A lesik ten, kerý mosí hňogat može vypadat jak hňog?!
Temu vúbec, ale vúbec nerozumím, och!
„Nemali by sme celý rok len a len hňogať,
ale z času na čas aj trošku oddychovať
a aspoň v lete aj dáku dovolenku mať.“
Počul som dnes túto vskutku múdru myšlienku,
no napodiv nie v záhoráckom bistre, teda v šenku,
ale počúvajúc štíhlu modrookú architektku.
Hňogať? … spýtal som sa značne prekvapene,
a ona, že také slovíčko vyjadruje veľmi otvorene,
že kvalifikovaná práca je neraz veľké hrdlačenie,
lebo tá drina pričasto je znevažujúco ocenená,
ak ľudská bytosť nie je vôbec správne zaradená
v krivom systéme, kde známosť najviac znamená.
Ale veď do takej štruktúry nemôže patriť vari každý!
To by predsa celkom (ne)závislí boli skoro všetci a navždy
a taká partajná textúra, čo dobré mravy často vraždí,
by úplne stratila akýkoľvek reálny, pragmatický zmysel!
To čarovné, tajuplné sloveso hňogať obohatilo moju myseľ,
ako neďalekú Ivanku pri Dunaji nenásytný pasienkový syseľ!
Hňogať znamená namáhavo manuálne pracovať, makať;
podľa nárečového slovníka by malo „čistokrvný“ pôvod mať,
lebo bez druhého mäkčeňa zvykne sa na Záhorí používať.
Že by jeho interpretka zvykla pred časom práve tam pobývať?!
Zaujímavé však je, že hňog je niečo tlstého: Si tustý jak hňog!
A lesik ten, kerý mosí hňogat može vypadat jak hňog?!
Temu vúbec, ale vúbec nerozumím, och!
10.08.2016 / 12.08.2016
Poznámka:
Lingvistická konzultantka použitých záhoráckych suovíček, slovných spojení, ceuých vetičiek,
Smolinčanka telem aj dušú: Jan(k)a Ovečková (Ing., PhD.), z rodostromu pôvodných „ovečiek“.
Obrázok, zdroj:
http://schudnutie.peknetelo.eu/obezita-nadvaha.html
