O ľuďoch bez domova a stavebnom odpade

Dlho sa nič nedialo kým sme okolo roku 2013 začali ako Zelená hliadka v spolupráci s mestskou časťou čistiť okolie garáží. Šlo o druhú najväčšiu čiernu skládku v Bratislave. Okolo roku 2015 však začala akcia s odstraňovaním garáží iniciovaná EkoPodnikom a so súhlasom starostu Rudolfa Kusého. Mnohí ľudia bez domova sa odsťahovali za železničnú trať, iní skončili v ubytovniach (čiastočne im hradil náklady na obytovanie sám starosta).

Veľká časť miestnych ľudí bez domova však prešla len do iných garáží. Tých je na mieste stále dosť.

Komplikovaná problematika bez jednoduchého riešenia

Osobne som presvedčený, že problematika okolo ľudí bez domova nemá instantné riešenie, ktoré zamiešame s vodou a do troch minúť dostaneme daňového poplatníka so šťastnou rodinou v 4-izbovom byte.

Preto som opakovane zhrozený, keď vidím ako Nové Mesto k tejto problematike pristupuje. Navonok vidíte na starostovom page príbehy o integrácií ľudí bez domova prostredníctvom čistenia ulíc. Čo sa však nedozviete je, že nie vždy ide o projekty financované Novým Mestom a že keď už Nové Mesto projekty financuje, tak sú to jednorazové peniaze. Žiadne dlhodobé projekty. Len sa pár tisíc každý rok pošle OZtkám nech robia zázraky. Nebadať žiadnu stratégiu, ktorá by sa pozerala na túto problematiku z dlhodobého hľadiska a stanovila konktrétne ciele.

Tento rok ma najskôr prekotilo zo zámeru postupne umiestniť na všetkých 1170 novomestských ľavičiek priečky proti prespávaniu. Slová som však naozaj stratil, keď sa ku mne dostala informácia, že náš novomestský EkoPodnik sa rozhodol riešiť problematiku ľudí bez domova na Zátiší naozaj originálnym spôsobom a to zasypávaním garáží stavebným odpadom.

Môžeme mať rôzne názory na ľudí bez domova. Od názoru, že 99% z nich si ten osud vybralo samo až po názor, že si ich zoberieme k sebe domov. Verím však, že sa zhodneme aspoň na tom, že sú to ľudské bytosti a že nikto si nezaslúži tri tony stavebného odpadu vo svojom „príbytku“. Bez ohľadu na to či je garáž či pozemok pod ňou jeho.

Prečo je riešenie “stavebným odpadom” nesprávne?

Skúsim zopár argumentov:

– ak ste na ĽUDSKÉ PRÁVA, tak viete, že všetci sme si rovní pred zákonom a že základné práva sú univerzálne. Platia aj pre ľudí bez domova. Riešiť tak problematiku najviac sociálne vylúčených a odkázaných stavebným odpadom je trošku moc.

– ak ste na ČISTOTU, tak viete, že čierne skládky sú pliagou našich miest i obcí. Je preto neakceptovateľné, aby samosprávy samé vytvárali podobné skládky stavebného odpadu na svojich pozemkoch. Odpad patrí na skládku a nie do obývanej garáže.

– ak ste na PENIAZE, tak vás určite zaujme, že mestská časť Nové Mesto poskytla za posledné tri roky 26 632 eur z našich daní OZtkám, ktoré pracujú s ľuďmi bez domova. Preto zároveň investovať peniaze do zhoršovania podmienok týchto ľudí je neefektívne.

– ak ste na SYSTÉM, tak sa zhodneme, že presúvanie ľudí bez domova z jednej lokality do druhej nerieši problém ako taký. Ak by sme Zátišie aj zrovnali celé so zemou, tak sa tých 80 ľudí bez domova nerozplynie vo vetre. Len sa presunú do najbližšej vhodnej lokality.

– ak ste na MATÉRIU, tak by sa vám zrejme nepáčilo, ak by som vám v lete na Kuchajde zobral cez lavičku prevesenú bundu a hodil ju rovno do jazera. V pohode by som sa otočil a odišiel preč. Nič by ste mi nemohli rovnako ako majiteľ vecí na obrázku nemôže nič EkoPodniku, ktorý mu znehodnotil možno jeho jediné šatstvo, nábytok a kto vie čo ešte.

Ako ďalej?

Viem, že nie je populárne zastávať sa ľudí bez domova. Osobne som toho názoru, že sa s ľuďmi bez domova musí začať dlhodobá práca, ktorá má poskytovať pomoc v jednotlivých fázach cesty od bývania v garáži po život v spoločnosti. Terénna zdravotná služba, právna poradňa, psychologická poradňa, sociálna práca, pracovné možnosti či sociálne bývanie sú len úplným základom.

Zároveň som presvedčený, že ak niekto okolo seba pohadzuje odpadky či obťažuje okoloidúcich, tak ho má riešiť polícia. Bez ohľadu na to či ide o bezdomovca alebo „domovca“. Musím sa však ohradiť voči riešeniu zložitého problému pomocou buldozérov, pomocou stavebného odpadu či prostredníctvom akýchsi priečok na ľavičkách.

Som zdesený z dehumanizácie ľudí bez domova v tomto meste. Presne preto som si na Vianoce vypýtal knihu Moruša. Kniha je o žene, ktorá prežila arizáciu v prvej Slovenskej republike, potom koncentračný tábor a neskôr besnenie komunistov. V týchto obdobiach boli tí boli pre mocných len špinou, parazitmi či príživníkmi. Hoci ide o inú skupinu ľudí a odohráva sa v inom čase, veľmi dobre vykresľuje aké jednoduché a zároveň nebezpečné je nevidieť v človeku človeka. Presne preto som dostal aj knihu Moruša od autorky Iboja Wandall – Holm, ktorá najskôr utekala pred nacistami na Slovensku a neskôr opäť pred komunistami. Pre prenasledovateľov bola len nepriateľom, chybou a škodcom bez práv či nároku žiť dôstojný život na Slovensku.

Dnes je Bratislava na začiatku roku 2018. Kým v zahraničí je táto téma ďaleko pred nami, riešia sa programy prevencie straty bývania alebo budovanie chráneného bývania (housing first)  a niektorí starostovia sami skúšajú aké služby majú ľudia bez domova k dispozícií, tak my sa motáme v kruhu s komunálnymi politikmi. Tí sa predháňajúcimi v tom, ktorý skôr zatočí s ľuďmi bez domova napríklad prostredníctvom buldozérov a priečok.

Matúš Čupka

www.facebook.com/cupka2018

www.cupka2018.sk