Denník N

Danica Jurčáková: Pohľad na konferenciu Žijem vedu naživo z publika

Boli ste na konferencii Žijem vedu naživo? Ja áno! Spravili ste dobre, ak ani vás neodradil predvianočný dopravný chaos v Bratislave a prišli ste tiež, bolo tam totiž kopec inšpiratívnych ľudí – zo Slovenska.

Ak ste náhodu nevideli ani live stream, záznam si môžete pozrieť tu. V skratke. Uvidíte úspešných vedcov, ktorí hovoria nielen o sebe – Pavol Čekan vyzdvihol potrebu dlhodobej vízie vedy, Milan Vrábel predstavil model podpory pre mladých vedcov, ktorý v Čechách funguje a u nás chýba. Tibor Lieskovský ako geodet v archeologickom výskume ukázal príklad úspešnej a tak potrebnej multidisciplinárnej spolupráce a zároveň vyvolal otázku (nie len vo mne, ale aj v publiku) – prečo sa o práci vedcov tak málo vie? Je odpoveď, že spoločnosť je ľahostajná, postačujúca? Ak viete o slovenskej archeológii tak málo ako ja, 5-dielny dokument z archívu RTVS si môžete pozrieť tu. V poslednej prednáške Miloslav Bahna ukázal v grafoch a číslach, že slovenská veda je v rámci EÚ na chvoste – a v ukazovateľoch môžeme len tak preberať! Fakty sú fakty. Ak chceme niečo zmeniť, musíme vidieť veci tak, ako sú. Výborná prednáška!

Musím priznať, že z panelovej diskusie som bola sklamaná. Zdalo sa mi, že sme príliš rýchlo skĺzli k negatívnemu tónu a pasívnemu sťažovaniu sa. A to aj napriek tomu, že otázky do diskusie boli naformulované pozitívne a podnecovali proaktívny prístup (ako môžu vedci pôsobiaci v zahraničí pomôcť zlepšiť stav vedy/ prispieť k riešeniu výziev, pred ktorými stojí veda na Slovensku). S odstupom času však diskusiu hodnotím kladne. Hlavným otázkam sme sa síce venovali len okrajovo, veľa ľudí však pomenovalo, čo im vadí. A na tom sa dá začať stavať.

Veľa spomenutých problémov si vyžaduje systémové zmeny (podfinancovanie vedy, hodnotenie a rozdeľovanie grantov, hodnotenie kvality vedeckých tímov, spolupráca so súkromným sektorom). Je však podpora zmien vo vede vítaná medzi vedcami samotnými? V publiku som medzi mladými či neznámymi tvárami hľadala známych slovenských vedcov a bola som veľmi rada, keď som videla docentku Mikušovú, profesora Tomášku a profesora Kováča. Som si istá, že ich bolo viac, ale pre mňa boli tváre učiteľov, ktorých si vážim, dôležitým signálom. Podpora zo strany úspešných vedcov etablovaných na Slovensku je pre zmeny nesmierne dôležitá. Je však cieľom Žijem vedu púšťať sa do systémových zmien? A má na to chuť a kapacity? Myslím si, že Žijem vedu si svojou činnosťou doteraz získalo priazeň a mnohých (pasívnejších či aktívnejších) podporovateľov. Bola by škoda tento potenciál nevyužiť, ale späť ku konferencii.

Ani po organizačnej stránke nebolo všetko ružové – prednášky a diskusie po nich sa predlžovali, čo pôsobilo neprofesionálne (profesionálni organizátori to síce neboli, ale aj tak!), prestávky na občerstvenie boli príliš časté, moderátor diskusie roztržitý a menovka sa mi stále odliepala. Sú to dôležité negatíva? Až tak nie! Omnoho väčšia chyba bola prezentácia konferencie navonok. Organizátori si to však sami priznali a poučili sa z vlastných chýb, čo sa mi zdá omnoho dôležitejšie. Práve preto si iniciatívu a tím Žijem vedu vážim. Nepotrebujeme byť perfektní hneď, tu a teraz, potrebujeme byť otvorení tomu, že robíme chyby, priznať si to, poučiť sa a zlepšovať sa – len to je cesta, ak chceme na niečom pracovať dlhodobo. O to viac potrebujeme tieto vlastnosti ak si hovoríme vedci! Konferencia bola výborný začiatok, ale poďme ďalej a hlbšie….

 

Text, ilustrácia a fotografia: Danica Jurčáková

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Žijemvedu.sk

Sme apolitická platforma, ktorá chce spájať slovenských vedcov doma a v zahraničí a realizujeme iniciatívu "Nie je nám to ukradnuté!"