Denník N

Ako nám Greenway vzal 300 eur, ale auto nám musela nabiť mama cez predlžovák

Sieť nabíjacích staníc elektromobilov od firmy Greenway je obrovský amatérsky UX fail.

Doprava nie je zlá reštaurácia, z ktorej sa dá odísť a už sa nikdy nevrátiť. Na dopravu sa spoliehate pri vašom dennom pláne a akákoľvek odchýlka môže odštartovať sériu problémov a komplikácií. Ľudia cestujú na objednané vyšetrenie do nemocnice, na súd, do školy na skúšku, do práce na dôležitú poradu.

No štátne železnice nie sú jediné, ktoré to nechápu.

V našom prípade to nemalo prečo vyzerať ako problém, jednoducho bolo potrebné pred cestou nabiť požičané elektroauto a v piešťanskom Auparku je nabíjacia stanica od Greenway. Nenabili sme.

Obsluha staníc od tejto firmy je ukážkovým príkladom, ako nemá vyzerať užívateľské rozhranie a služby zákazníkom. Byť architektom tohto systému, ktorý podporila svojimi peniazmi aj EÚ, je podobná hanba ako tvoriť niektoré naše štátne IT projekty.

Registruj sa bez registrácie

Nabíjačka primárne preferuje akýchsi registrovaných zákazníkov s kartou. Pretože plastových vernostných kartičiek nikdy nie je v peňaženke dosť, jednu pridáva aj Greenway.

Objavujeme možnosť „Pay as you go“ určenú neregistrovaným zákazníkov. Byť neregistrovaným zákazníkom ale v ponímaní Greenway znamená zadať meno, priezvisko, e-mail a dvakrát zopakovať heslo. To musí obsahovať aspoň jedno číslo, šesť znakov, jedno malé a jedno veľké písmeno.

Logicky pri tom nesedíte v pohodlí domova, ale stojíte v otvorenom parkovacom dome pri teplote 0 stupňov. Pri prvom pokuse o prekonanie katastrofálneho webového rozhrania suverénne vyhlásite, že musí existovať aj aplikácia. Neexistuje.

Tak v garáži čakáte na potvrdzujúci e-mail, aby ste sa na stránke Greenway konečne prihlásili. Ako neregistrovaný zákazník.

Po prihlásení môžete skrehnutými prstami na Google mape nájsť vašu stanicu, lebo dať pod seba zoznam 22 miest by bolo asi príliš málo zaujímavé.

Nasleduje výber z troch dostupných konektorov. Ako človek 21. storočia a nadšenec technológií ste predtým len márne predpokladali, že svet sa od čias scart káblov poučil a predsa len niekam posunul.

Po výbere správneho konektora (jeden typ samozrejme máva na odlišných staniciach aj rôzne názvy) a dĺžky nabíjania sa dostávame k platbe, čo znamená vytiahnuť z peňaženky kreditku a vypisovať. Dvakrát platba zamrzla, na tretíkrát prešla.

Depozit, čo nedáva zmysel

Nabíjačka ožije, inicializuje auto a potom vypíše error. Neskôr pýta kartu alebo nejaký kód. Aký, to netuší nikto.

Skúsili sme to ešte dvakrát, ale výsledok bol rovnaký. SMS-kou však prichádza potvrdenie o platbe – 100 eur. Depozit za tankovanie? Pri výbere presnej dĺžky nabíjania do konkrétnej hodiny s presnou minútovou tarifou, po ktorej jednoducho stroj prestane dávať elektrinu, musí 100-eurový depozit predsa každému znieť ako nezmysel.

V cenníku Greenway sa potom takáto položka nachádza ešte dvakrát, raz ako pokuta za zneužitie služieb, potom ako poplatok za odtiahnutie.

Čo na tom, že zneužití – a to hneď trikrát – sa cítime akurát tak my, a auto je taktiež neodtiahnuté. Na hotline sme sa ani na viac pokusov nedovolali, tak už len nadávame.

Auto sme na poslednú šťavu odviezli pred dom, natiahli z obývačky predlžovák a nechali pomaly nabíjať. Dnešný plán treba upraviť.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Andrej Sarvaš

Od roku 2010 pracoval ako webový editor v SME. Neskôr prešiel na pozíciu senior editora so zameraním na platený obsah. V Denníku N má na starosti online editovanie a vývoj webu. V roku 2014 získal novinársku cenu v kategórii inovatívnej online žurnalistiky. Pracuje aj na projekte Čierne diery.