Denník N

Cisárove staronové šaty

Cisár Ryszarda Kapuścińského je vynikajúcou reportážnou sondou o mechanizme konkrétneho autokratického režimu. Jeho precízna diagnostika však ponúka zovšeobecňujúce paralely aj pre súčasnosť.

V raných 90. rokoch, keď som sa začal zoznamovať so všetkou tou hudbou, ktorá bola počas normalizácie pred nami skrytá, som sa vôbec po prvýkrát stretol aj s menom Hajilä Sillase (iný prepis jeho mena je aj Haile Selassie).

V zbožnej úcte ho mal kráľ reggae Bob Marley, ktorý zvykol zdraviť fanúšikov na svojich koncertoch slovami: „Vitajte v mene cisárskej výsosti Haile Selassieho! Boha Rastafariho, pána pánov a kráľa kráľov! Následníka trónu Šalamúnovho a víťazného leva judejského!“

V ponovembrových rokoch boli už obaja mŕtvymi historickými osobnosťami. Selassie zomrel v roku môjho narodenia a Bob Marley o šesť rokov neskôr. Ja som bol však práve vo veku, keď som mal najsilnejšiu potrebu dozvedieť sa o svet čo najviac.

Internet bol vtedy však iba v zárodku a ani s literatúrou to nebolo práve najružovejšie. Odvtedy sa mnoho zmenilo a hoci dnes už disponujem s oveľa väčším vedomostným obsahom a meno Haile Selassie môžem napísať do internetového vyhľadávača, na sklonku roka 2017 ma aj tak potešilo slovenské vydanie knihy Ryszarda Kapuścińského s názvom Cisár.

Kráľ poľskej reportážnej literatúry v nej predstavuje veľmi ľudský pohľad na osobnosť etiópskeho cisára, ktorý sa dokonca proti svojej vôli stal božským vtelením spiritualistického hnutia, známeho ako rastafariánstvo.

Ako zbožný etiópsky kresťan a hlava tamojšej ortodoxnej cirkvi nemohol samozrejme dogmatiku nového náboženstva prijať, no napriek tomu v roku 1948 vymedzil rastafariánom v Etiópii dva kilometre štvorcové pôdy, kde sa mohli usadiť a v roku 1966 navštívil aj Jamajku.

Taký bol Selassie v celom svojom majestáte a podstate. Bol a aj nebol za niečo, reformoval a zároveň konzervoval, súhlasil a z opačnej strany odmietal. Ako zložitú osobnosť ho vo svojej knihe predstavuje aj Ryszard Kapuściński.

Podľa autora kým sa jedným zdal očarujúci, v druhých vyvolával nenávisť. Jedni ho velebili, iní ho preklínali. Mal dve tváre ako rímsky boh Janus. Jednu poznala medzinárodná verejná mienka, v ktorej predstavách to bol rozhodný etiópsky cisár a exotický vladár, ktorý sa postavil proti Mussolinimu a pokúšal sa modernizovať vlastnú krajinu.

Obraz druhej cisárovej tváre však postupne vytváralo jeho domáce prostredie, konkrétne jeho poddaní. Cisár totižto skutočne predstavoval viac absolutistického panovníka ako osvieteného vládcu. Podľa jeho kritikov to bol demagóg, teatrálny paternalista chrániaci servilnú vládnucu elitu, ktorú sám stvoril.

Ryszard Kapuściński svojím osobitým štýlom, čím je reportáž na pomedzí krásnej literatúry, predstavuje cisára a jeho cisárstvo v plnej palete farieb, od bielej, cez oslnivo zlatú, odtiene šedej, až po čiernu.

Svetlé a teplé tóny farebnej škály predstavujú osvietenské zásahy monarchu. Cisár vydával vôbec prvé tlačené noviny v krajine, otvoril prvú banku, zavádzal elektrické osvetlenie, a to najskôr v paláci, neskôr aj v iných budovách.

Zakázal utínať ruky a nohy, čo bol zvykový trest i za malé priestupky. Zrušil aj vykonávanie trestu smrti, ktorý po usvedčení iba davom, musel verejne vykonať blízky člen rodiny, napríklad syn alebo matka odsúdeného. Namiesto toho zaviedol štátnych katov, vyznačil špeciálne miesta na popravy, ktoré sa mali vykonávať iba strelnou zbraňou.

Tým sa však dostávame na pomedzie zvláštnej farebnej kombinácie byzantského zlata a sivoty. Ako panovník predstavoval obraz stredovekého patriarchu, ktorému bránu do paláca strážili ušľachtilé levy. Za múrmi sídlil on, najvyššia a nad právom stojaca bytosť. Jediný zdroj práva, ktorý však nepodliehal jeho normám.

Bol prosto najvyšším vo všetkom, čo existovalo, čo vzniklo z vôle Božej alebo čo stvoril človek, a preto bol vrchným veliteľom armády a aj najvyšším policajným komisárom. Armáda ako taká mala tiež významné privilégia. V cisárstve, v ktorom žilo tridsať miliónov roľníkov a necelých stotisíc vojakov a policajtov, roľníctvo dostávalo zo štátneho rozpočtu jedno percento a vojsko a polícia až štyridsať.

Zbedačenému ľudu namiesto toho ponúkal najmä vízie. Idey pokroku a rozvoja. Prijímal zástupy plánovačov, finančníkov, ekonómov a inžinierov. Cestoval, poklepával stavebné kamene, otváral mosty, nemocnice, letisko a všetkým tým objektom dával svoje meno.

Uprostred toho rozvoja a rozkvetu však aj tak vypukli demonštrácie a rebélie. Podľa zúčastnených prišli často ako hrom z jasného neba, hoci hladomor v niektorých provinciách mohli čo-to naznačovať. Nestalo sa, pretože rozvíjať sa a zároveň nakŕmiť všetkých ľudí je veľmi ťažké, tobôž, ak cisár musí zabezpečiť nielen svoju rodinu, vlastné vladárske potreby, ale aj zástupy spriaznených potentátov a prisluhovačov.

Záchranu mohol podľa cisára priniesť iba ďalší rozvoj. Preto zháňal peniaze po celom svete. Hľadal hospodársku pomoc, úvery a kapitál. Stal sa lietajúcim veľvyslancom vlastnej krajiny a dokazoval domácim kritikom, že rozvíjať sa dá aj bez reforiem, stačí získať cudzí kapitál, ktorý sa použije na budovanie tovární a infraštruktúry.

V skutočnosti sa na zahraničných cestách zachraňoval pred nepríjemnými domácimi ťažkosťami, aby mohol vyjadrovať starostlivosť o osud celého ľudstva. Faktickou charakteristikou jeho politiky sa tak stala ignorácia skutočnosti, čoho prirodzeným zavŕšením bol jeho pád.

Pre tento moment je príznačný citát z inej knihy Ryszarda Kapuścińského. Komentoval ním detronizáciu podobného monarchu, iránskeho šacha Rezu Pahlavího.

„Je to moc, kto provokuje revolúciu. Určite to nerobí vedome. A predsa jej životný štýl a spôsob vládnutia sa napokon stávajú provokáciou. Nastáva to vtedy, keď sa medzi ľuďmi elity vytvorí pocit beztrestnosti. Všetko máme dovolené, my môžeme všetko. Je to ilúzia, no má isté racionálne základy. Určitý čas to skutočne vyzerá tak, ako keby všetko mohli. Škandál za škandálom, jedno bezprávie za druhým – všetko im prechádza nasucho. Ľud mlčí, je trpezlivý a obozretný. Bojí sa, necíti ešte vlastnú silu. Zároveň si však už vedie detailný účet príkorí a prešľapov a v istej chvíli moci všetko zráta. Voľba tejto chvíle je najväčšie tajomstvo histórie“.

 

Ryszard Kapuściński: Cisár, Vydavateľstvo: Absynt, 2017, Preklad: Patrik Oriešek

Teraz najčítanejšie