Denník N

Absurdný kruh okolo sesterských výpovedí

Držme palce našim sestrám. Zaslúžia si to!

Iste, že lekárstvo je aj umením (τέχνη), ako to už spomína Hippokrates, a iste sú v tomto zmysle umelcami nielen lekári, ale aj sestry.

Iste, že umenie lekára a sestry má hlboké mravné súvislosti (ητική), ktorých súčasťou je neustály rešpekt k ľudskému životu a snaha o vyliečenie pacienta, či zmiernenie jeho utrpenia a bolestí.

Čislák, ako aj mnohí iní, však teraz radi využívajú morálnu dimenziu, nepriamo vyplývajúcu z výpovedí sestier. Rozvíjajú dáždnik konvenčnej mravnosti, aby ním prikryli vlastnú rezervovanosť v riešení problémov sestier a v ich samotnom akceptovaní. Je to šikovná finta, pretože dážď verejného roztrpčenia a hnevu sa po tomto dáždniku ľahko skĺzne a presmeruje sa na samotné sestry. Ale ako je táto finta šikovná, tak je aj úbohá. Sestry informujú dlho dopredu o svojich požiadavkách a o tom, že chystajú výpovede, ministerstvo zdravotníctva je však hlavou, ukrytou v istote korytnačieho panciera. Údajne sa nič nedeje a zdravotná starostlivosť bude naďalej zabezpečená. Potom skutočne podajú výpovede a hlava spod panciera zašomre, že je to nemorálne, že tak skutočne urobili.

Absurdnosť I.

Chystať výpovede nebolo nemorálne, dať výpoveď nebolo nemorálne, ale konzekventne postupovať podľa výpovedí a naozaj odísť z nemocnice, to už nemorálne je.

Absurdnosť II.

Hlava zamieňa pracovný pomer s profesionalitou, zamestnanie s mravnosťou. Ak niekto dopredu hovorí, že odíde, hoci je tento odchod spojený s jasným protestom a rôznymi požiadavkami, a potom postupuje v súlade s tým, čo ohlásil, tak ide o zrozumiteľné a plne predikovateľné konanie. Akékoľvek mravné súvislosti tohto kroku sú iba nepriame, pretože sa ním žiadna zo sestier nespreneverila ani svojmu umeniu, ani svojmu poslaniu.

Absurdnosť III.

Mnohé sestry teda skutočne odišli zo svojich pracovísk tak, ako to dopredu avizovali. Hlava spod panciera však presviedča, že neodišli, pretože ak hovorí, že je zabezpečená zdravotná starostlivosť, hovorí, že tie sestry nikomu nechýbajú. Vzápätí na ne podáva trestné oznámenie, čo je vonkoncom nepochopiteľné, pretože zdravotná starostlivosť je predsa plne dostupná, i keď sestry tvrdia opak (!).

Takto ministerstvo nemusí vlastne riešiť žiadne problémy, nakoľko:

a) tie v skutočnosti vôbec neexistujú (sestry nás len zavádzajú), čo samozrejme spochybňuje samotné dôvody ich výpovedí,

b) zdravotná starostlivosť je plne zabezpečená (tým, že sestry odchádzajú, sa v podstate nič nedeje) a kto by tvrdil opak, šíri poplašnú správu,

c) a napokon i pseudo-mravnosť nahráva ministerstvu, pretože to koná len svoju povinnosť, na rozdiel od sestier, ktoré z nej svojvoľne unikajú.

Ide o sériu formálnych postupov, uzamknutých do formy kruhu, ktorého centrom je neexistencia problémov zdravotných sestier, respektíve impotencia riešiť ich, teda popieranie reality¹, namiesto ktorej sa vytvára realita alternatívna, mediálne prezentovaná, pričom na jej strane je dokonca aj morálka.

Nenechajme sa vtiahnuť do týchto krútivých špirál absurdností a držme palce našim sestrám. Zaslúžia si to!

 

1) Absurdná logika tu spočíva v myšlienkovom postupe, kde dlhodobá – nielen aktuálna – neschopnosť riešiť problémy zdravotníctva vedie k rezignovanému a skrytému predpokladu, že tieto problémy v blízkom časovom horizonte ani nie je možné vyriešiť, čo napokon prechádza do skratu, že ani riešenie nemajú. A ak problém nemá riešenie, tak potom podľa tejto logiky vlastne ani neexistuje. 

Teraz najčítanejšie

Michal Patarák

Putujem psychickými krajinami a stále hľadám odpoveď na otázku, kým to vlastne sme. Dlhodobo sa snažím o to, aby ľudia chápali, čo sú psychické poruchy, že sú liečiteľné a že sa s nimi dá zmysluplne žiť. Na predsudky voči psychiatrii idem kladivom, k dušiam sa však približujem potichu a bosý.