, možno aj nevedomky zasejeme, sa im raz môže škaredo vrátiť.

            ONI nie sú ! 

Prečo deti v slovenských dedinách a mestách musia takmer denne  počúvať, že ONI ( tajomní oni)  záhadná nedefinovaná skupina rozhoduje ? Prečo tak často v slovenských domácnostiach počuť, že ONI  to vedia lepšie, ONI už rozhodli, ONI si to aj tak spravia po svojom ?  Prečo nikto konkrétny ?  Možno preto, že  ONI neexistujú !   Do čerta s nimi. Žiadni ONI nie sú. SOM tu JA, SI tu TY a SME tu MY.  Ľudské bytosti  disponujúce schopnosťou myslieť.  Ľudia s názorom. Akceptujem, že v dnešnej spoločnosti  tvoria ľudia s  názorom menšinu, ale to neznamená, že sa táto menšina nie je podstatná.

        Menšina rozhodne.   

Práve táto menšina, disponujúca vlastným názorom bude v blízkej budúcnosti pre Slovensko rozhodujúca.  Táto menšina rozhodne o tom, či ďalšia cesta bude pre Slovensko znamenať vzostup alebo pád.  Práve táto menšina bude tým rozhodujúcim  jazýčkom. Paradoxné je, že možno rozhodne  viac tým čo neurobí, ako tým čo urobí.

Skupina ľudí, ktorá zostala imúnna  voči masírovaniu zo strán či médií. Skupina ľudí, ktorá disponuje svojim vlastným názorom na základe toho, čo videla, počula, zažila.  Je to skupina ľudí, ktorá bez ohľadu na stupeň  inteligencie a úroveň vzdelania používa zdravý sedliacky rozum,  vie si  spočítať dve a dve a ktorej členovia  neveria, že  slnko je stredobodom vesmíru, nech už to tvrdí ktokoľvek.

       Dokážeme  motivovať ?

V budúcoročných parlamentných voľbách nebude prioritne podstatný väčšinový názor spoločnosti v deň ich konania. Budúcnosť Slovenska bude závisieť od tohto, či niekto dokáže dostatočne motivovať a mobilizovať práve  túto skupinu voličov s názorom.

Je na nás všetkých, čo si myslíme, že človek, občan môže  svojim pričinením niečo zmeniť, aby sme práve týmto vírusom možnosti zmeny nakazili svoje okolie.  Presvedčme ľudí, že nie je dôvod rezignovať, že žiadna rezignácia ešte neposunula žiadnu spoločnosť vpred.

        Ovečky čo nepočujú, nevidia. Škoda. 

Ovečky v stáde so sklonenými hlavami asi nebude možné presvedčiť. Klapky, ktoré si dlhé roky svojim postojom k vlastnému životu ( svojou nečinnosťou ) za pomoci médií ( bohatí a mocní rozhodujú )  im nezakryli len oči, ale aj uši a ústa.  Na Slovensku bohužiaľ vyrástla početná skupina ľudí, ktorí nechcú počuť, nechcú vidieť a chcú mlčať. Veď načo by hovorili, keď ONI všetko zariadia. Žiadni ONI NIE SÚ, sme tu len MY.

Dúfajme, že väčšina ľudí s názorom, ľudí  čo vidia, počujú  a  počúvajú nenechá rozhodovanie na NICH (napríklad na ovečky hlasujúce ako palec káže  )   a   parlamentných volieb sa zúčastní. A možno aj mnoho z tých, čo vidia a počujú a z rôznych dôvodov  sa boja hovoriť nahlas sa  rozhodne a pôjde. Čo, to už nechajme na nich.

Rezignované  stádo už, bohužiaľ  nikto nepresvedčí, že možno veci zmeniť

Stádo bez názoru nikdy nepochopí ( nechce pochopiť ) kde je sever.

Apatické  stádo nepočúva žiadne argumenty.

Konšpiračné stádo stále verí, že to všetko  riadia ONI.

Našťastie je dosť ľudí, ktorí nie sú stádom, ale  jedinečnými osobnosťami s vlastným názorom.

Podstatné však je, aby sa podstatná časť spoločnosti  v rozhodujúcich chvíľach nezachovala  ako stádo.

Veď sme to už neraz ( niekedy možno nečakane ) dokázali.

Tak prečo nie teraz ?