Ach, tá nepochopiteľne pokrivená „čudesná tolerancia“
ktorou disponuje naša súčasná „sociálna demokracia“
Pre demokratickú spoločnosť je príznačná (aj) tolerancia
mala by byť ku všetkému, ku všetkému, čo je mravné …
Ak niektorým najsympatickejšia je sociálna demokracia
nuž nech, nech … je to ich slobodný názor, tak prečo nie?!
Lenže to by nemala „tá naša“ nemravné kauzy tolerovať
a mnohé fakty neraz aj (ne)pochopiteľne bagatelizovať …
či dokonca nejednu udalosť vonkoncom si ani nevšímať!
A tiež vo veľmi vážnom, opodstatnenom podozrení jestvovať,
že daktorý jej člen, či nominant môže v závažnej kauze sám prsty mať!
Preto nadchádzajúce voľby nebudú asi len o politickej orientácii
ale aj o postoji každého voliča ku kauzám, k čudáckej tolerancii.
Tá amorálna znášanlivosť rozmanitých nemravných prípadov …
naznačuje, že sebareflexia je len „na tajnáša“ spríbuznená s tou stranou,
že isté charakterové vlastnosti by mali skončiť aspoň ozdravnou „hospitalizáciou“
a pri nekrivom zrkadlení svojich skutkov po zásluhe byť … (maximálne) opozíciou!
23.02.2016
Poznámka:
obrázok zo zdrojov:
http://desmotivaciones.es/carteles/intolerancia
https://www.google.sk/search?q=tolerancia&biw=1248&bih=697&source=lnms&tbm=isch&sa=X&ved=0ahUKEwij8PrB1I7LAhWiK5oKHVqJAX0Q_AUIBigB#tbm=isch&q=labyrint&imgrc=FR8UArxOFtyqjM%3A
