Denník N

Ad: Väčšia hrozba než sú fašisti

Pavol Hardoš v článku „Väčšia hrozba než sú fašisti“ na webe denníka SME píše, že „Najväčšie rozpaky však vzbudzuje nominálny víťaz týchto volieb – opozičná pravicová koalícia OĽaNO-SaS-KDH-NOVA-OKS a spol.“ Nuž, som naozaj v rozpakoch. Najmä z toho, akým spôsobom sa snaží toto svoje tvrdenie dokázať. Bojuje so slamenými panákmi a obviňuje iných z „projekcie vlastnej morálnej nadradenosti“, pričom sám dáva ostatným nepokryte najavo svoj pocit nadradenosti.

Pán Hardoš nám najprv vysvetlí, čo je OĽaNO: „Je to radikálne-konzervatívna pseudostrana (namiesto straníckych štruktúr tu máme konzervatívnu občiansku spoločnosť), ktorá zatiaľ historicky snáď najvýraznejšie prispela k javu iracionálnej hipsterizácii slovenskej pravice a jej odklonu od normálnej straníckej práce.“ Myslím, že napríklad taký Jozef Viskupič ako pravidelný účastník gay-pride sa môže nad touto charakteristikou iba pousmiať. Spolu s množstvom regionálnych predstaviteľov, činných v OĽaNO.

Nasleduje lekcia z toho, že čestnosť a slušnosť v politike nestačí: „Čestnosť a slušnosť však nie sú samé o sebe programom, nikdy ním nemali ako byť. Ide totiž vždy o to, čo presne sa chce čestným a slušným spôsobom presadzovať. Takto ostávajú len vyprázdnenou projekciou vlastnej morálnej nadradenosti.“

Čestnosť a slušnosť sú vlastnosti, ktoré v slovenskej politike zúfalo chýbajú. Je prejavom neuveriteľnej nadutosti (morálna nadradenosť je v tomto prípade slabé slovo) v dnešnej situácii tvrdiť, že čestnosť a slušnosť sú bez prívlastkov len snahou morálne sa vyvyšovať. Ja som celkom rád, že v slovenskej politike fungujú aj čestní a slušní ľudia a ľudia, ktorí čestnosť a slušnosť považujú za dôležité vlastnosti, vy nie? A potom, čestnosť a slušnosť nie sú predsa politickým programom, to nikto netvrdí. Sú základným osobnostným nastavením niektorých politikov, s ktorým sa snažia v slovenskej politike niečo presadzovať. Je to imanentná súčasť ich osobnosti a zhadzovať ich preto, že to považujú za dôležité, je absurdné.

Ďalej sa dozvieme, že ešte väčší diabol je SaS. Pochopiteľne, pretože „Tá totiž k tomuto mixu moralizátorského hipsterizmu pridáva čoraz intenzívnejšie svoj xenofóbno-libertariánsky boj s EÚ a našim euro-atlantickým hodnotovým a inštitucionálnym ukotvením. Za zmienku tu stojí, že všetci členovia tejto koalície, s výnimkou KDH, sú zaradení v ECR, euroskeptickej rodine politických strán v rámci EÚ.“

Hneď niekoľko nezmyslov v dvoch vetách. Nepáči sa mi (a  spolu so mnou mnohým ďalším) mnoho postojov a najmä vyjadrení Richarda Sulíka k niektorým európskym otázkam. S mnohými postojmi ale nemôžem nesúhlasiť. To však v žiadnom prípade neznamená, že som za to, aby Slovensko akýmkoľvek spôsobom, či rozhodným, alebo plazivým, alebo akýmkoľvek iným, opúšťalo Európsku úniu a prikláňalo sa k iným zoskupeniam, či dokonca k akejsi úplne nezmyselnej neutralite. A rovnako k tomu predsa pristupujú aj ostatné politické strany súčasnej demokratickej opozície.

K ECR ešte pár slov. ECR (Európski konzervatívci a reformisti) je frakcia v Európskom parlamente. Legitímna, uznaná frakcia, ktorá má nie euroskeptické, ale eurorealistické názory. Nie so všetkými súhlasíme, s väčšinou a základným postojom k EÚ ale áno. Rád by som videl dokumenty, alebo vyjadrenia ECR, ktoré by boli proti existencii EÚ, alebo mali za cieľ jej zrušenie, oslabenie, či podobné nezmysly. Asi ale bude problém niečo také nájsť.

Ďalej sa v texte bez akejkoľvek argumentačnej opory dozvedáme že „Táto koalícia strán má totižto v súčasnosti našliapnuté k špirále ezoterickej nepríčetnosti podobnej strane Právo a Spravodlivosť (PiS) v Poľsku, ktorá je roky rovnako posadnutá bojom proti „mafii“ v politike, a ktorá vo svojom svätom boji napokon neváhala pošliapať ani princípy právneho štátu a ohroziť pozíciu Poľska v EÚ. Niektorí maďarskí voliči sa ešte v 2010 tiež tešili. Fidesz síce nebol ich ideál, ale aspoň to konečne niekto ukázal tým skorumpovaným postkomunistom!“

Mimochodom, maďarský Fidesz je v EP členom frakcie Európskej ľudovej strany (EPP), nie ECR. Je celkom zaujímavé, že slovenským komentátorom, celkom oprávnene kritizujúcim postoje a postupy Fideszu, EPP na rozdiel od ECR nijako nevadí. Ale je to pochopiteľné. To, čo sa práve nehodí, sa nenápadne ignoruje a naopak.

To, čo Pavol Hardoš vyslovuje, sú vážne obvinenia. A argumenty? Dôkazy? Netreba, on to predsa vie a ostatní to predsa musia vidieť, že to tak je a bude. Čo tam po tom, že strany demokratickej opozície opakovane a dôrazne vyhlasovali a vo všetkých programových dokumentoch jasne deklarujú, že budúcnosť Slovenska vidia iba a výlučne v členstve v EÚ a NATO? Čo na tom, že nikto z demokratickej opozície nikde nevyzýva k likvidácii, či obmedzovaniu princípov právneho štátu? Nevadí, oni to síce píšu, ale myslia (si) to inak. Dôkazy? Netreba, proste to tak je!

Dokážem pochopiť aj to, že strany, ktoré ešte ani nevznikli, potrebujú nejako vysvetliť, že opozícia vyhrala voľby, ktorých sa ony nezúčastnili. Potrebujú nejako vysvetliť, že opozícia síce vyhrala, ale nie je to tá správna opozícia. Tá správna opozícia, ktorá zabezpečí jediný správny, nimi riadený, skutočne proeurópsky blahobyt a šťastie pre všetkých, tá ešte len príde. Až potom bude správne a možné tešiť sa z víťazstva opozície.

OKS vždy bola a vždy bude presvedčená o tom, že Slovensko patrí na Západ, že jeho bezpečná budúcnosť je jedine v EÚ a v NATO. Rovnaký postoj majú aj ostatné strany súčasnej demokratickej opozície. Prirovnávať ich k fašistom nie je len urážkou ich predstaviteľov, ale najmä ukážkou hlbokého pohŕdania ich voličmi.

Kto tu teda má úplne neodôvodnený pocit nadradenosti, pán Hardoš?

Teraz najčítanejšie