Denník N

Ako z nás Fico robí závislákov

Gustáv Husák a Vasiľ Biľak radi na poliach pred kamerami žmolili v dlani zrná pšenice. Aj náš premiér toto leto požmolil niekoľko klasov. Potom navštívil Agrokomplex a povedal:

Tab2„Poviem to otvorene, je mi úplne jedno, že pre niektorých kaviarenských hlupákov je žatva socialistický prežitok. Pre nás je to otázka strategického prežitia a vláda sa bude k tejto významnej udalosti stavať vždy čelom, s úctou a pokorou, a predovšetkým s veľkou vďakou všetkým slovenským poľnohospodárom za to, že nám dávajú na stôl chleba.“

Reči sa hovoria, ale chlieb sa je. Aká je teda realita? Slovenský agrosektor za žiadnej inej vlády nedosiahol horšie výsledky, ako za dvoch vlád Roberta Fica a za vlády Vladimíra Mečiara. Stačí sa pozrieť na vývoj slovenskej (ne)sebestačnosti* – na negatívne saldo zahraničného obchodu s potravinami a poľnohospodárskymi výrobkami.

K najväčším prepadom v novodobej histórii slovenského poľnohospodárstva došlo opakovane práve za ich vlád. Išlo konkrétne o roky 1995 – 96, 2006 – 08 a 2012 – 14. Na týchto číslach sa exaktne ukazuje, že je veľký rozdiel o niečom len hovoriť a skutočne pre to aj niečo urobiť. Vláda Fico I. priniesla prepad o viac ako 400 miliónov € , vláda Fico II. o neuveriteľných takmer 700 miliónov €.

Graf2a

Tab2Tab2Slovensko dnes úplne zbytočne dováža potraviny za viac ako 1 miliardu eur (v čistom) – z krajín, ktoré majú takmer identické klimatické podmienky, ako máme u nás (Nemecko, Česko, Poľsko). A, zjednodušene, celá táto 1-miliardová závislosť na dovoze potravín zodpovedá sume prepadu poľnohospodárstva za vlád R. Fica. Pri dovoze pritom ani nejde o žiadne  exotické produkty. Najčastejšie dovážame mäso, mlieko, vajcia a nápoje. Všetko, čo by sme pokojne zvládli vypestovať, spracovať a vyrobiť aj na Slovensku.

Za zmienku stojí aj vývoj v oblasti chovu ošípaných a hovädzieho dobytku. V oboch rozhodujúcich kategóriách zaznamenalo Slovensko za uplynulých 20 rokov drastický prepad. V počte ošípaných o viac ako dve tretiny, v hovädzom dobytku o polovicu. Tragikomický je pre mňa fakt, že ošípané dnes pre nás chovajú oveľa lepšie platení farmári v Nemecku.

Tab2a

Naše poľnohospodárstvo je v stave “klinickej smrti”. Ak to bude týmto tempom pokračovať, na najbližšom Agrokomplexe bude môcť Robert Fico prednášať tak maximálne pestovateľom repky olejnej, kukurice alebo slnečnice. Lenže tie sa pestujú na biopalivá, a nie pre slovenských spotrebiteľov. A my, bežní občania a spotrebitelia, sme postavení do role „závislákov“ – závislákov od dovozu potravín, ktoré by sme si bez problémov mohli dopestovať aj u nás.

Robotnícky líder Ján Ľupták povedal pred dvadsiatimi rokmi Vladimírovi Mečiarovi v parlamente slávnu vetu:

“Z vašich grafov sa my robotníci nenajeme”.

Nuž, ani my Slováci sa dnes nenajeme z Ficových rečí o poľnohospodárstve. Ale určite ho zase budú voliť všetci slovenskí agrobaróni, ktorí už roky žijú zo štedrých dotácií, ktoré im Fico vhodne nastavil. 

 

Pre viac k téme čítajte o Potravinovej miliarde na www.nemeckystandard.sk, alebo sa pripojte na moju stránku na Facebooku:

 Marcel Klimek je autor koncepcie Špeciálnych ekonomických zón a Potravinovej sebestačnosti pre Slovensko, číslo 16 na kandidátke OĽANO-NOVA.

 

* Pozn.: Ak vyššie píšem o sebestačnosti, myslím tým relatívnu sebestačnosť, teda že vyprodukujeme dostatok potravín, ktoré môžeme v prípade záujmu vymeniť s inými krajinami za potraviny, na ktoré máme chuť – napríklad za banány a citróny. Dnes totiž funguje slovenský agrosektor fatálne nefektívne – uvediem príklad:

Holandsko disponuje identickou výmerou poľnohospodárskej pôdy ako Slovensko – 1,9 milióna hektárov. V Holandsku žije 16,8 milióna obyvateľov, na Slovensku 5,4 milióna. My na Slovensku z tejto výmery nedokážeme uživiť 5 miliónov ľudí, kým Holandsko potravinovo zasýti všetkých svojich 17 miliónov obyvateľov a ešte je aj najväčším európskym exportérom potravín – pri porovnateľných dotáciách.

Potenciál slovenského poľnohospodárstva – daný výmerou poľnohospodárskej pôdy a pracovnou silou – je ďaleko presahujúci sebestačnosť. Pri „fungujúcej efektívnej ekonomike“ by mal byť na úrovni minimálne dvojnásobku súčasnej produkcie. V tak regulovanom a dotovanom segmente ako je poľnohospodárstvo, padá totiž uvedené zlyhanie do veľkej miery na hlavy vládnucich politikov.

Teraz najčítanejšie

Marcel Klimek

autor trilógie "Nemecký štandard pre Slovensko", makroekonóm, člen dozornej rady Sociálnej poisťovne a Všeobecnej zdravotnej poisťovne, bývalý štátny tajomník ministerstva financií