Denník N

Aby Matovič stratil mandát za opomenutie? A čo tí, čo verejný záujem naozaj porušujú?

Igora Matoviča by sa kde kto rád zbavil. Niektorí z tých, čo radi hlásajú svoje pravdy ako prví, sa vyjadrili v tom zmysle, že keďže sa Matovič dopustil porušenia ústavného zákona O ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov už po druhý krát, je jasné, že by mal prísť o poslanecký mandát.

Ide o dôležitú vec, a tak by nezaškodilo si zhrnúť aspoň niektoré právne fakty tak, aby sa nefixovala v hlavách ľudí nevyhnutnosť myšlienky, že Igor Matovič budúci mesiac alebo tak nejako končí v Národnej rade. Povedzme si rovno, že nič takého nehrozí, pokiaľ to Igor Matovič sám nebude chcieť.

Ako základ debaty by mohlo byť dobré si napísať, čo k tomuto hovorí zákon. Toto je základné relevantné ustanovenie:

Čl. 5
(1) Verejný funkcionár nesmie vykonávať funkcie, zamestnania a činnosti, ktoré sú nezlučiteľné s funkciou verejného funkcionára podľa Ústavy Slovenskej republiky a zákonov.
(2) Verejný funkcionár nesmie byť štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, členom riadiaceho, kontrolného alebo dozorného orgánu právnickej osoby, ktorá bola zriadená na výkon podnikateľskej činnosti, okrem valného zhromaždenia a členskej schôdze. Verejný funkcionár nesmie podnikať; to sa nevzťahuje na výkon povolania, ktoré môže vykonávať len fyzická osoba za zákonom ustanovených podmienok.
Všimnime si, že zákon tu (ani inde) nehovorí o tom, že funkcionár nesmie byť podnikateľ. Uvádza len dve skupiny zákazov:
1. nesmie byť byť štatutárnym ani dozorným orgánom (členom takého orgánu) právnickej osoby zriadenej na podnikateľskú činnosť a
2. nesmie podnikať (vykonávať funkcie, zamestnania a iné činnosti, ktoré sú nezlúčiteľné s funkciou verejného funkcionára).
Ústavný zákon teda nehovorí o tom, že funkcionár nesmie byť podnikateľom (ústavný zákon tento pojem nepozná), stanovuje len, že funkcionár nesmie podnikať. A pokiaľ ide o zákaz týkajúci sa právnických osôb, toto je celkom iná kategória, pretože členovia štatutárnych a dozorných orgánov obchodnej spoločnosti majú aj podľa obchodného zákonníka striktné zodpovednosti voči obchodnej spoločnosti, v ktorej orgánoch vykonávajú svoje funkcie.
Tu je ešte z hľadiska logiky právneho predpisu vhodné uviesť, že ak by zákonodarca chcel, aby zákonný zákaz zahŕňal každého, kto je podnikateľom, mohol by jednoducho uviesť, že funkcionár nesmie byť osobou zapísanou ako podnikateľ v obchodnom registri ani v živnostenskom registri. Ak tak zákonodarca neurobil, zjavne nám chcel dať najavo, že záleží na tom, či niekto skutočne vyvíja činnosť, ktorú ústavný zákon zakazuje, alebo či je len ako podnikateľ zapísaný.
Zostáva sa teda len pozrieť na to, či mať aktívny živnostenský list je podnikaním, pretože ústavný zákon zakazuje len podnikanie (nei byť podnikateľom). Obchodný zákonník v § 2 hovorí k tomu toto:
Podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku.
Ako sa z uvedeného dá urobiť záver, že funkcionár porušuje ústavný zákon len tým, že má živnostenský list, mi akosi uniká. Obzvlášť, ak vezmeme v úvahu, že tento ústavný zákon má vlastne povahu trestno-právneho predpisu  (stanovuje trest, ktorý nepochybne prevyšuje niektoré z trestov, ktoré dovoľuje ukladať Trestný zákon), ktorého použitie so musí riadiť striktným posudzovaním toho, či definované znaky danej skutkovej podstaty boli alebo neboli naplnené. Tu jednoznačne naplnené neboli a nič na tom nezmení žiadne rozhodnutie žiadneho súdu.
Keďže ide vraj o stratu mandátu, je dôležité i toto ustanovenie:
Čl. 8
(6) Ak sa v konaní preukázalo, že verejný funkcionár nesplnil alebo porušil povinnosť alebo obmedzenie ustanovené týmto ústavným zákonom alebo zákonom, alebo v oznámení podľa čl. 7 alebo čl. 8 uviedol neúplné alebo nepravdivé údaje, rozhodnutie obsahuje výrok, v ktorom sa uvedie, v čom je konanie alebo opomenutie verejného funkcionára v rozpore s týmto ústavným zákonom alebo zákonom, odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku. Rozhodnutie obsahuje aj povinnosť zaplatiť pokutu podľa odseku 10.

(8) Rozhodnutím podľa odseku 6 sa vysloví strata mandátu alebo strata verejnej funkcie, ak

a) sa v predchádzajúcom konaní proti verejnému funkcionárovi právoplatne rozhodlo, že nesplnil alebo porušil povinnosť alebo obmedzenie ustanovené týmto ústavným zákonom alebo zákonom, alebo v oznámení podľa čl. 7 alebo čl. 8 uviedol neúplné alebo nepravdivé údaje,
Okrem už preberaných pochybností, ako, či sa opakovanie porušenia týka len toho istého mandátu alebo aj mandátu na základe predchádzajúcich volieb, alebo či rozhodnutie o predchádzajúcom porušení už nadobudlo právoplatnosť, je dobre si pripomenúť, že žiadne z doterajších rozhodnutí ústavného súdu o porušení ústavného zákona sa netýkalo možnosti straty mandátu, ale len prípadného udelenia pokuty.
Predstava, že nečinnosťou (Matovič nekonal po tom, čo mu bola obnovená živnosť) môže poslanec Národnej rady prísť o mandát, ktorý získal vo voľbách, je, myslím, aj na pomery nášho súdnictva, trochu silná káva, bez ohľadu na to, čo si kto myslí o existencii či neexistencii práva kohokoľvek meniť základné tézy nášho ústavného zriadenia.
Ak sme ale hovorili o tom, že obchodný zákonník stanovuje, čo je to podnikanie, bolo by aj v tejto súvislosti dobré sa miesto niekoho, kto pravidlá, ktorých dodržiavanie je zámerom tohto ústavného zákona (teda konflikt záujmov), porušil nanajvýš ak formálne, pozrieť na tých, ktorí konflikt záujmov veselo porušujú a ani sa tým veľmi netaja. Obchodný zákonník totiž hovorí toto:
Osoba, ktorá bez oprávnenia na podnikanie vykonáva túto činnosť, a osoby, ktoré túto činnosť uskutočňujú v jej mene a na jej účet, zodpovedajú za škodu, ktorú tým spôsobili. Tým nie je dotknutá ich zodpovednosť podľa osobitných predpisov.
Z tohto mne vychádza, že zodpovednosť za porušovanie ústavného zákona o ochrane verejného záujmu má niesť aj (a hlavne) ten, kto síce nie je nikde ako podnikateľ zaregistrovaný, ale čulo obchoduje s daňovým podvodníkom. Inými slovami, vykonáva činnosť, ktorá je podnikaním (i keď v rozpore s právnymi predpismi).
Celkom na záver je v súvislosti s údajným rýchlym odchodom Igora Matoviča z nášho parlamentu tiež vhodné uviesť, že strata mandátu je v ústavnom zákone podmienená tým, že funkcionár, ak sa rozhodne uznesenie Národnej rady o tom, že bol zbavený mandátu, napadnúť na Ústavnom súde a následne na Európskom súde pre ľudské práva, bude môcť využiť lehoty, ktoré mu súvisiace právne predpisy na také podania dávajú. To v sumáre, i v prípade, že by rozhodnutia oboch takých súdov boli preňho nepriaznivé, znamená, že k právoplatnosti takého rozhodnutia by mohlo dôjsť možno až za rok a možno i neskôr.
Preto tí, čo dúfajú, že sa rýchlo zbavia Matoviča, si budú musieť počkať. A je neisté či sa vôbec dočkajú.

Teraz najčítanejšie