Denník N

Čo ak zomiera?!

Ako sa zachovať v neľahkej chvíli.

Asi každý z nás už zažil situáciu keď bol niekto blízky v nemocnici v zlom stave, keď sme si neboli istý, či z tej nemocnnice esťe pôjde po svojich. Keď sme nevedeli, či ten či onen rozhovor nebol ten posledný alebo keď len veľmi dúfame, že nebol.

Čo v takejto situácií robiť? Ako sa zachovať? A ako ako možme vlastne vedieť čo je správne? Myslím, že každý jeden človek by mal robiť to čo cíti a hlavne nenechávať všetko na poslednú chvíľu. Radšej teda pôjdem do nemocnice za otcom, ktorý je už starý a možno nie úplne pri zmysloch aj keď ma to bude niečo stáť, či navštívim kamaráta po nehode. Aj v tejto situácií treba myslieť dopredu. Aby sme neskôr neoľutovali svoje správanie, aby sme si nepovedali že sme tam mohli byť. Aby nás celý život nehrýzlo svedomie, že aj keď sme si nevedeli nájsť čas predtým, nešli sme ani naposledy.

Keď už nie pre toho dotyčného človeka tak pre seba samého. Ja síce jeho zdrav nezmením a chvíľa to veru bude neľahká, no bol som tam a to bolo to najviac, čo som urobiť mohol.

Človek ktorý očakáva smrť (či už je to tak alebo nie) musí byť hrozne vystrašený. Strach z neznámeho a strach z bolesti je v ľudskej podstate. Bojíme sa keď ideme do nového zamestnania, skladáme skúšky, či uskutočnujeme veľké životné kroky a padne nám dobre keď je niekto s nami a stojí pri nás. V tejto situácií, keď človek vie, že cesty späť niet, že život ako ho poznáme už nebude existovať a hlavne, že pri nás nikto nebude, to musí byť ozajstný strach. Kto z nás si to vie predstaviť? V čokoľvek veríme, či už je to reinkarnácia, posmrtný život v raji alebo že nás len vypnú ako stroje nezmení fakt, že stach je obrovský.

A keď si toto teraz uvedomíme, tak zitíme, že byť tam je to najmenej a zároveň najviac čo môžeme urobit pre dotyčného a aj pre seba samého.

Teraz najčítanejšie